Trend: On-line je čoraz viac ľudí nad 55 rokov

Internet už dávno nie je priestorom iba pre mladšie generácie. Čoraz viac ľudí vo veku na 55 rokov je digitálne aktívnych. Vyznajú sa aj v kybernetickej bezpečnosti?

Podľa prieskumu Kaspersky Lab sa k obave o internetovú bezpečnosť starších rodinných príslušníkov priznalo až 60% respondentov. Napriek tomu tretina z nich nerobí nič, aby ich ochránila pred stupňujúcimi sa kybernetickými hrozbami, pre ktoré sú práve používatelia internetu nad 55 rokov atraktívnym cieľom. Pritom až okolo 84% používateľov vo veku nad 55 rokov sa dnes pripája k internetu z domu niekoľkokrát za deň a 44% je on-line minimálne 20 hodín týždenne. Podľa údajov z druhej polovice roka 2017 vlastnila táto veková skupina v priemere až 4 pripojené zariadenia na domácnosť, zväčša vrátane 2 počítačov a 2 mobilných zariadení.

Viac ako polovica (60%) respondentov v prieskume sa priznala, že má obavy o bezpečnosť starších členov rodiny: 44% uviedlo, že sa už stretli s internetovou hrozbou zameranou na ich starších príbuzných – 15% sa stalo obeťami on-line scamov, 15% zasiahla infekcia malvérom alebo iným vírusom, 13%  bolo sledovaných nelegálnym škodlivým softvérom a pod. Zdá sa, že strach a obavy o bezpečnosť starších príbuzných u mladej generácie narastajú aj vzhľadom na stupňujúce sa riziko, ktorému sú v on-line prostredí vystavení. Prieskum však ukázal, že tieto obavy ich nemotivujú dostatočne k tomu, aby uskutočnili opatrenia na ich ochranu. Len asi tretina (34%) z respondetov nainštalovala antivírovú ochranu do zariadení starších členov rodiny a tiež len zhruba tretina (32%) sa s nimi pravidelne rozpráva o možných rizikách a hrozbách, s ktorými sa môžu stretnúť na internete. Tých, čo nerobia nič preto, aby ochránili generáciu našich rodičov a starých rodičov je tiež až tretina (33%), čím zvyšujú riziko ich potenciálneho ohrozenia kybernetickým útokom. 

EU: Spoznávaj EÚ

Pokiaľ máte 18 rokov, ste občanom EÚ a túžite spoznávať európsku kultúru, toto je príležitosť presne pre vás. Tento rok môže 20.000-30.000 mladých ľudí cestovať po Európe zdarma. Ďalší budú môcť ťažiť z iniciatívy neskôr. 

Až 15.000 mladých ľudí bude mať príležitosť precestovať Európu zdarma už toto leto od júla do septembra. Záujemcovia sa môžu prihlásiť on-line, pričom systém bude otvorený na prihlasovanie od 12. do 26. júna. V prvom kole sa sa môžu prihlásiť iba obyvatelia členských štátov, ktorý dovŕšia 18 rokov dňa 1. júla. Vycestovať môžu minimálne na 1 deň a maximálne na 30 do 4 rôznych krajín. Akcia sa týka najmä cestovania vlakmi, no v špeciálnych prípadoch aj ostatnej dopravy - napr. pre zdravotne postihnutých či v oblastiach s obmedzeným prístupom.

Európsky parlament bol silným obhajcom myšlienky vlakových cestovných lístkov zdarma pre 18-ročných Európanov a odhlasoval tri uznesenia podporujúce túto iniciatívu. Poslanci sa domnievajú, že mladým ľuďom umožní spoznávať európsku rozmanitosť, lepšie pochopiť jeden druhého a dozvedieť sa viac o Európe. Očakávajú, že povzbudzovanie mladých občanov EÚ k cestovaniu v EÚ a stretnutia s ľuďmi z iných krajín podporí európsku identitu a posilní spoločné hodnoty EÚ.

Podrobnejšie informácie budú dostupné na Európskom portáli pre mládež aj na Facebooku v druhej polovici mája t.r.

SR: Ceny nehnuteľností v 1. kvartáli 2018

Ceny nehnuteľností na Slovensku na úvod roka zdraželi o 36 eur za meter štvorcový. Oproti predkrízovým maximám sú však stále o -10% lacnejšie.  

Podľa údajov Národnej banky Slovenska sa v úvodnom kvartáli tohto roka meter štvorcový nehnuteľnosti na Slovensku predával v priemere za 1.396 eur. Medziročný rast cien tak oproti záveru vlaňajška mierne zrýchlil o 0,5 p. bodu na 4,8%. Oproti predchádzajúcemu štvrťroku sa ceny nehnuteľností zvýšili až o 2,6%, teda o 36 eur za meter štvorcový. Ceny nehnuteľností tak opäť rástli po predchádzajúcom kvartálnom zlacnení v závere vlaňajška. Vtedy išlo o prvý pokles za posledných dva a pol roka. Pod zrýchlenie tempa rastu cien nehnuteľností sa podpísal rastúci dopyt po nehnuteľnostiach, a to najmä z dôvodu blížiaceho sa sprísňovania podmienok na poskytovanie úverov. Tie budú totižto obmedzovať nielen maximálnu výšku úveru z hľadiska založenej nehnuteľnosti, ale aj z hľadiska čistého ročného príjmu. Výraznejší cenový rast brzdí ponuka bytov a domov z dokončovaných projektov. Taktiež zdražovanie nehnuteľností bolo v predchádzajúcich kvartáloch pomerne citeľné, čo naráža na finančné možnosti našich domácností.

Ušetriť sme v úvodnom kvartáli tohto roka nedokázali ani v prípade bytov, ani v prípade rodinných domov. Pri domoch sme si za meter štvorcový priplatili o 27 eur viac ako v 4. štvrťroku vlaňajška. V rámci rodinných domov ale klesla cena luxusnejších víl, a to až o cca -220 eur za m2. Pri bytoch cena v prvom štvrťroku oproti záveru vlaňajška vzrástla o 42 eur za meter štvorcový. Samozrejme pri bytoch ale boli rozdiely v nadväznosti na počet izieb. Oproti 4. kvartálu zdraželi hlavne veľkometrážne byty, a to predovšetkým 4-izbové byty (o 95 eur za m2) a 5 a viac izbové byty (o 45 eur za m2). Aj menšie byty ale v kvartálnom porovnaní zdraželi. No najmenej vzrástli ceny práve pri jednoizbákoch, a to o 28 eur za m2 a pri trojizbákoch o 29 eur za m2. Aj medziročne nás nehnuteľnosti vychádzajú drahšie. Oproti 1. kvartálu 2017 sme si za meter štvorcový v úvode tohto roka priplatili v priemere až 64 eur. Najviac to pocítime pri kúpe bytu, ktorého priemerná cena za m2 je až o 108 eur vyššia ako v prvom kvartáli 2017. Najvýraznejšie išli nahor ceny 4-izbákov, a to až o 156 eur za m2. Viac ako pred rokom nás vychádzajú aj 1-izbáky, a to o 107 eur a 3-izbáky o 105 eur za m2. Oproti úvodu roka 2017 poklesla jedine cena 5 a viac izbových bytov, a to o -62 eur za meter štvorcový. V prípade domov nie je cenový nárast až taký výrazný a za meter štvorcový zaplatíme „len“ o 35 eur viac ako v úvode roka 2017.

Najdrahšie nehnuteľnosti sú v Bratislave a jej okolí, kde sa cena nachádza až na úrovni 1.945 eur za m2 (2 až 3–násobne vyššia ako v ostatných regiónoch SR). Najlacnejšie nehnuteľnosti nájdeme v nitrianskom regióne (691 eur za  m2). Nasleduje Trenčiansky, Banskobystrický a Prešovský kraj. V úvodnom kvartáli 2018 ale došlo k rastu cien nehnuteľností vo všetkých slovenských regiónoch. V porovnaní so 4. kvartálom uplynulého roka ceny najvýraznejšie vzrástli v Trnavskom kraji (o 50 eur za m2) a v Bratislavskom kraji (o 40 eur za m2). Najmiernejší nárast cien nehnuteľností zaznamenal trenčiansky región (o 9 eur za m2). Aj medziročne sú nehnuteľnosti drahšie vo všetkých krajoch. Najviac zdraželi v Košickom kraji (o 120 eur za m2). V trnavskom regióne musíme z vrecka vytiahnuť o 88 eur viac a v bratislavskom o 72 eur viac za meter štvorcový ako pred rokom.

SR: Pracovníci z tretích krajín

Zamestnávať na základe dohody o vyslaní medzi slovenským subjektom a firmou so sídlom mimo EÚ už na Slovensku nebude možné. Zmena na trhu práce platí od 1. mája 2018 na základe novely zákona o pobyte cudzincov a zákona o službách zamestnanosti.

Legislatíva pôvodne umožňovala vysielať zamestnancov z tretích krajín na výkon práce na Slovensku v rámci poskytovania služieb zahraničného zamestnávateľa so sídlom mimo EÚ. To sa novelou zákona o pobyte cudzincov a novelou o službách zamestnanosti mení. Dôvodom má byť obmedzenie množstva prichádzajúcich cudzincov. Podľa predkladateľov novely bol stav často zneužívaný a neprehľadný. Slovenské orgány nemali možnosť overiť si existenciu či reálne fungovanie zahraničnej spoločnosti, ktorá pracovníkov vysielala. Hrozilo tak riziko vzniku fiktívnych pracovných pomerov medzi vysielajúcou spoločnosťou a cudzincami.

Podľa nových pravidiel budú môcť zamestnanci z tretích krajín pracovať u slovenského zamestnávateľa len priamo na základe pracovnej zmluvy alebo na základe tzv. vnútropodnikového presunu zamestnanca. Ten však prináša zásadné administratívne a byrokratické prekážky. „Do praxe sa napríklad zavádza povinnosť preukázať, že slovenská spoločnosť a zahraničná spoločnosť, ktorá presúva zamestnanca, patria do jednej skupiny podnikov", vysvetlil Róbert Minachin z Deloitte Legal. Bude tiež nutné dokázať, že cudzinec je zamestnancom zahraničnej spoločnosti aspoň 6 mesiacov pred dátumom podania žiadosti na takýto presun.

Vnútropodnikový presun sa využíval len minimálne, pretože imigračný proces bol jednoduchší pri využití inštitútu vyslania. Nové legislatívne pravidlá budú v praxi prinášať problémy, pretože ani samotné štátne orgány (úrady práce a cudzinecká polícia) nemajú s vnútropodnikovými presunmi skúsenosti. Zatiaľ tiež nie je jasné, ako sa budú žiadosti a k nim povinne prikladané dokumenty vyhodnocovať a posudzovať. 

e-Government: Ďalšie dopytové výzvy

Nové výzvy, ktoré sprístupnil Úrad podpredsedu vlády pre investície a informatizáciu na pripomienkovanie do 16. mája, sa budú týkať zdieľania údajov medzi úradmi pre princíp Jedenkrát a dosť, zlepšovania služieb e-governmentu a migrácie informačných systémov do vládneho cloudu. 

Projekt Manažment údajov inštitúcií verejnej správy, ktorý má hodnotu 30 miliónov eur, sa zameriava na kvalitu údajov a ich využívanie pre realizáciu princípu Jedenkrát a dosť. Úrady musia prestať žiadať od občanov údaje, ktoré už raz sú v spoločných registroch. Je pritom potrebné doladiť to nielen na centrálnej úrovni, ale aj na úrovni jednotlivých rezortov, úradov a ďalších organizácii, ktoré sú koncovými používateľmi týchto registrov. Ďalší projekt Malé zlepšenia eGov služieb (t.j. elektronických služieb verejnej a štátnej správy s hodnoutou 20 mil. eur) sa bude týkať zlepšovania služieb pre občanov a podnikateľov, hlavne v oblastiach najčastejších životných situácii. A projekt Migrácia Informačného systému verejnej správy do cloudovej Infraštruktúry ako služby (10 mil. eur) uľahčí orgánom verejnej moci premiestniť svoje informačné systémy do vládneho cloudu.

Potenciálnymi oprávnenými žiadateľmi sú rezorty a ich podriadené organizácie, obce či územné celky. Hodnotiace kritériá spomínaných projektov schválil Monitorovací výbor Operačného programu Integrovaná infraštruktúra (OPII) dňa 4. mája 2018. Po skončení pripomienkovania čaká projekty verejné prerokovanie (public hearing), ktoré sa bude konať 23. mája. Materiály sú zverejnené na vicepremier.gov.sk/index.php/informatizacia/obsahove-nalezitosti-dopytovych-vyziev/index.html.