VentureEU: 2,1 miliardy EUR do rizikového kapitálu v inovačných startupoch

Európa má veľa špičkových výskumníkov aj skúsených podnikateľov, ktorí by mohli svoje schopnosti využiť ešte viac. Kľúčovú úlohu zohráva prístup k rizikovému kapitálu. 

Európska komisia a Európsky investičný fond (EIF) oznámili názvy šiestich fondov, ktoré získajú podporu EÚ na dosiahnutie cieľa investovať do európskeho trhu s rizikovým kapitálom. Vďaka finančnej podpore EÚ vo výške 410 miliónov EUR majú mobilizovať až 2,1 miliardy EUR z verejných a súkromných investícií. Očakáva sa, že sa podarí prilákať 6,5 miliardy EUR nových investícií do inovatívnych startupov a rozširujúcich sa podnikov v celej Európe, čím sa zdvojnásobí objem terajšieho rizikového kapitálu v Európe. V roku 2016 investovali fondy rizikového kapitálu v EÚ približne 6,5 miliardy EUR, v USA to bolo 39,4 miliardy EUR. Okrem toho sú fondy rizikového kapitálu v Európe príliš malé – v priemere 56 miliónov EUR, zatiaľčo v USA je to 156 miliónov EUR. Inovatívne spoločnosti sa preto presťahujú do ekosystémov, kde majú lepšie šance na rýchly rast. V EÚ bolo na konci roku 2017 celkovo 26 unikátnych spoločností (tzv. unicorn companies) s trhovou hodnotou viac ako 1 mld. USD, pričom v USA ich bolo 109 a v Číne 59.

VentureEU poskytne nové zdroje financovania, v celej EÚ získa prístup k týmto zdrojom približne 1.500 začínajúcich a rozširujúcich sa podnikov. Európska únia poskytne investície až do výšky 410 miliónov EUR vrátane 67 miliónov EUR z vlastných fondov EIF: 200 miliónov EUR z kapitálového nástroja InnovFin v rámci programu Horizont 2020, 105 miliónov EUR z programu COSME (program EÚ pre malé a stredné podniky) a 105 miliónov EUR z Európskeho fondu pre strategické investície (EFSI), tzv. Junckerovho plánu. Zvyšok financií získajú správcovia fondov predovšetkým od nezávislých investorov. Šesť fondov bude mať podiel v niekoľkých menších investičných fondoch a každý z nich bude zastrešovať projekty v minimálne štyroch európskych krajinách. Pomôžu pri financovaní malých a stredných podnikov (MSP) a spoločností so strednou trhovou kapitalizáciou z rôznych sektorov, akými sú vedy o živej prírode, informačné a komunikačné technológie (IKT), digitálne, medicínske technológie, či z oblasti efektívneho využívania zdrojov a energie. Investície EÚ do programu VentureEU bude spravovať EIF pod dohľadom Európskej komisie.

Novinka: Automatická výmena informácií

Slovenská legislatíva v nadväznosti na legislatívu EÚ rozširuje povinnosť finančných inštitúcii o zisťovanie identifikačných údajov platiteľov daní. Dôvodom je zamedziť cezhraničným daňovým únikom a daňovým podvodom.

Podľa zákona o automatickej výmene informácii o finančných účtoch na účely správy daní musia banky automaticky poskytovať informácie o spravovaných účtoch vlastnených zahraničnými fyzickými či právnickými osobami a osobami, ktoré majú príjmy zo zahraničných zdrojov. Banky z toho dôvodu preverujú štátnu príslušnosť, bydlisko fyzických osôb a sídlo právnických osôb nielen zakladajúcich nové účty, ale aj už pri existujúcich založených účtov.

Okrem bežných identifikačných údajov je potrebné v prípade využívania finančných služieb doložiť všetkým bankám, v ktorých majú tieto osoby vedené účty, aj daňové identifikačné číslo a krajinu daňovej rezidencie a v prípade fyzických osôb, ak neexistuje daňové identifikačné číslo, číslo dokladu totožnosti z krajiny, kde má fyzická osoba bydlisko, prípadne iný jednoznačný identifikátor osoby vydaný v zahraničí. V prípade českých štátnych občanov je takýmto jednoznačným identifikátorom na účely daní rodné číslo alebo v prípade USA číslo sociálneho zabezpečenia (SSN). Ak klient nepreukáže daňové identifikačné číslo vydané v zahraničí, banky budú požadovať z dôvodu zisťovania rezidencie klientov pre daňové účely čestné vyhlásenie, ktoré by malo obsahovať klientom udané daňové identifikačné číslo, minimálne však krajinu alebo krajiny daňovej rezidencie a dátum narodenia.

Rovnako občania Slovenska musia pri zakladaní bankového účtu alebo účtov v zahraničí počítať s tým, že banky budú žiadať od nich dokladovanie slovenskej daňovej rezidencie. Ak klient neposkytne banke daňové identifikačné číslo, banky z krajín EÚ a z mnohých ďalších štátov sveta, môžu odmietnuť zriadenie bankového účtu. 

Eurostat: Cena práce

Hodinová cena práce v ekonomike Európskej únie (bez poľnohospodárstva a verejnej správy) vlani medziročne stúpla o 2,3% na 26,8 eura a v rámci eurozóny sa zvýšila o 1,9% na 30,3 eura. 

Podľa štatisticého úradu Európskej únie sa hodinová cena práce vlani v rámci eurozóny najviac zvýšila v troch pobaltských krajinách: Litve (9%), Estónsku (7,4%) a v Lotyšsku (7%). Klesla iba vo Fínsku, a to o 1,%. Na Slovensku medziročne stúpla o 6,5% na 11,10 eura. Mimo eurozóny hodinová cena práce vlani najviac stúpla v Rumunsku (17,1%) a Bulharsku (12%).

Naďalej v Európskej únii existujú vo výške hodinovej ceny práce výrazné rozdiely. Najnižšia hodinová cena práce bola v minulom roku v Bulharsku (4,9 eura), Rumunsku (6,3 eura), Litve (8 eur), Lotyšsku (8,1 eura), Maďarsku (9,1 eura) a Poľsku (9,4 eura). Naopak najvyššia hodinová cena práce bola vlani v Dánsku (42,5 eura), Belgicku (39,6 eura), Luxembursku (37,6 eura), Švédsku (36,6 eura) a Francúzsku (36 eur).

Výzva: Integrovaná zdravotná starostlivosť

Ministerstvo zdravotníctva SR zverejnilo výzvu na predkladanie projektov centier integrovanej zdravotnej starostlivosti.

Aj v odľahlejších regiónoch Slovenska by pacienti mali nájsť svojho lekára. Ministerstvo zdravotníctva mimo okresných a krajských miest plánuje vybudovanie centier integrovanej zdravotnej starostlivosti, ktoré by na jednom mieste združovali všeobecných lekárov, pediatrov a špecialistov.

Oprávnenými žiadateľmi o eurofondy môžu byť obce alebo VÚC v spolupráci s poskytovateľmi ambulantnej zdravotnej starostlivosti. Uplatní sa dvojkolový proces výberu. Objem finančných prostriedkov z Európskeho fondu regionálneho rozvoja vyčlenených na vyhlásenú výzvu predstavuje 70 mil. eur, pričom maximálna výška príspevku na jeden projekt je 700 tis. eur. Finančná spoluúčasť prijímateľov na realizácii projektov predstavuje 5% z celkových oprávnených výdavkov.

Projektové zámery je možné predkladať do 8. júna 2018, kedy bude výzva uzavretá. Výzva sa realizuje v rámci Integrovaného regionálneho operačného programu, v ktorom Ministerstvo zdravotníctva SR vystupuje ako sprostredkovateľský orgán.

Svetový deň zdravia: Na hraniciach nezáleží

Európska únia prednedávnom zriadila európsky zdravotnícky zbor na vysielanie odborníkov do oblastí, kde vypuknú zdravotnícke krízy, akými sú epidémie či infekčné choroby. 

Únia cez svoj systém medzinárodného rozvojového financovania vyčlenila napr. viac ako 475 miliónov EUR do Globálneho fondu na boj proti AIDS, tuberkulóze a malárii. Každoročne tiež poskytuje približne 200 miliónov EUR na humanitárnu pomoc zameranú na podporu zdravotníckych programov, ktoré sa usilujú o obmedzenie úmrtnosti, zdravotných postihnutí a chorôb súvisiacich s humanitárnymi krízami. Napriek tomu v rámci EÚ, ale aj na celom svete pretrvávajú značné rozdiely v očakávanej dĺžke života a zdravotných rizikách. Napríklad predčasná úmrtnosť v dôsledku chronických chorôb predstavuje v Bulharsku, Maďarsku a Lotyšsku minimálne dvojnásobok priemeru EÚ. Takéto odlišnosti často súvisia so sociálnou nerovnosťou a čiastočne ich spôsobujú rozdiely v prístupe ku kvalitnej starostlivosti vzhľadom na finančné náklady a nerovnomerné geografické rozdelenie lekárov medzi jednotlivými krajinami EÚ aj na ich vlastnom území.

Budovanie spravodlivej Európy s vyrovnanými sociálnymi podmienkami preto patrí medzi priority Európskej komisie. Cieľom nedávno prijatého Európskeho piliera sociálnych práv je zabezpečiť prístup k sociálnej ochrane pre všetkých pracovníkov a samostatne zárobkovo činné osoby v EÚ. Ide o dôležitý krok k dosiahnutiu záväzku zabezpečiť prístup k zdravotnej starostlivosti pre všetkých občanov, a to nielen k ošetreniam, ale aj k prevencii.
Zaistiť, aby každý jeden človek mal prístup k zdravotnej starostlivosti, by malo byť prioritou pre všetky vnútroštátne orgány. V tomto kontexte sa spolupráca medzi systémami zdravotnej starostlivosti posilní aj vďaka rozrastajúcim sa európskym referenčným sieťam. Tieto virtuálne siete uľahčujú prístup k špecializovanej zdravotnej starostlivosti pre pacientov trpiacich komplexnými chorobami, ktoré sú zriedkavé, alebo majú nízku prevalenciu.

Hoci úspech pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti všetkým občanom v konečnom dôsledku závisí od členských štátov, ktoré sú zodpovedné za vypracúvanie a organizáciu vlastnej zdravotnej politiky, služieb a rozpočtu, komisia bude naďalej ponúkať poradenstvo s cieľom znížiť rozdiely v zdravotníctve medzi členskými krajinami EÚ.