SR: Zlepšenie fungovania obchodného registra

Vláda SR schválila rad opatrení, ktorých postupným zavedením sa má dosiahnuť zlepšenie súčasného fungovania a efektivity obchodného registra, čím prispejú tiež k zlepšovaniu podnikateľského prostredia.  ​

Opatrenia majú byť realizované v dvoch na seba nadväzujúcich fázach – v prvej do 31. decembra 2018 a v druhej do 31. decembra 2020.

Oprava neaktuálnych údajov v obchodnom registri: odstránenie chybovosti a nekorektnosti údajov najmä prostredníctvom údajov z referenčných registrov ako aj prostredníctvom skúmania plnenia zákonných podmienok registrácie. Vyústi to do tzv. čistenia údajov obchodného registra a registrového súdu, kde sa zapísané osoby nespĺňajúce podmienky registrácie (napr. obchodné spoločnosti, ktoré majú stále vedené základné imanie v slovenských korunách) vymažú z úradnej povinnosti (výmaz tzv. mŕtvych obchodných spoločností). Rešpektovať sa bude ochrana možných veriteľov ako aj opatrenia na boj proti daňovým podvodom.

Elektronizácia procesov: elektronický spôsob podávania návrhov na zápis údajov, na zápis zmeny zapísaných údajov a na výmaz zapísaných údajov z obchodného registra zjednoduší viaceré procesy na strane súdov aj na strane osôb, ktoré ich podávajú. Navrhuje sa preto, aby návrh do obchodného registra bolo možné podávať na súd len elektronicky. Zároveň by sa mali zaviesť elektronické formuláre s automatickou kontrolou údajov navrhovaných na zápis alebo zmenu oproti údajom uvedeným v iných (najmä referenčných) registroch.
Pre osoby, ktoré nebudú môcť z rôznych dôvodov komunikovať elektronicky, zostane zachovaná možnosť podať návrh do obchodného registra najmä prostredníctvom advokáta, notára, či jednotného kontaktného miesta a neskôr tiež externých registrátorov.

Efektívnejšie prepojenie s referenčnými registrami a inými zdrojovými registrami: podávanie návrhov v elektronickej forme predpokladá efektívnejšiu integráciu s príslušnými registrami (či už referenčnými alebo zdrojovými), čo umožní preberanie údajov, ktoré už sú v informačných systémoch verejnej správy k dispozícii. Odpadne tak viacero obdobných administratívnych záťaží spojených s nevyhnutnosťou viacnásobnej registrácie údajov na viacerých miestach. Zároveň sa tým aj zníži chybovosť zapisovaných údajov, ktoré môžu vznikať najmä pri ich manuálnom prepisovaní. A spolu s opatreniami zameranými na odstránenie chybovosti už zapísaných údajov sa týmto tiež vytvorí predpoklad, aby údaje zverejnené v obchodnom registri na internete boli právne záväzné.

Odbremenenie registrových súdov: popri registrovom súde by boli oprávnení pôsobiť aj tzv. externí registrátori (notári). Výhoda bude najmä v dostupnejších a komfortnejších službách a v  odbremenení súdov od časti agendy, ktorá je administratívna a nesúvisí priamo s vedením súdnych sporov.

Optimalizácia sústavy registrových súdov: obchodný register vedie osem registrových súdov. Toto prináša viacero odlišností v postupoch jednotlivých súdov, čo pre zapísané osoby predstavuje aj právnu neistotu. Optimalizovaním počtu registrových súdov sa zlepší predvídateľnosť rozhodovania a ich postupov pri registrácii údajov v obchodnom registri. 

Upozorňujeme: Chybná varná doska

Plynové varné dosky Eldslaga, ktoré si spotrebitelia zakúpili v sieti IKEA pred 1. januárom 2018, je potrebné si nechať opraviť.

Upozornenie týkajúce sa tovaru zakúpeného v Európe vydala samotná spoločnosť na základe kontroly v Belgicku. Pri výrobe došlo u dodávateľa k omylu a do jedného z horákov varnej dosky bol nainštalovaný nesprávny vstrekovací plynový ventil, čoho dôsledkom sú zvýšené emisie oxidu uhoľnatého (CO) nad povolené limity Európskej únie. Podľa skúmania nehrozí zvýšené nebezpečenstvo požiaru či výbuchu a zatiaľ neboli hlásené žiadne prípady nehody.

IKEA vyzýva zákazníkov na Slovensku, ktorí si takúto varnú dosku zakúpili, aby prestali používať veľký horák v pravom hornom rohu varnej dosky (ostatné horáky sú bezpečné) a obrátili sa na Kontaktné centrum IKEA na tel. č. 02/48 226 111. Na odstránenie chyby je potrebné, aby zákazníka navštívil servisný technik a varnú dosku opravil. Táto služba je bezplatná a ani doklad o kúpe (pokladničný blok) nie je potrebný! 

Radíme: Sociálne poistenie

Pred odchodom za prácou do krajín Európskej únie (EÚ) si overte, kde a ako budete platiť sociálne poistenie.  

Je to dôležité, aby ste vedeli, ktorým zákonom budete v zahraničí podliehať, kde sa máte hlásiť a poistiť, a teda prípadne aj žiadať o príslušné dávky (napr. nemocenské, materské, dávku v nezamestnanosti). O priznanie dávky sa spravidla žiada tam, kde ste boli naposledy poistení. Sociálna poisťovňa preto upozorňuje, aby ste sa o svoje práva a povinnosti zaujímali v konkrétnej inštitúcii sociálneho zabezpečenia v tom štáte, do ktorého odchádzate pracovať. Príslušné inštitúcie členských štátov EÚ, ktoré občanom poskytnú potrebné informácie, sú zverejnené aj na internetovej stránke Sociálnej poisťovne: Verejný adresár európskych inštitúcií sociálneho zabezpečenia. Pre zamestnancov aj SZČO totiž platí, že sociálne poistení môžu byť len v jednej krajine EÚ.

Zamestnanec, resp. SZČO obvykle podlieha v oblasti sociálneho zabezpečenia právnym predpisom tej krajiny, v ktorej reálne vykonáva činnosť/pracuje (s výnimkou situácie, v ktorej si uplatní tzv. inštitút vyslania a bude mať vystavené potvrdenie PD A1 – vtedy zostáva poistencom Sociálnej poisťovne). Čiže napr. v prípade brigády v Španielsku sa bude takýto zamestnanec či SZČO, ktorý bude pracovať v Španielsku, riadiť španielskymi právnymi predpismi a tam sa musí aj prihlásiť a platiť poistné. Zamestnancom pracujúcim výhradne na území štátu EÚ taktiež odporúčame, aby si po príchode v tamojšej inštitúcii sociálneho zabezpečenia overili, či ich zahraničný zamestnávateľ na sociálne poistenie aj skutočne prihlásil.

Sociálna poisťovňa tiež upozorňuje, aby si poistenci pri odchode zo štátu, v ktorom vykonávali zárobkovú činnosť, požiadali o potvrdenie dôb poistenia v príslušnej inštitúcii sociálneho zabezpečenia, teda ešte pred návratom na Slovensko. 

Aktuálne: Nezamestnaní mladí sú ochotní sa kvôli práci vycestovať

Až 23% nezamestnaných Slovákov vo veku 20 - 34 rokov je ochotných presťahovať sa za prácou do iného členského štátu EÚ, zatiaľ čo na zmenu bydliska v rámci vlastnej krajiny by pristúpilo len 14% z nich.  

SR je v tomto smere medzi ôsmimi krajinami s „obráteným“ pomerom oproti väčšine a na druhej priečke podľa rozdielu, hneď za Bulharskom (23% : 12%). Väčšina krajín EÚ má pritom tento pomer obrátený - väčšina mladých ľudí sa za prácou nechce sťahovať do iného štátu, radšej tak urobí v rámci svojej rodnej krajiny. Vyplýva to z analýz zverejnených koncom marca 2018 Eurostatom, štatistickým úradom Európskeho spoločenstva, ktoré sa týkali pracovného trhu mladých ľudí v rámci EÚ vo veku 20 – 34 rokov a vypracované boli na základe dát European Labour Force Survey.

V uvedenej vekovej skupine až 89% ľudí pracujúcich v SR nezmenilo pri nástupe do svojho terajšieho zamestnania miesto svojho bydliska (extrémom je 98% v Taliansku), pričom v rámci krajiny sa presťahovalo za miestom len 6% (v Írsku 26%) a z inej členskej krajiny sa prisťahovalo 5% (v Luxembursku 12%). V poslednom uvedenom prípade je pritom kontinentálny priemer pod 1%. Navyše viac ako polovica nezamestnaných mladých Slovákov, konkrétne 56%, nie je naklonených myšlienke presťahovať sa za prácou. K európskemu štandardu na úrovni 50% sa to blíži oveľa výraznejšie ako zistená neochota k pracovnej mobilite u Malťanov (73%), Holanďanov (69%) či Cyperčanov (68%).

Prieskum zamestnaneckých preferencií / Candidate Survey 2017 ukazuje, že 46% respondentov zo vzorky 1.503 kontaktovaných sa už niekedy sťahovalo za prácou, z nich 43% do zahraničia. Troma hlavnými dôvodmi boli nedostatok práce, ponuka práce a mzda. Až 48% respondentov udáva, že pravidelne jazdí pracovne do zahraničia. Hlavným motivujúcim faktorom pre prácu v zahraničí je lepšia mzda (73%). Presne polovica všetkých sťahovaní za prácou v rámci SR sa udiala do iného kraja, iba 2% boli v rámci rovnakého okresu (5% do iného okresu pri zachovaní kraja).

Trend: Predražené byty

Ceny nehnuteľností na Slovensku budú pravdepodobne ďalej rásť, pričom sa to dotkne najmä starších bytov. Ceny novostavieb závisia od ponuky developerov.

Priemerná cena bytu v krajských mestách SR sa v tento rok v marci oproti februáru zvýšila z 1.496 eur za meter štvorcový na 1.534 eur (2,5%). Rástli hlavne ceny starších bytov. Hodnota nových sa vyvíjala nejednoznačne, niekde medzimesačne aj poklesla. Dôvodom je podľa analytika Vladimíra Kubrického to, že záujemcov o bývanie obmedzujú finančné možnosti najmä v tomto segmente, keďže ceny novostavieb sú vyššie. Priemerný rozdiel medzi novými a staršími dvojizbovými bytmi je 17%. Očakávané zvýšenie cien bytov spája so zmenami v oblasti financovania nehnuteľností prostredníctvom bankových úverov. Národná banka Slovenska pripravuje opatrenie, podľa ktorého by celkové zadlženie na osobu nemalo prekročiť osemnásobok jej čistého ročného príjmu. Záujemcovia to môžu pochopiť ako signál na okamžité riešenie vlastného bývania skôr, ako začnú platiť nové pravidlá národnej banky, kedy už úver možno nedostanú.

Najväčšia kúpyschopnosť obyvateľstva je podľa analytika v hlavnom meste, ktoré dominuje v cenách bytov. V segmente starších dvojizbových bytov sa cena pohybuje okolo 2.300 eur/m2. Najdrahšie staršie dvojizbové byty sú v rámci Bratislavy v Starom Meste, kde je ich cena na úrovni 2.681 eur/m2, nasleduje Nové Mesto na úrovni 2.479 eur/m2 a Ružinov s cenou 2.353 eur/m2. Najnižšie ceny v rámci Bratislavy sú vo Vrakuni (1.752/m2). V Trnave, Nitre, Žiline a Košiciach sa ceny bytov pohybujú od 1.400 do 1.600 eur/m2, zatiaľčo v Trenčíne, Banskej Bystrici a Prešove sú ich ceny v rozmedzí od 1.100 do 1.300 eur/m2.