SR: Zmeny v nájmoch poľnohospodárskej pôdy

Malí a strední poľnohospodári aj samostatne hospodáriaci roľníci (SHR) sa k poľnohospodárskej pôde dostanú ľahšie. Každý jeden nájomný vzťah bude musieť byť písomne deklarovaný formou nájomnej zmluvy.

Novelu zákona 504 z roku 2003 o nájme poľnohospodárskych pozemkov, poľnohospodárskeho podniku a lesných pozemkov schválila Národná rada SR koncom minulého roku a účinnosť nadobudla 1. mája 2018. Výraznou zmenou je podľa MPRV SR koniec automatickej prolongácie nájomných zmlúv. Na automatické predlžovanie nájomných zmlúv sa sťažovali najmä občania a menší poľnohospodári. Komplikovalo to aj poskytovanie priamych platieb, keď si nárok na podporu uplatňoval tak doterajší nájomca titulom automatickej obnovy nájomného vzťahu ako aj subjekt, s ktorým prenajímateľ uzatvoril novú nájomnú zmluvu. Pokiaľ si však nájomca riadne a včas plnil svoje záväzky vyplývajúce zo zmluvy, má prednostné právo na uzatvorenie novej nájomnej zmluvy za nájomné v obvyklej výške.

Novela podľa MPRV SR zároveň upravuje maximálnu dobu nájmu. Doteraz v praxi zaužívaných 25 rokov (uplatňovali sa od roku 2013) skracuje aj vzhľadom na nové používané technológie v agrovýrobe na 15 rokov. Od 1. mája 2018 sa upravuje aj dĺžka výpovednej lehoty, a to v prípade, že ide o nájom pozemku určeného na poľnohospodárske účely pri prevádzkovaní podniku dohodnutý na dobu neurčitú. Novela v tomto prípade jasne stanovuje výpovednú dobu na päť rokov.

Precizuje sa aj, čo je pozemok na poľnohospodárske účely. V prípade pozemku, zastavanej plochy a nádvoria zákon stanovuje minimálnu výšku nájomného. Zabraňuje tak sporom, kedy vlastníci žiadali vysoké nájomné s odôvodnením, že ide o stavebné pozemky, napriek tomu, že mal byť pozemok využívaný na poľnohospodárskej účely. Ak nedôjde k dohode zmluvných strán, výška nájomného bude počítaná ako minimálne dvojnásobok výšky priemerného nájomného v danom katastrálnom území na ploche jeden hektár. Týka sa to pozemku, ktorý je evidovaný v katastri nehnuteľností v registri "C" ako zastavaná plocha a nádvorie, ďalej ak ide o pozemky zastavané stavbou slúžiacou na poľnohospodárske účely (tzv. bývalé hospodárske dvory) alebo iné pozemky, pokiaľ sú prenechané na poľnohospodárske účely. Výrazne sa tak zjednoduší a zrýchli celý proces určovania výšky nájomného. Doteraz sa nájomné stanovovalo podľa vyhlášky o stanovení všeobecnej hodnoty majetku, čo znamenalo, že do celého procesu vstupovali súdy. Údaje o výške nájomného budú zverejňovať okresné úrady za uplynulý rok vždy k 30. júnu nasledujúceho roka. Prvý údaj dostupný za rok 2018 bude dostupný v roku 2019.

Úver: Prísnejšie pravidlá

Od 1. júla 2018 začne na Slovensku platiť úverový strop. Bude sa určovať podľa indexu DTI (debt to income). Celková zadlženosť jednotlivca nebude môcť presiahnuť osemnásobok jeho čistého ročného príjmu. Podiel pôžičiek poskytnutých nad túto hranicu bude postupne klesať a od apríla 2019 nebude môcť presiahnuť úroveň 5%. 

Nové pravidlá sa síce budú týkať nových úverov, no pri ich posudzovaní sa budú brať do úvahy aj staré dlhy žiadateľa. Kto si už skôr požičal napríklad sumu vo výške štvornásobku svojho čistého ročného príjmu, polovicu úverového maxima si tak už vyčerpal. Sprísňovanie podmienok zo strany NBS sa dotkne hlavne ľudí, ktorí majú záujem o kúpu drahšej nehnuteľnosti. Ich čistý príjem nemusí garantovať dostatočnú výšku úveru, aby si mohli takéto bývanie dovoliť kúpiť. Napríklad v Bratislavskom kraji dosiahla výška priemerného platu podľa údajov Štatistického úradu SR úroveň 1.200 eur mesačne. Čistá mzda bezdetného slobodného človeka je v takom prípade 902 eur. To znamená, že priemerný obyvateľ Bratislavského kraja si po novom bude môcť požičať najviac 86.592 eur. V ostatných krajoch to bude ešte menej. Pri obstaraní bytu však bude musieť kupujúci vo väčšine prípadov disponovať aj vlastnými úsporami vo výške 20% jeho ceny. Centrálna banka totiž obmedzuje aj počet hypoték poskytnutých nad úroveň 80% ceny nehnuteľnosti.
     
Po novom si tak bude môcť priemerný Bratislavčan dovoliť kúpiť nehnuteľnosť v hodnote 108.240 eur. Pri priemernej cene bývania v tomto kraji to bude stačiť na 56,82 m2. Pri novostavbách, pri ktorých sa cena šplhá k úrovni 3000 eur za m2, mu takáto výška investície bude stačiť maximálne na menší jednoizbový byt. V ostatných krajoch Slovenska bude situácia priaznivejšia. Dôvodom sú nižšie ceny bývania. Aj tu však platí, že drahšie byty v novostavbách budú pre mnohých menej dostupné. Ak sa však kupujúci uspokojí aj so staršou nehnuteľnosťou, nebude mať mimo Bratislavského kraja problém obstarať si aj väčší byt.

Trend: Manažéri už nie sú top

Viac než polovica (53%) oslovených študentov a čerstvých absolventov zo Slovenska by sa chcela stať najmä expertom vo svojom odbore, a nie nevyhnutne manažérom. 

Podľa štúdie Deloitte Prvé kroky na trhu práce / First Steps into the Labour Market pre rok 2018 (názory na prácu, život a vzdelanie viac než 5.700 študentov a čerstvých absolventov univerzít zo 14 krajín v strednej Európe vrátane Slovenska) zároveň viac než štvrtina (28,5%) má jasné manažérske ambície a zvyšok zaujíma horizontálny rozvoj a získavanie rôznorodých skúseností viac než kariéra. Ľudia s manažérskymi ambíciami sami seba vnímajú kompetentnejšie v porovnaní s ostatnými, ktorí nemajú rovnaké ambície, najmä v oblastiach ako je odolnosť voči stresu, kreativita, schopnosť viesť ostatných a riešiť konflikty či problémy.

Zo slovenskej časti prieskumu tiež vyplýva, že mladí absolventi sa spoliehajú na svoje schopnosti. Slovenskí účastníci prieskumu veria predovšetkým vo svoju schopnosť učiť sa nové veci, v komunikatívnosť, schopnosť pracovať v tíme a organizovať si vlastnú prácu. Respondenti sú presvedčení, že úspešné pracovné pôsobenie naštartujú práve na základe vlastných schopností, ktoré väčšina z nich (81%) hodnotí vyššie v porovnaní s ostatnými. Zároveň až osem z desiatich respondentov, čo je viac v porovnaní s prieskumom z roku 2015, verí, že si vhodnú prácu nájde do 3 mesiacov.

Z pohľadu zamestnania je hlavným dôvodom obavy mladých ľudí v strednej Európe pretrvávajúca vnímaná nedostatočnosť prípravy na pracovný život a hľadanie zamestnania, ktorú poskytujú univerzity. Menej ako jeden z desiatich slovenských respondentov je presvedčený, že absolventi univerzít sú dobre pripravení na realitu pracovného života, pričom takmer polovica respondentov sa domnieva, že pripravenosť je priemerná. Hoci sa v porovnaní s prieskumami v rokoch 2013 a 2015 vnímanie opýtaných slovenských študentov a absolventov v tejto otázke zlepšuje, pocit nedostatočnej pripravenosti absolventov u nich pretrváva. Respondentmi boli pritom najmä študenti a absolventi fakúlt ekonomického zamerania. Je tu tak stále priestor na užšiu spoluprácu zástupcov akademickej a podnikateľskej sféry so študentmi.

EU: Boj proti dezinformáciám na internete

Európska komisia navrhuje opatrenia na boj proti dezinformáciám uverejňovaným on-line, medzi ktoré patrí celoeurópsky kódex nakladania s dezinformáciami, podpora nezávislej siete overovateľov informácií a súbor krokov, ktoré majú stimulovať kvalitnú žurnalistiku a rozširovať mediálnu gramotnosť. 

Konkrétne pôjde o tieto prvky:
· Kódex nakladania s dezinformáciami: Ako prvý krok by on-line platformy do júla mali vypracovať a dodržiavať spoločný kódex s cieľom:
- zabezpečiť transparentnosť, pokiaľ ide o sponzorovaný obsah, najmä politickú reklamu, ako aj obmedziť možnosť zacieliť obsah v prípade takejto reklamy a znížiť príjmy šíriteľov dezinformácií,
- transparentnejšie informovať o fungovaní algoritmov a umožniť overenie treťou stranou,
- uľahčiť používateľom objavovanie rôznych spravodajských zdrojov zastupujúcich rôznorodé názory a pristupovanie k nim,
- zavádzať opatrenia na identifikáciu a odstraňovanie falošných účtov a riešenie problému automatických botov,
- umožniť overovateľom informácií, výskumníkom a verejným orgánom nepretržite monitorovať šírenie dezinformácií na internete.

· Nezávislá európska sieť overovateľov informácií: táto sieť si stanoví jednotné pracovné metódy, bude si vymieňať najlepšie postupy a usilovať sa o dosiahnutie čo najvyššieho počtu faktických opráv v celej EÚ; overovatelia budú vybraní spomedzi zástupcov členskeých štátov EÚ v Medzinárodnej sieti pre overovanie informácií, ktorá dodržiava prísny kódex zásad overovania informácií na medzinárodnej úrovni.

· Bezpečná európska on-line platforma o dezinformáciách na podporu siete overovateľov informácií a príslušných akademických výskumníkov tým, že sa im poskytne možnosť cezhraničného zberu a analýzy údajov, ako aj prístup k údajom za celú EÚ.

· Zvyšovanie mediálnej gramotnosti: väčšia mediálna gramotnosť pomôže Európanom identifikovať dezinformácie uverejňované online a kriticky pristupovať k online obsahu. Komisia preto bude podporovať overovateľov informácií a organizácie občianskej spoločnosti, aby školám a pedagógom poskytovali vzdelávacie materiály a zorganizovali Európsky týždeň mediálnej gramotnosti.

· Podpora pre členské štáty pri zabezpečovaní odolnosti volieb proti čoraz zložitejším kybernetickým hrozbám vrátane on-line dezinformácií a kybernetických útokov.

· Podpora systémov dobrovoľnej elektronickej identifikácie na zlepšenie vysledovateľnosti a identifikácie poskytovateľov informácií a podporu väčšej dôvery a spoľahlivosti, pokiaľ ide o interakcie na internete a informácie a ich zdroje.

· Podpora kvalitných a rozmanitých informácií: Európska komisia vyzýva členské štáty, aby zintenzívnili podporu kvalitnej žurnalistiky na zabezpečenie pluralitného, rozmanitého a udržateľného mediálneho prostredia. V roku 2018 vyhlási výzvu na predkladanie návrhov na tvorbu a šírenie kvalitného spravodajstva o záležitostiach EÚ prostredníctvom spravodajských médií založených na údajoch.

· Koordinovaná politika strategickej komunikácie vypracovaná útvarmi komisie, ktorá zahŕňa súčasné aj budúce iniciatívy EÚ a členských štátov v oblasti dezinformácií uverejňovaných na internete. V rámci nej sa budú organizovať podporné činnosti zamerané na boj proti falošným správam o Európe a riešenie problému dezinformácií v EÚ aj mimo nej.

Komisia čoskoro zvolá multilaterálne fórum na zabezpečenie spolupráce medzi zainteresovanými stranami vrátane on-line platforiem, reklamného sektora a veľkých inzerentov a na naplnenie odhodlania koordinovať a zintenzívniť úsilie na boj proti dezinformáciám. Prvým výstupom fóra by mal byť celoúnijný kódex nakladania s dezinformáciami, ktorý sa má uverejniť do júla 2018, aby sa dal dosiahnuť merateľný vplyv do októbra 2018. Do decembra 2018 bude predložená správa o dosiahnutom pokroku, kde sa preskúma aj potreba ďalších opatrení v záujme nepretržitého monitorovania a hodnotenia opatrení.  

Novinka: Certifikované miesta opravy

Na slovenských cestách príde ročne v priemere o život 250 ľudí. Po škodových udalostiach sa dnes u nás opravuje 269 tisíc vozidiel, z nich má závažné poškodenie 13 tisíc automobilov. Kvalita opráv po závažných dopravných nehodách ale nie je vždy na dostatočnej úrovni.  

Nezávislé testy potvrdzujú, že nerešpektovanie technologických štandardov pri oprave vozidla môže mať za následok aj smrť členov posádky havarovaného vozidla. Upozorňuje na to aj smernica Európskej únie z roku 2014. Nový zákon o prevádzke vozidiel v cestnej premávke, ktorý ma začať platiť v máji tohto roka, zvyšuje nároky na kvalitu opráv s cieľom zabrániť ďalším zbytočným obetiam na životoch na našich cestách. Pred dvomi rokmi vznikla pracovná skupina založená zo zástupcov Cechu predajcov a autoservisov SR (CPA SR), Zväzu automobilového priemyslu SR, poisťovní, súdnych znalcov, odborníkov na karosárske opravy a odborníkov na problematiku STK. Na dosiahnutie zvýšenej kvality považuje za potrebné vytvoriť certifikované miesta na opravy po závažných dopravných nehodách.

Osvedčenie na realizáciu opráv po závažnej nehode dostane každý servis, ktorý sa prihlási a spĺňa zadané kritériá. Podmienkou je dosiahnuť opravou takú úroveň ako predpisuje výrobca vozidiel. S takýmto riešením súhlasili aj značky. Certifikovaným miestom opravy bude teda autorizovaná alebo nezávislá opravovňa. Po veľkej oprave musí ísť vozidlo znovu na technickú kontrolu do 180 dní. Pri poškodeniach vozidla alebo škodovej udalosti, ktorá mala vplyv na hlavné bezpečnostné komponenty vozidla, oprava musí byť vykonaná v certifikovanom mieste a následne vozidlo musí absolvovať technickú kontrolu. Renomovaný servis takúto technickú kontrolu zabezpečí automaticky. Cena za STK tak bude súčasťou ceny opravy.

Niektoré ustanovenia zákona nadobúdajú účinnosť 20. mája tohto roka, ďalšie v januári 2020. Preto Cech predajcov a autoservisov SR  ako národné profesijné združenie, ktoré je členom Európskej asociácie pre predaj a opravy motorových vozidiel (CECRA), požiada o schválenie certifikácie certifikovaných miest opravy. Okrem toho pripravuje cyklus akcií, osvetovú kampaň, v rámci ktorej bude odpovedať na otázky laickej aj odbornej verejnosti. Chystajú tiež vzdelávacie kurzy pre oslovené profesie, aby bola rovnaká kvalita práce v každom certifikovanom servise. CPA bude prísne dbať na to, aby platili rovnaké pravidlá pre značkové aj neznačkové servisy.