On-line: #pretozetitohovorim

Celosvetový pilotný projekt #becauseIsayso sa zameriava na prevenciu vysokého krvného tlaku. Máj je mesiacom povedomia o hypertenzii a počas celého mesiaca sa budú realizovať bezplatné merania krvného tlaku aj na Slovensku. 

Tento rok vyzvú svojich rodičov na prevenciu a kontrolu vysokého krvného tlaku deti. Nestačí však rodičom povedať „choď si skontrolovať svoj krvný tlak, pretože ti to hovorím“, treba im aj trpezlivo vysvetľovať dôvody, pre ktoré je prevencia a liečba vysokého krvného tlaku nutná. Na Slovensku bude počas Svetového dňa hypertenzie 17.5.2018 bezplatné meranie tlaku vo vybraných sieťach lekární: viac na pretozetitohovorim.sk, presrdce.eu alebo becauseIsayso.net. Hypertenzia patrí medzi novodobú epidémiu, je označovaná ako tiché ochorenie bez príznakov a postihuje viac ako 40% dospelých vo veku už od 25 rokov. Až polovica pacientov s vysokým krvným tlakom pritom môže byť nediagnostikovaná. Stáva sa problémom už aj pre mladších ľudí a je obrovskou ekonomickou aj sociálnou záťažou.

O vysokom krvnom tlaku hovoríme pri hodnotách od 140 mmHg. Čím je tlak krvi vyšší, tým závažnejšie riziká hrozia. Každý vzostup o 20/10 mmHg zvyšuje riziko kardiovaskulárnej  mortality dvojnásobne. Celkovo postihuje 2 z 5 mužov alebo žien, pritom muži môžu mať mierne zvýšené riziko vzniku. Patrí medzi najdôležitejšiu príčinu vzniku kardiovaskulárnych ochorení a výskytu mŕtvice na celom svete. Dôvodom môže byť rodinná predispozícia, ale aj zlý životný štýl. Mladí ľudia príznaky vysokého krvného tlaku nepoznajú, pripisujú ich stresu a iným diagnózam. Podceňujú aj kontrolu svojho krvného tlaku - ak si ho aj zmerajú a zistia vysokú hodnotu, považujú ju za náhodu, nie za ochorenie. Medzi najčastejšie rizikové faktory hypertenzie zaraďujeme: vek, pohlavie, nadmerné užívanie alkoholu, nedostatočnú fyzickú aktivitu, nadváhu a obezitu, vysoký príjem soli a stres.

Ak sa vysoký krvný tlak nelieči, môže sa prejaviť až cievnou príhodou vo forme mozgovej porážky alebo srdcového infarktu či vážnym poškodením obličiek. Viac ako 75% pacientov potrebuje na dosiahnutie cieľových hodnôt tlaku kombinovanú liečbu. Pri užívaní viacerých liekov však pacienti zvyčajne liečbu nedodržiavajú správne, upravujú si dávkovanie, alebo niektorý z liekov prestanú užívať. Prerušenie liečby pri hypertenzii je nebezpečné a môže ohroziť ich život. Už vynechanie jednej dávky môže spôsobiť nekontrolované prudké zvýšenie tlaku krvi. Riešením sú napríklad fixné kombinácie - spojenie dvoch alebo troch liečiv v jednej tabletke. 

Aktuálne: Národné registre so stavmi odometrov nestačia

Európsky parlament upozornil na alarmujúci stav obchodu s automobilmi so stočenými kilometrami. Vybudovanie národných registrov stavu odometrov  je základným prvkom, ktorý je potrebné ďalej rozšíriť na celú úniu a vytvoriť medzinárodnú databázu. Týmto opatrením to však nekončí.  

Ekonomický zisk z neoprávnených zásahov do odometrov môže byť podľa europoslancov vzhľadom na nízke ceny potrebného vybavenia a umelý nárast najazdených kilometrov, značný. Na základe štúdií odhadujú, že v rámci cezhraničného predaja bol vykonaný neoprávnený zásah u 30 – 50% vozidiel, čo v celej EÚ predstavuje celkovú škodu 5,6 až 9,6 miliardy eur. „Práve pri prevoze cez hranice sa stráca história automobilu a stav odometra sa tak de facto legalizuje. Nemecký automobilový klub ADAC priniesol zaujímavú štúdiu, v ktorej upozornil, že stáčanie je problémom aj v samotnom Nemecku a to aj napriek jeho trestnosti. Škody ročne dosahovali 6 miliárd eur. Stočenie počtu najazdených kilometrov takto ilegálnym spôsobom zvýšilo hodnotu vozidla v priemere o 3.000 eur. Keďže väčšina áut zo zahraničia k nám prúdi práve z Nemecka, je to alarmujúca situácia. Už niekoľko rokov upozorňujeme, že situáciu je potreba riešiť a ako východisko vidíme práve prepojenie národných registrov s pravidelne zaznamenávaným stavom odometra“, uviedla Karolína Topolová.

Na prepojenie národných databáz na európskej úrovni by mala poslúžiť už existujúca infraštruktúra, akou je EUCARIS. Na Slovensku vzniká databáza, do ktorej sa budú zapisovať údaje v priebehu celého životného cyklu automobilu. Okrem technických, emisných kontrol a kontroly originality tu budú prispievať aj poisťovne, autoservisy, polícia, ministerstvo dopravy, lízingové spoločnosti, znalci a zároveň aj predajcovia ojazdených vozidiel. Súčasťou záznamu nebude iba stav odometra, ale aj napríklad výsledky kontrol, opráv, fotografie poškodených častí vozidla.

Europoslanci vyzývajú Európsku komisiu, aby sa ďalej usilovala o vytvorenie nielen právnych, ale aj technických a prevádzkových prekážok, aby sa stala manipulácia nemožná, alebo tak náročná a drahá, že sa neoplatí. Manipulácia s odometrom je zakázaná v 26 štátoch EÚ, z ktorých iba 6 považuje stáčanie za trestný čin. Výbor vyzdvihuje fakt, že vozidlá sú stále viac prepojené a odovzdávajú údaje, ako napríklad stav odometra, na servery výrobcom. Chce vytvorenie európskej blockchainovej siete pre počítadlá najazdených kilometrov, pretože podľa nich táto technológia môže zabezpečiť údaje v sieti a zabrániť manipulácii s nimi.   

Trend: Adaptácia na informačné technológie začína stagnovať

Po niekoľkých rokoch pozitívneho vývoja v oblasti adaptácie obyvateľstva na moderné informačné a komunikačné technológie (IKT) nastáva obdobie stagnácie.

Vyplýva to z prieskumu Inštitútu pre verejné otázky (IVO) na výberovej vzorke 1.028 respondentov z marca 2018. Kým v roku 2015 sa počítačom a internetu prispôsobovalo veľmi ľahko alebo skôr ľahko celkovo 58% respondentov, v roku 2018 zostal ich podiel približne rovnaký –  59%. Naopak, za tri roky mierne stúpol podiel ľudí, ktorí tvrdia, že IKT sa prispôsobujú veľmi ťažko alebo skôr ťažko z 18% na 21%. Na druhej strane podiel tých, ktorí sa učiť a prispôsobovať odmietajú, výraznejšie neklesá. V súčasnosti je ich 20%. Pracovať s modernými technológiami najčastejšie odmietajú ľudia nad 65 rokov (až  58% z nich); nízko vzdelaní (44%); nekvalifikovaní manuálni pracovníci (27%); nezamestnaní (25%); ľudia s najnižšími príjmami (49%) a obyvatelia najmenších obcí (29%).

Najdôležitejšími dôvodmi stagnácie v digitálnej gramotnosti je najmä nechuť učiť sa a prispôsobovať, pretože technika je pre ľudí je čoraz zložitejšia (26%) a nemožnosť využívať počítač alebo internet (25%). Každý desiaty respondent tvrdí, že nie je motivovaný, lebo mu stačí to čo už vie, alebo nepociťuje tlak okolia (napr. v škole, v práci, v bežnom živote). Medzi významné argumenty – minimálne v niektorých slabších sociálnych skupinách obyvateľstva – patrí aj nedostatok financií a absencia pomoci od iných.

Za tri roky vzrástol podiel ľudí, ktorí avizujú problém s nejakou infotechnológiou či elektronickou službou vo väčšine skúmaných prípadov. Takmer tri štvrtiny z tých, čo sa prispôsobujú ťažko, tvrdí, že má problémy nielen s používaním špecializovaných / profesionálnych aplikácií, ale často s aj bežnými činnosťami. Napríklad s inštalovaním programov a ich nastavovaním (77%), s používaním externých zariadení (69%), so sťahovaním a odosielaním súborov cez internet (63%) alebo s bežnými „kancelárskymi“ aplikáciami (58%).

Výskum digitálnej gramotnosti sa v roku 2018 sústredil aj na to, ako sa za posledné tri roky zmenilo a vyprofilovalo vnímanie ľudí v otázkach celkového vplyvu počítačov a internetu na spoločnosť. Hoci najväčšia časť populácie (37%) vníma ako najväčší problém nedostatok fyzickej aktivity (pohybu, športu, pobytu v prírode), od roku 2015 zosilnel akcent na problematiku medziľudského odcudzenia. U respondentov sa zvýšila najmä citlivosť na oslabovanie schopnosti človeka normálne komunikovať a kritika závislosti ľudí na IKT, ktoré vedú k neschopnosti rozlišovať medzi virtuálnou realitou a reálnym životom. Kým v roku 2015 ich považovalo za najzávažnejší problém 18% opýtaných, v súčasnosti je to už 26%, resp. 27%. Kritické nazeranie na deštrukčný vplyv infotechnológií na medziľudské vzťahy doplňuje aj názor ďalších 24% respondentov, ktorí považujú za najväčší problém vzájomné odcudzenie ľudí a stratu osobných kontaktov.

Na druhej strane, ľudia sú menej citliví na problémy spojené s kyberkriminalitou, resp. kyberbezpečnosťou a širšie ponímanými ľudskými právami. Napríklad šírenie vírusov, podvodné web stránky, krádeže osobných údajov, účtov, hesiel a pod., považuje za závažný problém 22% respondentov. Propagáciu násilia, rasizmu, terorizmu, pornografie 17%, a stratu súkromia zapríčinenú sledovaním aktivít a zvyklostí na internete, zverejňovaním osobných údajov, monitorovaním pohybu atď., len 16% opýtaných. 

e-Bezpečnosť: Dáta stráca stále viac respondentov

Podľa prieskumu Acronis, ktorý skúmal prístup, zvyky a povedomie bežných používateľov o zálohovaní dát, rastúci počet internetových zariadení v domácnostiach zvyšuje riziká straty osobných dát.

Už v 35% domácností niekto z jej členov stratil svoje dáta. Prieskum bol zameraný na dve oblasti, všeobecné zálohovacie témy a špecifické otázky o ransomvéri.

Kľúčové témy v rámci všeobecných zistení:
* 31,4% respondentov nezálohuje vôbec svoje osobné dáta;
* 47,2% využíva cloudové zálohovanie;
* 35,7% uviedlo, že oni sami či členovia ich rodiny už niekedy stratili svoje dáta (vlani 34%).
Viac ako štyri on-line zariadenia využíva 49,1% domácností, jedno až tri zariadenia 35% domácností.

K ransomvéru, najrýchlejšie rastúcej hrozbe súčasnosti, sa respondenti vyjadrili nasledovne:
* 41,8% uviedlo, že nikdy nepočuli o ransomvéri, napriek tomu je to o 20 percentuálnych bodov menej než pred rokom;
* 56% respondentov si uvedomuje, že ransomvér využíva systém používateľa a robí z neho rukojemníka, pretože dokáže nenávratne zničiť dáta;
* 7% používateľov by bolo ochotných zaplatiť ekvivalent viac ako 3.000 Kč za získanie svojich dát späť.

Zabezpečené zálohy sú najúčinnejším nástrojom proti strate dát. Riziká rastú nielen pre bežných spotrebiteľov, ale aj v podnikovom sektore. Podľa Cyber Security Ventures škody spôsobené ransomvérom prekročili v roku 2017 hranicu 5 miliárd USD. V tejto čiastke je zahrnuté nielen výkupné, ale tiež ďalšie náklady, ako strata ušlého zisku v dôsledku prestojov, cena obnovy a opätovného nastolenia normálnej prevádzky po útoku, investície do nových bezpečnostných opatrení, stratené obchodné príležitosti v dôsledku straty reputácie, školenia zamestnancov a podobne.

EU: Výzva pre odborníkov na on-line ekonomiku

Komisia uverejnila výzvu na predkladanie prihlášok odborníkov, ktorí majú záujem podporiť prácu strediska EÚ pre monitorovanie on-line ekonomiky. 

Vytvorenie strediska bolo oznámené v rámci návrhu nových pravidiel pre on-line platformy s cieľom vytvorenia spravodlivého, transparentného a predvídateľného podnikateľského prostredia pre malé podniky a obchodníkov. Monitorovacie stredisko bude sledovať a zohľadňovať aktuálne výzvy aj príležitosti v oblasti digitálneho hospodárstva. Cieľom výzvy je vybrať 15 nezávislých expertov s odbornými znalosťami a skúsenosťami v oblasti on-line ekonomiky. Títo experti budú stredisku pomáhať počas najmenej dvoch rokov v oblastiach prístupu a využitia údajov, algoritmického rozhodovania, klasifikácii a transparentnosti, ako aj v oblasti potenciálnych diskriminačných postupov platforiem voči ich používateľom. Osobitnú pozornosť by mali venovať vývoju politík a regulačných prístupov v Európe.

Úlohou pracovnej skupiny bude vypracovať stanoviská a správy, ktoré pomôžu tvorcom politík na európskej aj vnútroštátnej úrovni rozvíjať európsky prístup k on-line platformám. V závislosti od dosiahnutého pokroku a na základe poznatkov získaných vďaka monitorovaciemu stredisku Európska komisia posúdi, či je potrebné prijať ďalšie opatrenia, a to v lehote troch rokov.

Prihlášky je možné posielať do 5. júna. Informácie o výzve možno nájsť na https://ec.europa.eu/digital-single-market/en/news/call-experts-observatory-online-platform-economy.