Novinka: Školenia o elektronickej komunikácii

Finančná správa pripravuje školenia o povinnej elektronickej komunikácii pre daňové subjekty, ktorým od júla 2018 vznikne táto nová povinnosť. 

Obsahom školení bude získanie praktických informácií  – o registrácii na portáli, autorizácii či o podávaní dokumentov prostredníctvom portálu finančnej správy. Školenia budú pre účastníkov zdarma. O jednotlivých termínoch bude finančná správa informovať nielen prostredníctvom externej webstránky skolenia.sk, ale aj prostredníctvom portálu finančnej správy a Facebooku.

Účinnosťou novely zákona č. 333/2011 z. z. o orgánoch štátnej správy v oblasti daní, poplatkov a colníctva bolo od januára 2018 umožnené finančnej správe školiť laickú a odbornú verejnosť aj v oblasti colných predpisov a daňových predpisov a organizačne zabezpečovať skúšky podľa osobitného predpisu za úhradu, avšak iba v rozsahu vynaložených nákladov. Táto úhrada bude príjmom štátneho rozpočtu. 

GDPR: Nové pravidlá aj pre domény

Komisia pre správu národnej domény .sk schválila upravené pravidlá pre registráciu domén najvyššej úrovne. Zmenu si vyžiadalo Všeobecné nariadenie Európskej únie o ochrane osobných údajov (GDPR). 

Nové pravidlá pre registráciu domén tak vstupujú do platnosti od 25. mája 2018. Všetci registrátori internetových domén, ktorých je na Slovensku viac než 2.600, by mali k rovnakému dátumu aj podpísať nový dodatok k ich registrátorskej zmluve, t.j. doručiť ho naspäť najneskôr 25. mája, kedy nariadenie GDPR vstupuje do platnosti v celej Európskej únii.

Pravidlá aj dodatok boli ešte pred hlasovaním Komisie pre správu národnej domény predložené slovenským registrátorom v rámci niekoľkotýždňového procesu verejného pripomienkovania. Zákonné povinnosti spojené s blížiacim sa začiatkom účinnosti nariadenia GDPR pripomenula spoločnosť SK-NIC registrátorom prostredníctvom emailu v úvode februára, uprostred marca pre nich usporiadala školenie. Na Slovensku je na základe poverenia americkej organizácie ICANN splnomocnená správou domény najvyššej úrovne .sk už vyše 20 rokov.

e-Bezpečnosť: Domáce smart kamery

Bezpečnostní experti odhaľujú čoraz rafinovanejšie taktiky kyberzločincov a zraniteľnosti súčasného digitálneho sveta.

Výskumníci Kaspersky Lab objavili niekoľko bezpečnostných dier v zariadeniach so smart kamerami – týkalo sa to najmä obľúbených baby monitorov či kamier integrovaných v inteligentných monitorovacích systémoch využívaných v domácnostiach alebo kanceláriách.

Predstavujú nebezpečné vstupné brány pre kyberzločincov, pretože tak môžu získať vzdialený prístup nielen k samotnému zariadeniu, ale aj preniknúť do celého systému a napáchať veľké škody:
* získať prístup k audio a video obsahu z kamery pripojenej k nedostatočne chránenej cloudovej službe; * získať vzdialený prístup k ovládaču kamery a zneužiť ho ako vstupný bod na útoky na ďalšie zariadenia pripojené k domácej či ďalším externým sieťam;
* s využitím vzdialeného prístupu infikovať kameru škodlivým kódom a spustiť jeho aktivitu;
* ukradnúť citlivé osobné informácie, napr. prihlasovacie údaje k účtom na sociálnych sieťach, ktoré môžu byť zneužité na ďalšiu distribúciu vírusov prostredníctvom notifikácií či správ priateľom;
* poškodiť, či úplne zničiť hacknuté zariadenie.

Zistenia sa týkali najmä zariadení vyrábaných Hanwha Techwin, ktorá po upozornení začala pracovať na ich odstránení. 

EU: Dvojpercentné zníženie počtu úmrtí na cestách

V roku 2017 prišlo na cestách EÚ o život 25.300 ľudí, čo je o 300 menej ako v roku 2016 (–2 %) a o 6.200 menej ako v roku 2010 (–20%). 

Okrem toho sa odhaduje, že v minulom roku ďalších 135.000 osôb utrpelo vážne zranenia. V mnohých prípadoch šlo o zraniteľných účastníkov cestnej premávky: chodci, cyklisti či motocyklisti. Okrem obetí smrteľné dopravné nehody a zranenia majú vplyv aj na spoločnosť ako celok. Ich sociálno-ekonomické náklady podľa odhadov predstavujú 120 miliárd EUR ročne.

Európske cesty boli s priemerom 49 smrteľných úrazov na milión obyvateľov aj v roku 2017 najbezpečnejšími na svete. Najlepšie výsledky v EÚ v tomto období vykázalo Švédsko (25 úmrtí na milión obyvateľov), Spojené kráľovstvo (27), Holandsko (31) a Dánsko (32). V porovnaní s rokom 2016 najväčší pokles úmrtí zaznamenali Estónsko (–32%) a Slovinsko (–20%). Okrem toho sa v roku 2017 ešte viac zmenšili rozdiely medzi členskými štátmi, pričom len dva členské štáty vykázali mieru úmrtnosti vyššiu ako 80 prípadov na milión obyvateľov (Rumunsko a Bulharsko).

Komisia už pracuje na novom rámci pre bezpečnosť cestnej premávky na roky 2020 – 2030 spolu so súborom konkrétnych opatrení v záujme bezpečnosti na cestách. Mohlo by to zahŕňať revíziu európskych pravidiel bezpečnosti vozidiel, riadenia bezpečnosti infraštruktúry a iniciatívu za bezpečný prechod na kooperatívnu, prepojenú a autonómnu mobilitu.

VentureEU: 2,1 miliardy EUR do rizikového kapitálu v inovačných startupoch

Európa má veľa špičkových výskumníkov aj skúsených podnikateľov, ktorí by mohli svoje schopnosti využiť ešte viac. Kľúčovú úlohu zohráva prístup k rizikovému kapitálu. 

Európska komisia a Európsky investičný fond (EIF) oznámili názvy šiestich fondov, ktoré získajú podporu EÚ na dosiahnutie cieľa investovať do európskeho trhu s rizikovým kapitálom. Vďaka finančnej podpore EÚ vo výške 410 miliónov EUR majú mobilizovať až 2,1 miliardy EUR z verejných a súkromných investícií. Očakáva sa, že sa podarí prilákať 6,5 miliardy EUR nových investícií do inovatívnych startupov a rozširujúcich sa podnikov v celej Európe, čím sa zdvojnásobí objem terajšieho rizikového kapitálu v Európe. V roku 2016 investovali fondy rizikového kapitálu v EÚ približne 6,5 miliardy EUR, v USA to bolo 39,4 miliardy EUR. Okrem toho sú fondy rizikového kapitálu v Európe príliš malé – v priemere 56 miliónov EUR, zatiaľčo v USA je to 156 miliónov EUR. Inovatívne spoločnosti sa preto presťahujú do ekosystémov, kde majú lepšie šance na rýchly rast. V EÚ bolo na konci roku 2017 celkovo 26 unikátnych spoločností (tzv. unicorn companies) s trhovou hodnotou viac ako 1 mld. USD, pričom v USA ich bolo 109 a v Číne 59.

VentureEU poskytne nové zdroje financovania, v celej EÚ získa prístup k týmto zdrojom približne 1.500 začínajúcich a rozširujúcich sa podnikov. Európska únia poskytne investície až do výšky 410 miliónov EUR vrátane 67 miliónov EUR z vlastných fondov EIF: 200 miliónov EUR z kapitálového nástroja InnovFin v rámci programu Horizont 2020, 105 miliónov EUR z programu COSME (program EÚ pre malé a stredné podniky) a 105 miliónov EUR z Európskeho fondu pre strategické investície (EFSI), tzv. Junckerovho plánu. Zvyšok financií získajú správcovia fondov predovšetkým od nezávislých investorov. Šesť fondov bude mať podiel v niekoľkých menších investičných fondoch a každý z nich bude zastrešovať projekty v minimálne štyroch európskych krajinách. Pomôžu pri financovaní malých a stredných podnikov (MSP) a spoločností so strednou trhovou kapitalizáciou z rôznych sektorov, akými sú vedy o živej prírode, informačné a komunikačné technológie (IKT), digitálne, medicínske technológie, či z oblasti efektívneho využívania zdrojov a energie. Investície EÚ do programu VentureEU bude spravovať EIF pod dohľadom Európskej komisie.