streda 2. mája 2018

Výskum a inovácie: Podpora výskumných centier

Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu SR vyhlásilo novú výzvu v rámci operačného programu Výskum a inovácie na podporu tímingových výskumných centier. 

Objem finančných prostriedkov vyčlenených na výzvu z Európskeho fondu regionálneho rozvoja predstavuje 28 mil. eur pre aktivity na území Slovenska (mimo Bratislavského kraja). Ďalším zdrojom financovania bude štátny rozpočet a v prípade subjektov verejnej správy, akými sú napríklad verejné vysoké školy, aj spolufinancovanie prijímateľa vo výške 5%. Žiadosti o nenávratný finančný príspevok môžu žiadatelia predložiť kedykoľvek od vyhlásenia výzvy až do jej uzavretia. Prvé kolo hodnotenia bude ukončené 31. mája 2018, termín uzavretia druhého kola je 14. júna 2018 a ďalšie hodnotiace kolá budú naplánované do dvoch týždňov od uzavretia predchádzajúceho hodnotiaceho kola. Tento proces bude ukončený v momente vyčerpania celkovej alokácie finančných prostriedkov stanovenej v uvedenej výzve.

Podporené budú môcť byť dva typy projektov: jednak projekty na podporu schváleného tímingového výskumného centra v rámci programu Horizont 2020 s finančnou podporou druhej fázy a projekty, ktorých zámery boli schválené vo fáze 1 v rámci Horizontu 2020, ale nezískali ďalšiu finančnú podporu v druhej fáze Horizontu 2020. Úloha centier spočíva v podpore špičkovej vedy prostredníctvom centier excelentnosti európskeho významu. Ich snahou je prepájať kvalitné európske univerzity a výskumné organizácie. Projekty majú byť zamerané na vytváranie výskumných centier, ktoré sa budú venovať aplikovanému výskumu, vrátane veľkého dôrazu na transfer poznatkov a technológií do praxe.

pondelok 30. apríla 2018

e-Bezpečnosť: Energetic Bear odhalená

Experti odhalili infraštruktúru kyberzločineckej skupiny Crouching Yeti. Rusky hovoriaca skupina, známa tiež ako Energetic Bear, má na svedomí útoky na priemyselné infraštruktúry po celom svete.

Výskumníci Kaspersky Lab sledovali skupinu už od roku 2010. Zameriava sa predovšetkým na siete energetických spoločností s cieľom získať cenné údaje. Pri útokoch často využíva techniku tzv. watering holes, kedy sa na infekciu počítača zneužívajú dôveryhodné webové stránky, ktoré si útočníci vopred vytipujú podľa oblasti záujmu svojho cieľa. Expertom sa medzi rokmi 2016 a 2017 podarilo odhaliť niekoľko napadnutých serverov patriacich organizáciám so sídlom v Rusku, USA, Turecku, ale aj v niektorých európskych krajinách.

Analýza odhalila infikované webové stránky zneužívané na cielené útoky, alebo boli vybrané ako potenciálne zdroje na realizáciu ďalších škodlivých aktivít. Zoznam zahŕňa aj stránky niektorých e-shopov, verejných či neziskových organizácií, výrobných spoločností, dodávateľov služieb a pod. z celého sveta. Na útoky vyžívali hekeri verejne dostupné nástroje na analýzu serverov, ako aj na vyhľadávanie a zber informácií. Rovnako bol v rámci analýzy objavený modifikovaný sshd súbor s predinštalovaným backdoorom. Ten slúžil ako náhrada pôvodných súborov a bol schopný prejsť autorizáciou tzv. master passwordom (generátorom bezpečných hesiel).   

EU: Umelá inteligencia

Európska komisia navrhuje na lepšie využitie umelej inteligencie trojstupňový prístup zameraný na zvýšenie investícií, prípravu na sociálno-ekonomické zmeny a zabezpečenie primeraného etického a právneho rámca. 

Európska únia by mala zvýšiť investície do výskumu a inovácií v oblasti umelej inteligencie do konca roka 2020 najmenej na 20 miliárd EUR. Európska komisia tak zvyšuje investície v  programe Horizont 2020 na 1,5 miliardy EUR, ktoré by mali priniesť 2,5 miliardy EUR z verejno - súkromných partnerstiev (napr. big data a robotika). Z nich sa podporí vývoj aplikácií umelej inteligencie počnúc dopravou až po zdravotníctvo, prepoja a posilnia sa centrá výskumu umelej inteligencie v Európe a podnieti sa testovanie a experimentovanie. Zároveň podporí vývoj platformy „umelej inteligencie na požiadanie“, ktorá poskytne prístup k zdrojom v oblasti umelej inteligencie v EÚ. Zmobilizujú sa prostriedky z Európskeho fondu pre strategické investície, vďaka ktorým získajú podniky a startupy ďalšiu podporu pri investovaní do umelej inteligencie (vyše 500 miliónov EUR do roku 2020). Komisia navrhuje právny predpis, ktorým sa sprístupní väčšie množstvo údajov na opakované použitie ako aj opatrenia, ktorými sa uľahčí spoločné využívanie údajov (údaje od organizácií poskytujúcich verejnoprospešné služby, z výskumu, o životnom prostredí aj zdraví). S podporou z Európskeho sociálneho fondu vzniknú programy odbornej prípravy a podporia sa digitálne zručnosti, znalosti v oblasti vedy, technológie, inžinierstva a matematiky (STEM), podnikanie aj tvorivosť. Väčšia podpora odborného vzdelávania na získavanie pokročilých digitálnych zručností vrátane špecifických znalostí v oblasti umelej inteligencie bude zahrnutá aj v návrhoch finančného rámca EÚ 2021 – 2027.

Do konca roka 2018 predstaví Európska komisia etické usmernenia k vývoju umelej inteligencie, ktoré budú vychádzať z Charty základných práv EÚ. Zohľadnia sa v nich zásady ako ochrana údajov a transparentnosť a budú sa opierať o prácu Európskej skupiny pre etiku vo vede a v nových technológiách. Pri vypracovávaní usmernení bude EK spolupracovať so všetkými zainteresovanými stranami v Európskej aliancii pre umelú inteligenciu. Vydá tiež usmernenie k výkladu smernice o zodpovednosti za chybné výrobky, aby spotrebitelia aj výrobcovia mali jasnú predstavu o svojich právach a povinnostiach.

Na základe vyhlásenia o spolupráci, ktoré 10. apríla 2018 podpísalo 24 členských štátov a Nórsko začnú EK a členské štáty pracovať na koordinovanom pláne pre umelú inteligenciu, ktorý pripravia do konca roka. Cieľom je maximalizovať vplyv investícií na úrovni EÚ a jednotlivých štátov, podnietiť spoluprácu v celej EÚ, vymieňať si najlepšie postupy a zadefinovať ďalší spoločný postup s cieľom zabezpečiť celosvetovú konkurencieschopnosť EÚ v tomto odvetví. Komisia bude naďalej investovať do kľúčových iniciatív v oblasti umelej inteligencie vrátane vývoja efektívnejších elektronických komponentov a systémov (napr. čipy určené na operácie umelej inteligencie), vysokovýkonné počítače svetovej úrovne, ako aj vlajkové projekty kvantových technológií a mapovania ľudského mozgu. 

Aktuálne: Študijný pobyt v CERN

Učitelia fyziky na základných a stredných školách sa môžu prihlásiť na študijný pobyt Európskej organizácie pre jadrový výskum CERN pri Ženeve, ktorý sa uskutoční od 16. do 24. júna t.r.  

Cieľom pobytu je poskytnúť učiteľom fyziky prístup k najnovším poznatkom vedy a výskumu priamo v unikátnom vedecko-výskumnom pracovisku. Semináre, prednášky, návštevy laboratórií a exkurzie budú v slovenskom jazyku a budú zabezpečované odborníkmi v tejto oblasti.

Záujemcovia sa môžu registrovať na stránke www.ufv.science.upjs.sk/_projekty/cern/ v časti Registrácia do 15. mája.  

Novinka: Prevencia obezity a ochorení chrbtice

Všeobecná zdravotná poisťovňa (VšZP) bude svojim poistencom preplácať tretinu nákladov na liečebno-preventívne programy Obezita a Zdravý chrbát. Nový benefit formou špeciálnych 10-dňových liečebno-preventívnych programov zameraných na nefarmakologickú liečbu zavádza v spolupráci s vybranými kúpeľmi od 1. júla.

Na Slovensku trpia nadváhou alebo obezitou dve tretiny dospelej populácie. Na ťažkú obezitu sa v roku 2017 liečilo 9.140 poistencov VšZP, liečba stála 711.661 eur. Program Obezita je určený pre všetkých poistencov, ktorí majú viac ako 18 rokov a BMI vyššie ako 30 alebo vyššie ako 28 v kombinácii s vysokým tlakom a poruchou metabolizmu tukov a cukrov.

Chorobami pohybového ústrojenstva trpelo vlani 42,10% všetkých poistencov VšZP, ktorí sa liečili v kúpeľoch. Poruchy pohybového aparátu nezriedka vedú k zníženiu pracovnej schopnosti a čiastočnej alebo plnej invalidite. Tomu sa však dá predísť napríklad aj osvojením si Školy chrbta, ktorá z dlhodobého hľadiska odďaľuje vznik degeneratívnych ochorení pohybového aparátu. Druhý kúpeľný benefit VšZP Zdravý chrbát môžu využiť práve poistenci s opakujúcimi sa funkčnými ochoreniami chrbtice, ktoré obmedzujú ich každodenné aktivity, v posledných dvoch rokoch sa na tieto bolesti liečili, ale nespĺňajú podmienky na úhradu kúpeľnej liečby z verejného zdravotného poistenia.

Príspevok vo výške jednej tretiny nákladov na liečebno-preventívne programy nepodlieha žiadnemu predbežnému schvaľovaniu zo strany poisťovne. Poistenec VšZP - samoplatca môže o príspevok požiadať do troch mesiacov od absolvovania liečebno-preventívneho programu, žiadať môže raz za rok. Ďalšiu zľavu vo výške 12% z nákladov na stravu a ubytovanie získa v rámci exkluzívnej spolupráce VšZP s Asociáciou slovenských kúpeľov.