Aktuálne: Národné registre so stavmi odometrov nestačia

Európsky parlament upozornil na alarmujúci stav obchodu s automobilmi so stočenými kilometrami. Vybudovanie národných registrov stavu odometrov  je základným prvkom, ktorý je potrebné ďalej rozšíriť na celú úniu a vytvoriť medzinárodnú databázu. Týmto opatrením to však nekončí.  

Ekonomický zisk z neoprávnených zásahov do odometrov môže byť podľa europoslancov vzhľadom na nízke ceny potrebného vybavenia a umelý nárast najazdených kilometrov, značný. Na základe štúdií odhadujú, že v rámci cezhraničného predaja bol vykonaný neoprávnený zásah u 30 – 50% vozidiel, čo v celej EÚ predstavuje celkovú škodu 5,6 až 9,6 miliardy eur. „Práve pri prevoze cez hranice sa stráca história automobilu a stav odometra sa tak de facto legalizuje. Nemecký automobilový klub ADAC priniesol zaujímavú štúdiu, v ktorej upozornil, že stáčanie je problémom aj v samotnom Nemecku a to aj napriek jeho trestnosti. Škody ročne dosahovali 6 miliárd eur. Stočenie počtu najazdených kilometrov takto ilegálnym spôsobom zvýšilo hodnotu vozidla v priemere o 3.000 eur. Keďže väčšina áut zo zahraničia k nám prúdi práve z Nemecka, je to alarmujúca situácia. Už niekoľko rokov upozorňujeme, že situáciu je potreba riešiť a ako východisko vidíme práve prepojenie národných registrov s pravidelne zaznamenávaným stavom odometra“, uviedla Karolína Topolová.

Na prepojenie národných databáz na európskej úrovni by mala poslúžiť už existujúca infraštruktúra, akou je EUCARIS. Na Slovensku vzniká databáza, do ktorej sa budú zapisovať údaje v priebehu celého životného cyklu automobilu. Okrem technických, emisných kontrol a kontroly originality tu budú prispievať aj poisťovne, autoservisy, polícia, ministerstvo dopravy, lízingové spoločnosti, znalci a zároveň aj predajcovia ojazdených vozidiel. Súčasťou záznamu nebude iba stav odometra, ale aj napríklad výsledky kontrol, opráv, fotografie poškodených častí vozidla.

Europoslanci vyzývajú Európsku komisiu, aby sa ďalej usilovala o vytvorenie nielen právnych, ale aj technických a prevádzkových prekážok, aby sa stala manipulácia nemožná, alebo tak náročná a drahá, že sa neoplatí. Manipulácia s odometrom je zakázaná v 26 štátoch EÚ, z ktorých iba 6 považuje stáčanie za trestný čin. Výbor vyzdvihuje fakt, že vozidlá sú stále viac prepojené a odovzdávajú údaje, ako napríklad stav odometra, na servery výrobcom. Chce vytvorenie európskej blockchainovej siete pre počítadlá najazdených kilometrov, pretože podľa nich táto technológia môže zabezpečiť údaje v sieti a zabrániť manipulácii s nimi.   

Trend: Adaptácia na informačné technológie začína stagnovať

Po niekoľkých rokoch pozitívneho vývoja v oblasti adaptácie obyvateľstva na moderné informačné a komunikačné technológie (IKT) nastáva obdobie stagnácie.

Vyplýva to z prieskumu Inštitútu pre verejné otázky (IVO) na výberovej vzorke 1.028 respondentov z marca 2018. Kým v roku 2015 sa počítačom a internetu prispôsobovalo veľmi ľahko alebo skôr ľahko celkovo 58% respondentov, v roku 2018 zostal ich podiel približne rovnaký –  59%. Naopak, za tri roky mierne stúpol podiel ľudí, ktorí tvrdia, že IKT sa prispôsobujú veľmi ťažko alebo skôr ťažko z 18% na 21%. Na druhej strane podiel tých, ktorí sa učiť a prispôsobovať odmietajú, výraznejšie neklesá. V súčasnosti je ich 20%. Pracovať s modernými technológiami najčastejšie odmietajú ľudia nad 65 rokov (až  58% z nich); nízko vzdelaní (44%); nekvalifikovaní manuálni pracovníci (27%); nezamestnaní (25%); ľudia s najnižšími príjmami (49%) a obyvatelia najmenších obcí (29%).

Najdôležitejšími dôvodmi stagnácie v digitálnej gramotnosti je najmä nechuť učiť sa a prispôsobovať, pretože technika je pre ľudí je čoraz zložitejšia (26%) a nemožnosť využívať počítač alebo internet (25%). Každý desiaty respondent tvrdí, že nie je motivovaný, lebo mu stačí to čo už vie, alebo nepociťuje tlak okolia (napr. v škole, v práci, v bežnom živote). Medzi významné argumenty – minimálne v niektorých slabších sociálnych skupinách obyvateľstva – patrí aj nedostatok financií a absencia pomoci od iných.

Za tri roky vzrástol podiel ľudí, ktorí avizujú problém s nejakou infotechnológiou či elektronickou službou vo väčšine skúmaných prípadov. Takmer tri štvrtiny z tých, čo sa prispôsobujú ťažko, tvrdí, že má problémy nielen s používaním špecializovaných / profesionálnych aplikácií, ale často s aj bežnými činnosťami. Napríklad s inštalovaním programov a ich nastavovaním (77%), s používaním externých zariadení (69%), so sťahovaním a odosielaním súborov cez internet (63%) alebo s bežnými „kancelárskymi“ aplikáciami (58%).

Výskum digitálnej gramotnosti sa v roku 2018 sústredil aj na to, ako sa za posledné tri roky zmenilo a vyprofilovalo vnímanie ľudí v otázkach celkového vplyvu počítačov a internetu na spoločnosť. Hoci najväčšia časť populácie (37%) vníma ako najväčší problém nedostatok fyzickej aktivity (pohybu, športu, pobytu v prírode), od roku 2015 zosilnel akcent na problematiku medziľudského odcudzenia. U respondentov sa zvýšila najmä citlivosť na oslabovanie schopnosti človeka normálne komunikovať a kritika závislosti ľudí na IKT, ktoré vedú k neschopnosti rozlišovať medzi virtuálnou realitou a reálnym životom. Kým v roku 2015 ich považovalo za najzávažnejší problém 18% opýtaných, v súčasnosti je to už 26%, resp. 27%. Kritické nazeranie na deštrukčný vplyv infotechnológií na medziľudské vzťahy doplňuje aj názor ďalších 24% respondentov, ktorí považujú za najväčší problém vzájomné odcudzenie ľudí a stratu osobných kontaktov.

Na druhej strane, ľudia sú menej citliví na problémy spojené s kyberkriminalitou, resp. kyberbezpečnosťou a širšie ponímanými ľudskými právami. Napríklad šírenie vírusov, podvodné web stránky, krádeže osobných údajov, účtov, hesiel a pod., považuje za závažný problém 22% respondentov. Propagáciu násilia, rasizmu, terorizmu, pornografie 17%, a stratu súkromia zapríčinenú sledovaním aktivít a zvyklostí na internete, zverejňovaním osobných údajov, monitorovaním pohybu atď., len 16% opýtaných. 

e-Bezpečnosť: Dáta stráca stále viac respondentov

Podľa prieskumu Acronis, ktorý skúmal prístup, zvyky a povedomie bežných používateľov o zálohovaní dát, rastúci počet internetových zariadení v domácnostiach zvyšuje riziká straty osobných dát.

Už v 35% domácností niekto z jej členov stratil svoje dáta. Prieskum bol zameraný na dve oblasti, všeobecné zálohovacie témy a špecifické otázky o ransomvéri.

Kľúčové témy v rámci všeobecných zistení:
* 31,4% respondentov nezálohuje vôbec svoje osobné dáta;
* 47,2% využíva cloudové zálohovanie;
* 35,7% uviedlo, že oni sami či členovia ich rodiny už niekedy stratili svoje dáta (vlani 34%).
Viac ako štyri on-line zariadenia využíva 49,1% domácností, jedno až tri zariadenia 35% domácností.

K ransomvéru, najrýchlejšie rastúcej hrozbe súčasnosti, sa respondenti vyjadrili nasledovne:
* 41,8% uviedlo, že nikdy nepočuli o ransomvéri, napriek tomu je to o 20 percentuálnych bodov menej než pred rokom;
* 56% respondentov si uvedomuje, že ransomvér využíva systém používateľa a robí z neho rukojemníka, pretože dokáže nenávratne zničiť dáta;
* 7% používateľov by bolo ochotných zaplatiť ekvivalent viac ako 3.000 Kč za získanie svojich dát späť.

Zabezpečené zálohy sú najúčinnejším nástrojom proti strate dát. Riziká rastú nielen pre bežných spotrebiteľov, ale aj v podnikovom sektore. Podľa Cyber Security Ventures škody spôsobené ransomvérom prekročili v roku 2017 hranicu 5 miliárd USD. V tejto čiastke je zahrnuté nielen výkupné, ale tiež ďalšie náklady, ako strata ušlého zisku v dôsledku prestojov, cena obnovy a opätovného nastolenia normálnej prevádzky po útoku, investície do nových bezpečnostných opatrení, stratené obchodné príležitosti v dôsledku straty reputácie, školenia zamestnancov a podobne.

EU: Výzva pre odborníkov na on-line ekonomiku

Komisia uverejnila výzvu na predkladanie prihlášok odborníkov, ktorí majú záujem podporiť prácu strediska EÚ pre monitorovanie on-line ekonomiky. 

Vytvorenie strediska bolo oznámené v rámci návrhu nových pravidiel pre on-line platformy s cieľom vytvorenia spravodlivého, transparentného a predvídateľného podnikateľského prostredia pre malé podniky a obchodníkov. Monitorovacie stredisko bude sledovať a zohľadňovať aktuálne výzvy aj príležitosti v oblasti digitálneho hospodárstva. Cieľom výzvy je vybrať 15 nezávislých expertov s odbornými znalosťami a skúsenosťami v oblasti on-line ekonomiky. Títo experti budú stredisku pomáhať počas najmenej dvoch rokov v oblastiach prístupu a využitia údajov, algoritmického rozhodovania, klasifikácii a transparentnosti, ako aj v oblasti potenciálnych diskriminačných postupov platforiem voči ich používateľom. Osobitnú pozornosť by mali venovať vývoju politík a regulačných prístupov v Európe.

Úlohou pracovnej skupiny bude vypracovať stanoviská a správy, ktoré pomôžu tvorcom politík na európskej aj vnútroštátnej úrovni rozvíjať európsky prístup k on-line platformám. V závislosti od dosiahnutého pokroku a na základe poznatkov získaných vďaka monitorovaciemu stredisku Európska komisia posúdi, či je potrebné prijať ďalšie opatrenia, a to v lehote troch rokov.

Prihlášky je možné posielať do 5. júna. Informácie o výzve možno nájsť na https://ec.europa.eu/digital-single-market/en/news/call-experts-observatory-online-platform-economy.

Aktuálne: Podpora poľnohospodárov

Pôdohospodárska platobná agentúra poskytne podporu na poistenie úrody vinohradov proti škodám na úrode spôsobenými počasím, ale aj chorobami alebo škodcami. Uzávierka žiadostí je 15. mája. 

Žiadatelia môžu žiadať prostriedky na poistenie proti škodám na úrode spôsobenými nepriaznivými poveternostnými udalosťami, ktoré možno prirovnať k prírodným katastrofám, inými nepriaznivým poveternostnými udalosťami, zvieratami alebo chorobami viniča alebo zamorením škodcami. Uvádza sa aj zdôvodnenie výberu poisťovne. Všetky potrebné informácie sú na stránke apa.sk/poistenie-urody.

Agrorezort poľnohospodárom, ovocinárom či vinohradníkom pomohol aj v minulosti. V roku 2016 bola vyhlásená eurofondová výzva na zavlažovanie, na ktorú bolo alokovaných 25 miliónov eur. Po extrémnych mrazoch na jar 2016 zase štát pomohol ovocinárom sumou 3,5 milióna eur. Ďalšiu výzvu na budovanie zavlažovacích systémov chystá Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR zverejniť v najbližších týždňoch. Má tiež pripravený návrh fungovania rizikového fondu.