Radíme: Povinná elektronická komunikácia s Finačnou správou

Živnostníci (SZČO) môžu komunikovať s finančnou správou aj prostredníctvom elektronického občianskeho preukazu. 

Od 1. júla 2018 podľa zákona č. 563/2009 z. z. o správe daní sú všetky fyzické osoby-podnikatelia a aj ich zástupcovia povinní komunikovať s finančnou správou elektronicky. Jeden zo spôsobov, ktorý  môže živnostník ako daňový subjekt využiť pri odosielaní dokumentov finančnej správe, je zásielka prostredníctvom elektronického občianskeho preukazu s čipom a elektronickým podpisom.

O elektronický občiansky preukaz, resp. jeho aktiváciu a tiež o vydanie certifikátov k elektronickému podpisu možno požiadať na ktoromkoľvek z 84 pracovísk dokladov na Slovensku nezávisle od miesta pobytu.

SR: Poplatky za televíziu, telefón a internet

Podľa prieskumu KRUK za nákladmi na bývanie krátia Slovákom rozpočet hlavne poplatky za televíziu, telefón a internet, a to najmä pracovníkom v sektore IT. 

Jarné vyúčtovanie za spotrebované energie v minulom roku zasa výrazne zasiahne do rozpočtu predovšetkým zamestnancom v školstve a obchode. Najciteľnejšie vnímajú zaťaženie celkovými fixnými výdavkami zamestnanci vo finančníctve, školstve a zdravotníctve. Ich rozpočet je zaťažený nákladmi na bývanie, televíziu, internet, telefón, prevádzku automobilu, poistenie či poplatky za školu a škôlku zo 40%. Najlepšie sú na tom ľudia pracujúci v stavebnom sektore: fixné poplatky pre nich predstavujú menej ako tretinu domácich nákladov. Pracovníci v zdravotníctve viac než iné profesie investujú do svojich detí, platby za služby súvisiace s deťmi a ich vzdelávaním uvádza 27% zdravotníkov. V prípade nákladov na prevádzku automobilu vedú zamestnanci finančného sektora a sektora IT, platby sa týkajú zhodne 44% respondentov.

Výdavky na voľný čas sú najvýraznejšie zastúpené v rozpočte pracovníkov v stavebníctve a sektore IT. Najmenej za koníčky a zábavu utrácajú ľudia pracujúci v zdravotníctve (66% z nich má tieto výdavky vo výške maximálne do 10% rozpočtu). Najčastejšie výdavky vo voľnom čase tvorí nákup lístkov do kina, návšteva reštaurácie alebo stretnutie s priateľmi. Za tieto aktivity sú najviac ochotní platiť ľudia pracujúci v službách (42%). Čo sa týka výdavkov za cestovanie a výlety, na popredných pozíciách sú zamestnanci zo zdravotníctva. Do aktívneho odpočinku pri športových aktivitách najviac investujú v rámci voľnočasových výdavkov zamestnanci sektora IT spolu s príslušníkmi uniformovaných zborov (21%, respektíve 17%).  

On-line: Biblia v posunkovom jazyku

Nepočujúci na Slovensku môžu spoznať text Biblie prostredníctvom videonahrávok v posunkovom jazyku.  

Sprístupnila ich Slovenská biblická spoločnosť na webovej stránke biblia.sk, kde sa nepočujúci oboznámia s Novou aj Starou zmluvou. Dôvodom je, že aj keď nepočujúci dokážu čítať, väčšina z nich má problém čítať písaný text s porozumením. Biblická spoločnosť sa preto rozhodla priblížiť im evanjelium formou, ktorá je pre nepočujúcich najzrozumiteľnejšia. Videonahrávky sú určené predovšetkým nepočujúcim, ale aj kresťanským pracovníkom, ktorí sa im venujú. V prvej fáze projektu bolo preložených päť príbehov z Novej zmluvy.

Preklad pripravujú samotní nepočujúci. Projektový tím tvoria piati nepočujúci, dvaja teológovia, tlmočníčka a dvaja režiséri. Roman Vojtechovský, nepočujúci pedagóg a lingvista, oceňuje prínos prekladu pre celú komunitu a rozvoj posunkového jazyka. Prekvapila ho náročnosť textov: „Každý príbeh v sebe skrýva mnoho biblických pojmov a pozadí, ktoré treba dlhšie preštudovať, aby aj nezainteresovaný človek pochopil, čo je zmyslom daného príbehu. A to nepočujúcim chceme cez videonahrávky osvetliť." 

V druhej fáze projektu (do apríla 2019) pribudne v Biblii pre nepočujúcich ďalších desať videonahrávok – päť z Novej zmluvy a päť zo Starej zmluvy.

EU: Zapájame sa do budovania Jednotného digitálneho trhu

Budovanie digitálne silnej a konkurencieschopnej Európy bola hlavná téma Digital Day II v Bruseli. 

Experti z Úradu podpredsedu vlády SR pre investície a informatizáciu spolu s ďalšími zástupcami krajín Vyšehradskej štvorky podrobne predstavili neoficiálne spoločné stanovisko (non-paper) k problematike umelej inteligencie – čo najdôležitejšie je potrebné riešiť, aké sú možné problémy, ako regulovať, aby sme dosiahli lepšiu integráciu na Jednotnom digitálnom trhu a najmä, aké opatrenia treba prijať, aby sme minimalizovali možné negatívne dopady na zamestnanosť a spoločnosť.

Deklarácia k téme blockchainové technológie: Signatári sa zaväzujú k spolupráci na realizácii služieb založených na technológii blockchain. Zároveň vyzývajú Európsku komisiu, aby prijala potrebné kroky na podporu cieľov tohto vyhlásenia. Európska komisia plánuje navrhnúť blockchainové technológie ako novú infraštruktúru digitálnych služieb v rámci programu Spájame Európu a taktiež plánuje pokračovať v podpore projektov s využitím blockchain technológií v rámci programu Horizont 2020. Cieľom iniciatívy je začať prvé cezhraničné aktivity do konca roka 2019. Súčasťou spolupráce bude aj zdieľanie vzájomných skúseností vo využívaní technologických scenárov, využívanie osvedčených praktík a postupov súvisiacich s implementáciou blockchainových aplikácií, pričom sa bude čerpať aj z odborných poznatkov získaných prostredníctvom novovzniknutého programu Blockchain observatóriom. ÚPVII už v októbri 2017 nadviazalo diskusiu s Luxemburskom, ktoré blockchainové technológie úspešne využíva, pričom Slovensko má ambíciu pokračovať v implementácii technológií pri digitalizovaní elektronických služieb štátu.

Deklarácia k podpore technologických riešení s využitím umelej inteligencie (AI): Zúčastnené členské štáty súhlasili so spoluprácou na posilnení technologickej a priemyselnej kapacity Európy v oblasti umelej inteligencie a jej využívaní vrátane lepšieho prístupu k údajom vo verejnom sektore. Európska komisia chce vytvoriť základné podmienky na podporu inovatívnych obchodných modelov,  hospodárskeho rastu či nových kvalifikovaných pracovných miest. Správna implementácia riešení umelej inteligencie bude mať dopad na riešenie sociálno-ekonomických problémov, ktoré úzko súvisia s transformáciou trhov práce a modernizáciou európskych systémov vzdelávania. Taktiež bude potrebné zabezpečiť prijatie takého právneho a etického rámca, ktorý bude založený na základných právach a hodnotách EÚ, vrátane ochrany súkromia a ochrany osobných údajov, ako aj zásad, ako je transparentnosť a zodpovednosť. Navyše Slovensko v spolupráci s Poľskom vypracovalo pozičný dokument, ku ktorému sa neskôr pridali Česká Republika a Maďarsko. Popri Veľkej Británii, Francúzsku či Fínsku, ktoré už majú etablovanú politiku v oblasti AI na národnej úrovni, Slovensko spolu s ďalšími krajinami V4 patrí  medzi prvé krajiny, ktoré takýto dokument vypracovali.

Deklarácia k podpore tzv. Inovačného radaru: Európska únia podporuje výskum a inovácie (R&I) v Európe investovaním miliárd eur prostredníctvom programov výskumu a inovácií, napr. Horizont 2020. V rámci tejto podpory členské štáty privítali on-line nástroj s názvom Inovačný radar, umožňujúci otvorený prístup k poznatkom o inováciách a inovátoroch, ktorí sú za nimi. Tento nástroj napríklad umožní občanom nazrieť do toho, ako sa využíva financovanie EÚ a ako môže prispieť k rastu, zamestnanosti a zlepšovaniu životnej úrovne. Občania, verejní činitelia, odborníci, novinári a podnikatelia môžu vďaka Inovačnému radaru ľahko zistiť výsledky financovania inovácií EÚ. 

Trend: Investície do bývania

Viac ako polovica Slovákov už investovala do rekonštrukcie a modernizácie svojich domov a bytov. Dôvodom bola nielen túžba po zmene, ale hlavne snaha znížiť si náklady na bývanie.  

Niečo vyše štvrtiny Slovákov ešte stále býva v nehnuteľnosti v pôvodnom stave. V domácnosti postavenej alebo rekonštruovanej pred viac ako 15 rokmi, ktorá je definovaná ako príbytok v pôvodnom stave, žije 28% slovenských domácností. V tomto smere vedie Trenčiansky kraj, kde byt a dom v danej kondícií vlastní až 35% opýtaných. Vyplýva to z prieskumu Poštovej banky realizovanom agentúrou 2muse na vzorke 510 respondentov.

Najviac zrekonštruovaných stavieb možno nájsť v Prešovskom, Žilinskom, Banskobystrickom a Košickom kraji, kde je zároveň najmenší podiel ľudí žijúcich v novostavbách. V týchto častiach Slovenska sa viac investuje do zmodernizovania bytov a domov v pôvodnom stave. Novostavby sú preferované najmä na západe Slovenska, v menších obciach a mestách, kde v nich žije približne každý piaty Slovák. Rekonštruované nehnuteľnosti dominujú vo väčších mestách.

Slováci túžia po zmene a až polovica z nich tento rok plánuje kúpu nového alebo rekonštrukciu starého bývania. Prerábať sa bude najmä na západe, chystá sa na to viac ako pätina Bratislavčanov. Je to totiž jeden zo spôsobov, ako sa dajú znížiť mesačné výdavky na energie. V tomto smere má najväčší efekt zateplenie fasády domu a výmena okien. Prerábku do 3.000 eur Slováci realizujú prevažne z vlastných zdrojov. Prieskum však ukázal, že vo väčšine prípadov sa do tejto sumy nezmestia. Práve rekonštrukcia totiž zvykne odkryť nedostatky stavby, ktoré si vyžiadajú pár stovák navyše. Pri kalkulácii preto treba počítať aj s minimálne 10% finančnou rezervou na neočakávané výdavky.