CT: Do slovenských nemocníc najmodernejšie prístroje

Pacienti vo viacerých slovenských nemocniciach budú mať k dispozícii najmodernejšie CT prístroje.  

Nemocnice nakúpili CT prístroje rôzneho typu v závislosti od typu zdravotníckeho zariadenia. Celkovo 13 nových CT so záručnou dobou 2 až 8 rokov si obstaralo 11 nemocníc na Slovensku:
- Nemocnica Poprad
- Nemocnica s poliklinikou Prievidza so sídlom v Bojniciach
- Dolnooravská nemocnica s poliklinikou MUDr. Ladislava Nádaši Jégého D. Kubín
- Nemocnica Alexandra Wintera v Piešťanoch
- Fakultná nemocnica v Prešove
 - Univerzitná nemocnica v Bratislave
- Fakultná nemocnica v Žiline
- Fakultná nemocnica v Nových Zámkoch
- Nemocnica v Kráľovskom Chlmci- Fakultná nemocnica v Trnave
- Národný onkologický ústav v Bratislave

Nákup CT prístrojov bol realizovaný cez elektronickú akciu a vďaka dvom kolám sa ceny podarilo výrazne znížiť, v niektorých prípadoch až o 50%. Celkovo sa tak usporilo 13,5 milióna eur. Výška sumy sa odvíjala od typu CT prístroja a jeho výkonnosti a bola od 550.000 eur do 1,7 milióna eur s DPH vrátane servisu.

Ministerstvo zdravotníctva aktuálne realizuje verejné obstarávania pre nemocnice aj na RTG a MR techniku, kancelársku techniku či nemocničné postele. 

Aplikácie: Ohrozujú osobné údaje používateľov

Experti sledovali 13 miliónov oficiálnych aplikácií a zistili, že takmer štvrtina prenáša používateľské údaje cez nechránené HTTP protokoly. Väčšinou ide o údaje o zariadení a technické špecifikácie, úniky sa ale týkali aj určenia polohy zariadenia, histórie vyhľadávaní či citlivých osobných údajov ako telefónne číslo, meno alebo vek používateľa. 

Podľa analýzy Kaspersky Lab aplikácie obsahovali tzv. SDK nástroje tretích strán využívané prevádzkovateľmi reklamných služieb. Niektoré majú takmer pol miliardy sťahovaní po celom svete, takže získané údaje môžu byť zneužívané aj na rozsiahlejšie kybernetické útoky. SDK predstavuje set vývojárskych nástrojov, ktoré sú vo väčšine prípadov distribuované bezplatne a umožňujú autorom softvéru sústrediť sa na najdôležitejšie časti aplikácie. Vývojári často používajú kód tretej strany, aby tak ušetrili čas použitím už existujúcej funkcionality. Týmto spôsobom sú napríklad reklamné SDK schopné zbierať údaje o používateľovi za účelom lepšieho cielenia reklamy.

Hlbšia analýza ukázala, že prenos dát sa uskutočňuje cez nechránené http protokoly. Pre nedostatočnú ochranu a chýbajúce šifrovanie sú osobné údaje používateľov vystavené obrovskému riziku. Prístup k ním tak môže získať ktokoľvek, či už cez nechránené wifi siete, poskytovateľa internetových služieb alebo aj cez malvér v domácom routri. Navyše, takto získané dáta môžu byť používané na ďalšie škodlivé aktivity a s ich pomocou sa do zariadenia môžu dostať podvodné verzie reklám infikované malvérom.  

Radíme: Najčastejšou chybou pri zápale močových ciest je samoliečba

Hoci je cystitída alebo zápal močových ciest pomerne častým ochorením, ktoré trápi najmä ženy, väčšina sa snaží problém riešiť najskôr sama. Navyše takmer 80% opýtaných nerobí žiadne preventívne kroky, aby sa zápalu vyhli, alebo aby sa neobjavil opätovne.  

Ak majú Slovenky vo veku 18 až 60 rokov podozrenie na zápal močových ciest a pociťujú príznaky ako pálenie, štípanie a bolesť, až 59,5% sa snaží problém vyriešiť najskôr samoliečbou. Ďalších 29,3% z 500 opýtaných žien si kúpi v lekárni voľne dostupné preparáty, ktoré odporúča lekárnik, alebo sú známe z reklamy. Iba 11,2% postupuje podľa rád odborníkov a navštívi lekára, ktorý následne predpíše vhodnú liečbu. Pri zbytočnom čakaní sa zápal môže rozšíriť aj do obličiek a spôsobiť ďalšie nepríjemné komplikácie, či predĺžiť čas liečby. Môže sa dokonca stať chronickým a neustále sa opakovať. Hrozí tak poškodenie obličiek a pomôcť už nemusia ani antibiotiká.

Prevažná časť opýtaných zamieri pri ťažkostiach k všeobecnému lekárovi (55,4% žien), urológa zvolí 26,9% a zvyšných 17,1% sa nechá vyšetriť u svojho gynekológa. Vo väčšine prípadov lekár určí diagnózu pomocou vyšetrenia moču. Keďže najmä u žien je riziko znehodnotenia vzorky moču baktériami, ktoré môžu pochádzať z okolia pošvy alebo konečníka, v niektorých prípadoch zvolí lekár ako vhodnejšiu formu zavedenie cievky priamo do močového mechúra. Základné vyšetrenie sa môže podľa potreby doplniť aj ultrazvukom močového ústrojenstva. Následne lekár predpíše vhodnú liečbu. V prípade bakteriálneho zápalu sú to zvyčajne antibiotiká.

Cystitída podľa štatistík postihne 40 až 50% žien minimálne raz za život. Riziko vzniku sa zvyšuje, ak žena zápal močových ciest v minulosti už prekonala, alebo nebol dostatočne či správne preliečený. Až 76,8% žien z prieskumu však na predchádzanie vzniku cystitídy neužíva žiadne lieky či výživové doplnky (kladne odpovedalo len 23,2%). Pritom práve doplnky stravy môžu byť významným pomocníkom v boji proti premnoženiu baktérií, ktoré sú za zápal zodpovedné. „Najnovšie štúdie o výživovom doplnku na báze kombinovanej fytoterapie s patentovanou kombináciou extraktov z berberínu, betulínu, arbutínu, Forskolínu  a D-manózy potvrdili účinnosť pri liečbe aj prevencii recidivujúcich infektov dolných močových ciest“, hovorí urológ MUDr. Igor Bartl. Prípravok má duálne dávkovanie, a tak chráni močové cesty počas dňa i noci. Len výživové doplnky samy osebe však nestačia. Dôležité je taktiež dbať na pravidelný pitný režim, vďaka ktorému sa baktérie vyplavujú z tela von. Alfou a omegou by malo byť dodržiavanie osobnej hygieny, zdravého životného štýlu a absolvovanie preventívnych prehliadok u lekára. 

Mobilné LTE: Viac než 2 milióny používateľov na Slovensku

Na širokopásmové (vysokorýchlostné) pripojenie k internetu využilo na Slovensku mobilné siete LTE v druhom polroku 2017 viac než 2,32 mil. používateľov. Až 76% z nich tvorili bytoví (nefiremní) zákazníci.  

Používatelia v tomto období prostredníctvom LTE preniesli cca 11.400 TB dát, z toho bytoví zákazníci cca 8000 TB dát. Vyplýva to z údajov, ktoré mobilní operátori O2 Slovakia, Orange Slovensko, Slovak Telekom a SWAN Mobile poskytli Úradu pre reguláciu elektronických komunikácií a poštových služieb (RÚ). V štatistike je zahrnutá len technológia LTE, technológie GSM/GPRS a technológie tretej generácie (3G) sa nezapočítavajú. Reportované sú len maloobchodné prístupy. Do počtu používateľov sú zahrnutí len aktívni. Používatelia s obmedzeným prístupom k internetu alebo len s emailovými službami nie sú zahrnutí. V druhom polroku 2017 bolo na Slovensku evidovaných takmer 4 milióny SIM kariet (spolu 3G a 4G – LTE), ktoré sa aktívne používali na širokopásmový prístup k internetu. Z uvedeného počtu cca 3,1 mil. aktívne používali bytoví zákazníci. Používatelia v 3G a 4G sieťach spolu preniesli 20.800 TB dát.      

Technológiu LTE na Slovensku využíva niekoľko ďalších spoločností v pevných sieťach na nomádsky prístup. Počty ich používateľov a prenesených dát nie sú zahrnuté vo vyššie uvedených štatistikách. Za nomádsky prístup sa považuje taký prístup, pri ktorom sa umiestnenie koncového zariadenia môže meniť, ale počas používania má koncové zariadenie stále (fixné) umiestnenie. 

Radíme: Povinná elektronická komunikácia s Finačnou správou

Živnostníci (SZČO) môžu komunikovať s finančnou správou aj prostredníctvom elektronického občianskeho preukazu. 

Od 1. júla 2018 podľa zákona č. 563/2009 z. z. o správe daní sú všetky fyzické osoby-podnikatelia a aj ich zástupcovia povinní komunikovať s finančnou správou elektronicky. Jeden zo spôsobov, ktorý  môže živnostník ako daňový subjekt využiť pri odosielaní dokumentov finančnej správe, je zásielka prostredníctvom elektronického občianskeho preukazu s čipom a elektronickým podpisom.

O elektronický občiansky preukaz, resp. jeho aktiváciu a tiež o vydanie certifikátov k elektronickému podpisu možno požiadať na ktoromkoľvek z 84 pracovísk dokladov na Slovensku nezávisle od miesta pobytu.