Aktuálne: Príspevok na polopodzemné kontajnery

Bratislavská mestská spoločnosť Odvoz a likvidácia odpadu (OLO) poskytne finančný príspevok vo výške 200.000 eur bez DPH na vybudovanie ďalších polopodzemných kontajnerov v hlavnom meste. 

Zámerom je vybudovanie minimálne jedného stanovišťa polopodzemných kontajnerov v každej zo 17 bratislavských mestských častí. Finančný príspevok sa bude preto rozdeľovať prednostne tak, aby sa zohľadňoval tento princíp. Na vybudovanie jedného stanovišťa polopodzemných kontajnerov OLO poskytne príspevok vo výške 50% preukázateľných nákladov na jeho vybudovanie, maximálne však 10.000 eur bez DPH. Žiadosti je potrebné podávať do 1. júna mailom na ppkbratislava@olo.sk a zároveň poštou na adresu OLO. Vyhodnocovať ich bude spoločná komisia zložená zo zástupcov mestskej firmy a magistrátu.

Požiadať o finančný príspevok môže mestská časť, správca nehnuteľnosti či spoločenstvo vlastníkov bytov a nebytových priestorov bytového domu. Žiadateľ musí preukázať schopnosť zabezpečiť financovanie projektu z vlastných zdrojov v minimálnej výške 50% celkových nákladov na vybudovanie. Ku žiadosti je tiež potrebné priložiť vypracovaný projekt vybudovania stanovišťa polopodzemných kontajnerov, stavebné povolenie, návrh lokality a pozemku na zriadenie stanovišťa. Rovnako aj preverenie inžinierskych sietí, súhlasné stanovisko hlavného mesta, súhlas všetkých správcov a preukázanie majetkovoprávneho vzťahu k navrhovanému pozemku.

V Bratislave sa v roku 2017 a 2018 vybudovalo v rámci pilotného projektu 27 polopodzemných kontajnerov na zmesový komunálny aj triedený odpad, a to na štyroch stanovištiach v mestských častiach Ružinov (Družicová 2), Petržalka (Budatínska 17), Staré Mesto (Žižkova) a Vrakuňa (Stavbárska 34 – 38 a 40 – 42). 

Radíme: Bezplatné poradenstvo

Spoločnosť ochrany spotrebiteľov (S.O.S.) Poprad od 1. apríla poskytuje bezplatné poradenstvo spotrebiteľom v štyroch pracoviskách na Slovensku. Kontaktné miesto je okrem Popradu aj v Trnave, Bratislave a po prvý raz už aj v Košiciach. 

„Spotrebiteľské poradenské centrum ADR (Alternative Dispute Resolution) v Poprade na Nábreží Jána Pavla je určené obyvateľom Prešovského kraja a Košický kraj má kontaktné miesto priamo vo svojej metropole v sídle Edukačného centra mimosúdneho riešenia sporov v budove Magistrátu mesta Košice na Triede SNP. Spotrebiteľom Bratislavského kraja sú naši kolegovia k dispozícii v Bratislave na Grösslingovej ulici a v Trnave poradenstvo bezplatne poskytujeme v poradni na Trhovej ulici“, upresnil predseda združenia Michal Fáber. Poradenské centrá spotrebiteľom pomôžu pri problémoch s reklamáciou chybného produktu alebo služby v kamennom či internetovom obchode a pri odstúpení od zmluvy. Zároveň poradia pri problémoch s finančnými službami, zmluvami na dodávku energií, zmluvách o dielo a rôznych iných sporoch medzi predávajúcim a kupujúcim.

Vlani riešilo S.O.S. najviac podnetov z oblasti predaja mimo prevádzkových priestorov, vrátane podomového predaja energií, podnety týkajúce sa finančných služieb, reklamácie obuvi, stavebných a remeselných prác a pod. Služby mimosúdneho zastupovania v troch poradenských centrách v Poprade, Bratislave a Trnave minulý rok využilo 648 spotrebiteľov, v ich prospech sa podarilo vymôcť prostriedky v celkovej hodnote 64.200 eur. Združenie tiež poskytlo takmer 1.700 telefonických a on-line konzultácií. „Často sa stáva, že spotrebitelia počas prieskumu na ulici alebo v telefonickom rozhovore súhlasia, aby im predajca na skúšku poslal tovar a o pár mesiacov už vymáha vraj neuhradené poplatky. Zmluvy o poskytovaní elektriny alebo plynu nikdy neslobodno uzatvárať medzi dverami. Ak vám niekto zaklope a snaží sa vás na prahu presvedčiť, že má výhodnú ponuku, už to by mal byť varovný signál“, zdôraznil Fáber. Stále pretrvávajú aj problémy s reklamáciami obuvi, najmä tzv. módnej obuvi, ktorá je prakticky nereklamovateľná, hoci v obchodoch už takmer inú ako módnu obuv nenájdete. Ľudia tiež podľa neho príliš dôverčivo platia vysoké zálohy zhotoviteľom a remeselníkom, ktorí u nich zazvonili a sľúbili, že výhodne vymenia strechu, alebo zateplia pivnicu. Po tom, čo dostanú peniaze, však často objednané dielo v požadovanej kvalite neodovzdajú. Spotrebitelia často reklamovali aj nábytok, šperky, oblečenie, kozmetické služby, spodnú bielizeň či napríklad účes.

Projekty spotrebiteľských poradenských centier sú financované v rámci dotácie Ministerstva hospodárstva SR a potrvajú do konca tohto roka. Kontaktné osoby tu spotrebiteľom pomôžu spor vyriešiť prioritne mimosúdnou cestou. Už dva roky rieši S.O.S. ako jediný subjekt na Slovensku všetky druhy spotrebiteľských sporov aj prostredníctvom inštitútu alternatívneho riešenia sporov a poverených osôb. Ak prípad nie je možné riešiť poradenstvom, kontaktná osoba podnet presmeruje na inštitúcie, ktoré by v danom prípade mohli pomôcť. 

Trend: On-line je čoraz viac ľudí nad 55 rokov

Internet už dávno nie je priestorom iba pre mladšie generácie. Čoraz viac ľudí vo veku na 55 rokov je digitálne aktívnych. Vyznajú sa aj v kybernetickej bezpečnosti?

Podľa prieskumu Kaspersky Lab sa k obave o internetovú bezpečnosť starších rodinných príslušníkov priznalo až 60% respondentov. Napriek tomu tretina z nich nerobí nič, aby ich ochránila pred stupňujúcimi sa kybernetickými hrozbami, pre ktoré sú práve používatelia internetu nad 55 rokov atraktívnym cieľom. Pritom až okolo 84% používateľov vo veku nad 55 rokov sa dnes pripája k internetu z domu niekoľkokrát za deň a 44% je on-line minimálne 20 hodín týždenne. Podľa údajov z druhej polovice roka 2017 vlastnila táto veková skupina v priemere až 4 pripojené zariadenia na domácnosť, zväčša vrátane 2 počítačov a 2 mobilných zariadení.

Viac ako polovica (60%) respondentov v prieskume sa priznala, že má obavy o bezpečnosť starších členov rodiny: 44% uviedlo, že sa už stretli s internetovou hrozbou zameranou na ich starších príbuzných – 15% sa stalo obeťami on-line scamov, 15% zasiahla infekcia malvérom alebo iným vírusom, 13%  bolo sledovaných nelegálnym škodlivým softvérom a pod. Zdá sa, že strach a obavy o bezpečnosť starších príbuzných u mladej generácie narastajú aj vzhľadom na stupňujúce sa riziko, ktorému sú v on-line prostredí vystavení. Prieskum však ukázal, že tieto obavy ich nemotivujú dostatočne k tomu, aby uskutočnili opatrenia na ich ochranu. Len asi tretina (34%) z respondetov nainštalovala antivírovú ochranu do zariadení starších členov rodiny a tiež len zhruba tretina (32%) sa s nimi pravidelne rozpráva o možných rizikách a hrozbách, s ktorými sa môžu stretnúť na internete. Tých, čo nerobia nič preto, aby ochránili generáciu našich rodičov a starých rodičov je tiež až tretina (33%), čím zvyšujú riziko ich potenciálneho ohrozenia kybernetickým útokom. 

EU: Spoznávaj EÚ

Pokiaľ máte 18 rokov, ste občanom EÚ a túžite spoznávať európsku kultúru, toto je príležitosť presne pre vás. Tento rok môže 20.000-30.000 mladých ľudí cestovať po Európe zdarma. Ďalší budú môcť ťažiť z iniciatívy neskôr. 

Až 15.000 mladých ľudí bude mať príležitosť precestovať Európu zdarma už toto leto od júla do septembra. Záujemcovia sa môžu prihlásiť on-line, pričom systém bude otvorený na prihlasovanie od 12. do 26. júna. V prvom kole sa sa môžu prihlásiť iba obyvatelia členských štátov, ktorý dovŕšia 18 rokov dňa 1. júla. Vycestovať môžu minimálne na 1 deň a maximálne na 30 do 4 rôznych krajín. Akcia sa týka najmä cestovania vlakmi, no v špeciálnych prípadoch aj ostatnej dopravy - napr. pre zdravotne postihnutých či v oblastiach s obmedzeným prístupom.

Európsky parlament bol silným obhajcom myšlienky vlakových cestovných lístkov zdarma pre 18-ročných Európanov a odhlasoval tri uznesenia podporujúce túto iniciatívu. Poslanci sa domnievajú, že mladým ľuďom umožní spoznávať európsku rozmanitosť, lepšie pochopiť jeden druhého a dozvedieť sa viac o Európe. Očakávajú, že povzbudzovanie mladých občanov EÚ k cestovaniu v EÚ a stretnutia s ľuďmi z iných krajín podporí európsku identitu a posilní spoločné hodnoty EÚ.

Podrobnejšie informácie budú dostupné na Európskom portáli pre mládež aj na Facebooku v druhej polovici mája t.r.

SR: Ceny nehnuteľností v 1. kvartáli 2018

Ceny nehnuteľností na Slovensku na úvod roka zdraželi o 36 eur za meter štvorcový. Oproti predkrízovým maximám sú však stále o -10% lacnejšie.  

Podľa údajov Národnej banky Slovenska sa v úvodnom kvartáli tohto roka meter štvorcový nehnuteľnosti na Slovensku predával v priemere za 1.396 eur. Medziročný rast cien tak oproti záveru vlaňajška mierne zrýchlil o 0,5 p. bodu na 4,8%. Oproti predchádzajúcemu štvrťroku sa ceny nehnuteľností zvýšili až o 2,6%, teda o 36 eur za meter štvorcový. Ceny nehnuteľností tak opäť rástli po predchádzajúcom kvartálnom zlacnení v závere vlaňajška. Vtedy išlo o prvý pokles za posledných dva a pol roka. Pod zrýchlenie tempa rastu cien nehnuteľností sa podpísal rastúci dopyt po nehnuteľnostiach, a to najmä z dôvodu blížiaceho sa sprísňovania podmienok na poskytovanie úverov. Tie budú totižto obmedzovať nielen maximálnu výšku úveru z hľadiska založenej nehnuteľnosti, ale aj z hľadiska čistého ročného príjmu. Výraznejší cenový rast brzdí ponuka bytov a domov z dokončovaných projektov. Taktiež zdražovanie nehnuteľností bolo v predchádzajúcich kvartáloch pomerne citeľné, čo naráža na finančné možnosti našich domácností.

Ušetriť sme v úvodnom kvartáli tohto roka nedokázali ani v prípade bytov, ani v prípade rodinných domov. Pri domoch sme si za meter štvorcový priplatili o 27 eur viac ako v 4. štvrťroku vlaňajška. V rámci rodinných domov ale klesla cena luxusnejších víl, a to až o cca -220 eur za m2. Pri bytoch cena v prvom štvrťroku oproti záveru vlaňajška vzrástla o 42 eur za meter štvorcový. Samozrejme pri bytoch ale boli rozdiely v nadväznosti na počet izieb. Oproti 4. kvartálu zdraželi hlavne veľkometrážne byty, a to predovšetkým 4-izbové byty (o 95 eur za m2) a 5 a viac izbové byty (o 45 eur za m2). Aj menšie byty ale v kvartálnom porovnaní zdraželi. No najmenej vzrástli ceny práve pri jednoizbákoch, a to o 28 eur za m2 a pri trojizbákoch o 29 eur za m2. Aj medziročne nás nehnuteľnosti vychádzajú drahšie. Oproti 1. kvartálu 2017 sme si za meter štvorcový v úvode tohto roka priplatili v priemere až 64 eur. Najviac to pocítime pri kúpe bytu, ktorého priemerná cena za m2 je až o 108 eur vyššia ako v prvom kvartáli 2017. Najvýraznejšie išli nahor ceny 4-izbákov, a to až o 156 eur za m2. Viac ako pred rokom nás vychádzajú aj 1-izbáky, a to o 107 eur a 3-izbáky o 105 eur za m2. Oproti úvodu roka 2017 poklesla jedine cena 5 a viac izbových bytov, a to o -62 eur za meter štvorcový. V prípade domov nie je cenový nárast až taký výrazný a za meter štvorcový zaplatíme „len“ o 35 eur viac ako v úvode roka 2017.

Najdrahšie nehnuteľnosti sú v Bratislave a jej okolí, kde sa cena nachádza až na úrovni 1.945 eur za m2 (2 až 3–násobne vyššia ako v ostatných regiónoch SR). Najlacnejšie nehnuteľnosti nájdeme v nitrianskom regióne (691 eur za  m2). Nasleduje Trenčiansky, Banskobystrický a Prešovský kraj. V úvodnom kvartáli 2018 ale došlo k rastu cien nehnuteľností vo všetkých slovenských regiónoch. V porovnaní so 4. kvartálom uplynulého roka ceny najvýraznejšie vzrástli v Trnavskom kraji (o 50 eur za m2) a v Bratislavskom kraji (o 40 eur za m2). Najmiernejší nárast cien nehnuteľností zaznamenal trenčiansky región (o 9 eur za m2). Aj medziročne sú nehnuteľnosti drahšie vo všetkých krajoch. Najviac zdraželi v Košickom kraji (o 120 eur za m2). V trnavskom regióne musíme z vrecka vytiahnuť o 88 eur viac a v bratislavskom o 72 eur viac za meter štvorcový ako pred rokom.