e-Government: Ďalšie dopytové výzvy

Nové výzvy, ktoré sprístupnil Úrad podpredsedu vlády pre investície a informatizáciu na pripomienkovanie do 16. mája, sa budú týkať zdieľania údajov medzi úradmi pre princíp Jedenkrát a dosť, zlepšovania služieb e-governmentu a migrácie informačných systémov do vládneho cloudu. 

Projekt Manažment údajov inštitúcií verejnej správy, ktorý má hodnotu 30 miliónov eur, sa zameriava na kvalitu údajov a ich využívanie pre realizáciu princípu Jedenkrát a dosť. Úrady musia prestať žiadať od občanov údaje, ktoré už raz sú v spoločných registroch. Je pritom potrebné doladiť to nielen na centrálnej úrovni, ale aj na úrovni jednotlivých rezortov, úradov a ďalších organizácii, ktoré sú koncovými používateľmi týchto registrov. Ďalší projekt Malé zlepšenia eGov služieb (t.j. elektronických služieb verejnej a štátnej správy s hodnoutou 20 mil. eur) sa bude týkať zlepšovania služieb pre občanov a podnikateľov, hlavne v oblastiach najčastejších životných situácii. A projekt Migrácia Informačného systému verejnej správy do cloudovej Infraštruktúry ako služby (10 mil. eur) uľahčí orgánom verejnej moci premiestniť svoje informačné systémy do vládneho cloudu.

Potenciálnymi oprávnenými žiadateľmi sú rezorty a ich podriadené organizácie, obce či územné celky. Hodnotiace kritériá spomínaných projektov schválil Monitorovací výbor Operačného programu Integrovaná infraštruktúra (OPII) dňa 4. mája 2018. Po skončení pripomienkovania čaká projekty verejné prerokovanie (public hearing), ktoré sa bude konať 23. mája. Materiály sú zverejnené na vicepremier.gov.sk/index.php/informatizacia/obsahove-nalezitosti-dopytovych-vyziev/index.html. 

HbbTV: Neznámy pojem?

S hybridnou televíziou sa slovenskí televízni diváci už stretli, keďže skoro dve tretiny internetových používateľov majú svoju televíziu pripojenú k internetu. Čo o HbbTV ale Slováci vedia a ako k nej pristupujú?  

Podľa prieskumu Nielsen Admosphere (1.000 respondentov starších než 15 rokov z internetovej populácie Slovenského národného panelu) väčšina, 64% má televízor pripojený k internetu. Z nich až 88% využíva funkcie, ktoré smart TV ponúka, napríklad interaktívne aplikácie, internetový prehliadač, YouTube, Netflix alebo rádio. Tretina opýtaných, ktorí majú televíziu s internetovým pripojením, dokonca funkcie smart TV využíva veľmi často, teda skoro každý deň. Len 12% odpovedalo, že funkcie smart TV nikdy nepoužíva. Všeobecne smart funkcie využívajú o niečo viac muži ako ženy, pričom najviac používajú YouTube, internetový prehliadač, aplikácie na sledovanie filmov z archívu a požičovní a video obsahu, aplikácie na prehrávanie alebo streamovanie hudby a sociálne siete.

Slovenskí respondenti však väčšinou nevedia, čo pojem HbbTV, čiže hybridná televízia, ktorá pri sledovaní televízie umožňuje divákom využívať špeciálne doplnkové služby televíznych staníc, znamená. Iba 5% odpovedalo, že vedia, čo HbbTV znamená a že ju vo svojom televízori využívajú. Ďalšou skupinou boli tí, ktorí vedia, čo HbbTV znamená, ale ju nepoužívajú (27%). Najväčšou skupinou boli respondenti, ktorí nevedia, čo HbbTV znamená (68%) - hlavne vo vekovej skupine 45–54 rokov a u respondentov s nižším vzdelaním.

A ktoré služby HbbTV považujú Slováci za najviac prínosné? Pre 63% je to prístup do video archívu televíznych relácií jednotlivých TV staníc, 52% respondentov vybrala pohodlnejší prístup k internetovému obsahu webových stránok a on-line službám televíznych staníc. Ako najmenej prínosná skončila so 6% interaktívna televízna reklama. 

EU: 12 otázok o budúcnosti Európy

Európska komisia (EK) začala na Deň Európy on-line verejnú konzultáciu určenú všetkým Európanom. Môžu sa v nej vyjadriť, akým smerom by sa podľa nich mala Európska únia v budúcnosti uberať. 

Komisia 5. a 6. mája po prvýkrát zvolala občiansky panel, aby vypracoval návrh verejnej konzultácie. Do Bruselu na akciu organizovanú Európskym hospodárskym a sociálnym výborom pricestovalo 96 Európanov, ktorí spoločne vypracovali 12 otázok on-line prieskumu. Je súčasťou prebiehajúcej diskusie o budúcnosti EÚ s 27 členskými štátmi, ktorá sa začala 1. marca 2017 uverejnením bielej knihy EK.

On-line konzultácia na ec.europa.eu/commission/consultation-future-europe_en bude prebiehať súbežne s už prebiehajúcimi dialógmi s občanmi, ktoré organizujú Európska komisia a členské štáty. Od roku 2012 sa uskutočnilo takmer 700 takýchto interaktívnych verejných diskusií v 160 mestách. Komisia plánuje zvýšiť ich frekvenciu, aby ich do volieb do Európskeho parlamentu, ktoré sa uskutočnia v máji 2019, stihla zorganizovať ďalších 500. Okrem EK organizujú dialógy s občanmi v súčasnosti aj vlády všetkých členských štátov v nadväznosti na iniciatívu Francúzska, ktorú podporili hlavy štátov alebo predsedovia vlád budúcej EÚ27.

Na zasadnutí Európskej rady v decembri 2018 predloží EK členským štátom priebežnú správu o procese spojenom s bielou knihou. Záverečnú správu predstaví 9. mája 2019 na prvom samite EÚ27 v rumunskom Sibiu, čiže iba niekoľko týždňov pred voľbami do Európskeho parlamentu. 

EU: Zmluvy o energetickej efektívnosti

Eurostat, štatistický úrad Európskej komisie a Európska investičná banka (EIB) predstavili novú príručku o štatistickom spracovávaní zmlúv o energetickej efektívnosti. 

Príručka sa riadi usmernením Eurostatu k revidovanému režimu spracovávania zmlúv o energetickej efektívnosti v účtoch verejných inštitúcií, ktoré bolo vydané v septembri 2017 a vysvetľuje sa v nej praktické využitie technickej pomoci zo zdrojov Európskeho centra investičného poradenstva (EIAH). K dispozícii on-line je na http://ec.europa.eu/eurostat/web/government-finance-statistics/methodology/guidance-on-accounting-rules.

V príručke sa podrobne vysvetľuje, ako fungujú zmluvy o energetickej efektívnosti a poskytuje sa jasný prehľad potenciálneho vplyvu na verejné financie. Pomôže členským štátom aj ďalším zúčastneným stranám lepšie pochopiť vplyv, ktorý majú tieto zmluvy na klasifikáciu vynaložených investícií v štátnych súvahách a verejným orgánom pomôže prijímať informovanejšie rozhodnutia pri príprave a realizácii ich zmlúv o energetickej efektívnosti. Príručka je zároveň užitočným nástrojom, ktorý verejným aj súkromným predkladateľom projektov pomôže lepšie porozumieť investičnému plánu a odstrániť vnímané prekážky, ktoré bránia investíciám. 

Interreg Europe: IV. verejná výzva v programovom období 2014-2020

Slovenskí projektoví partneri majú opäť možnosť do 22. júna 2018 zaslať svoj projekt prostredníctvom online systému. 

Oprávnenými subjektmi na čerpanie finančných prostriedkov z Európskeho fondu regionálneho rozvoja sú verejné orgány, orgány riadené verejným právom a súkromné neziskové orgány. Slovenskí partneri môžu prostredníctvom projektovej spolupráce nadobudnúť know-how v implementácii politík a programov regionálneho rozvoja cez výmenu skúseností, osvedčených postupov a vzdelávania sa v oblasti tvorby politík.

Vyhlásená verejná výzva bude pokrývať opäť všetky tematické ciele:
- výskum, technologický vývoj a inovácie,
- konkurencieschopnosť MSP,
- nízkouhlíkové hospodárstvo,
- životné prostredie a efektívne využívanie zdrojov. Žiadatelia môžu využiť na overenie relevantnosti projektového zámeru pre čerpanie prostriedkov z programu Interreg Europe aj interaktívny nástroj interregeurope.eu/self-assessment/. Aplikačný balík dokumentov pre vyhlásenú výzvu bude zverejnený na interregeurope.eu/apply/. Bližšie informácie o programe spolupráce získate aj na mhsr.sk/eu-a-fondy/europska-uzemna-spolupraca/interreg-europe-2014-2020.

Ministerstvo hospodárstva SR ako Národný orgán pre program spolupráce Interreg Europe ponúka individuálne konzultácie k projektom. Termín je možné si dohodnúť elektronicky na interregeurope@mhsr.sk, alebo telefonicky na 02/4854 5019.