EU: Nová smernica o karcinogénoch

Európska komisia navrhuje obmedziť vystavenie pracovníkov 5 karcinogénnym látkam okrem 21 látok, ktoré už boli obmedzené, resp. pri ktorých bolo navrhnuté obmedzenie. Zlepšia sa pracovné podmienky pre viac ako milión pracovníkov v EÚ a zabráni sa  vyše 22-tisíc prípadom chorôb súvisiacich s prácou.

Do novej smernice o karcinogénoch a mutagénoch navrhuje EK zahrnúť nové limitné hodnoty vystavenia v prípade piatich chemikálií, čím sa určí ich maximálna koncentrácia v ovzduší na pracovisku:
* kadmium a jeho anorganické zlúčeniny,
* berýlium a anorganické zlúčeniny berýlia,
* kyselina arzeničná a jej soli, ako aj anorganické zlúčeniny arzénu,
* formaldehyd,
* 4,4'-metylén-bis-(2-chlóranilín) (MOCA).
Prvé tri karcinogény sa vo veľkej miere používajú v odvetví výroby a rafinovania kadmia, výroby niklovo-kadmiových batérií, mechanického plátovania, tavenia zinku a medi, zlievarenstva, sklárstva, v laboratóriách, elektronickom a chemickom priemysle, stavebníctve, zdravotníctve, pri nakladaní s plastmi či pri recyklácii.

Zavedenie limitných hodnôt povedie nielen k menšiemu počtu prípadov rakoviny súvisiacich s prácou, ale aj iných zdravotných problémov spôsobených karcinogénnymi a mutagénnymi látkami. Napríklad vystavenie berýliu okrem rakoviny pľúc spôsobuje aj nevyliečiteľnú chronickú beryliózu.

SR: Predčasné úmrtia

Slovensko sa dlhodobo vyznačuje vyššou úmrtnosťou v produktívnom veku ako v iných krajinách EÚ, a to najmä u mužov.

Takmer 20% všetkých úmrtí ide na konto náhlej smrti, pričom drvivá väčšina je podmienená srdcovo-cievnymi ochoreniami. Na Slovensku predpokladáme, že takto zomiera denne asi 15-30 osôb. Druhou najrozšírenejšou príčinou smrti sú nádorové ochorenia. Nasleduje nielen nekonečný smútok, ale aj kopec starostí. Podľa prieskumu Aegon (február 2018, 525 respondentov) je len málo Slovákov, ktorých rodiny sú dostatočne finančne zabezpečené. Viac ako 47% opýtaných nemá poistenie s krytím pre prípad, že by jeden zo živiteľov domácnosti nečakane umrel. Vekovo sú najmenej pripravení vyrovnať sa finančne s náhlym úmrtím ľudia vo veku nad 54 rokom života. Najmenej pripravení na výpadok príjmu od jedného zo živiteľov rodiny sú obyvatelia Bratislavského kraja, kde sa paradoxne  k zabezpečeniu bývania najviac využívajú úvery či pôžičky.

Ako vyplýva zo Správy o zdravotnom stave obyvateľstva Slovenskej republiky, v roku 2014 pripadlo na 100 osôb v produktívnom veku viac ako 40 závislých osôb (deti vo veku 0 – 14 rokov a seniorov nad 65 rokov), pričom tento počet má pri demograficky starnúcej populácii rastúcu tendenciu. Ak dnes predčasne zomrie muž (alebo žena) v produktívnom veku, nielenže po ňom zostane veľa smútiacich, ale mnohí z nich sa budú musieť konfrontovať aj s tým, ako zvládnuť záväzky, ktoré plnil on, kým žil. Napriek tomu, že zadlženosť slovenských domácností rastie (a to tak zásadne, že Národná banka Slovenska zareagovala zvýšením úrokov na pôžičky a zvýšením sumy, ktorá musí človeku po odrátaní splátok zostať), takmer polovica zadlžených (47,8%) nemá poistenie s dostatočným finančným krytím pre prípad, že by jeden zo živiteľov domácnosti nečakane zomrel. Pozostalí musia zvládnuť nielen náklady spojené s pohrebom, ale aj ďalej žiť a platiť z jedného príjmu všetko, čo sa predtým financovalo z dvoch platov. Takzvané vdovské a sirotské je u nás také nízke, že vypadnutý príjem nenahradia. Navyše stúpa počet párov, ktoré žijú „na psiu knižku“, v tom prípade pozostalý partner nemá nárok na žiadne vdovské.

Ak sa naplní prognóza, že takmer tretina Slovákov zomrie predčasne a takmer tretina sa nedokáže o seba samostatne postarať, hrozí riziko, že tretina obyvateľov Slovenska nebude schopná splácať svoje záväzky a zachovať si predchádzajúcu životnú úroveň.

Výzva: Frekvencie v pásme 1800 MHz

Úrad pre reguláciu elektronických komunikácií a poštových služieb (RÚ) zverejnil výzvu na predloženie ponúk do výberového konania na vydanie individuálnych povolení na používanie frekvencií z frekvenčného pásma 1800 MHz formou elektronickej aukcie.

V tomto výberovom konaní je ponúkaných 18 blokov voľných frekvencií, ktoré predstavujú celkom 2×9,0 MHz z frekvenčného pásma 1800 MHz pre celé územie Slovenskej republiky. Prostredníctvom týchto frekvencií budú operátori poskytovať verejné elektronické komunikačné služby koncovým užívateľom napr. s využitím systémov GSM, UMTS, LTE, WiMAX a IoT. Jediným hodnotiacim kritériom je výška ponúknutej jednorazovej úhrady za pridelenie frekvencií. Vyvolávacia cena predstavuje pre frekvenčný blok 2x5 MHz hodnotu 1.800.000 eur, pre frekvenčný blok 2x0,8 MHz hodnotu 288.000 eura a pre frekvenčné bloky 2x0,2 MHz hodnotu 72.000 eur.
     
Ponuky do výberového konania musia byť doručené najneskôr do 09.05.2018 do 13:30 h. Peňažná zábezpeka vo výške 1.000.000 eur musí byť uhradená (pripísaná na určený účet úradu) do uplynutia lehoty na predkladanie ponúk do výberového konania. Účelom je zamedzenie takého konania účastníka výberového konania, ktoré by viedlo k zmareniu účelu alebo priebehu výberového konania. 

Novinka: Dáta na jedom mieste

Úrad podpredsedu vlády SR pre investície a informatizáciu predstavil projekt Rozvoj platformy integrácie údajov (centrálna integračná platforma) a Manažment osobných údajov. 

Prináša niekoľko vylepšení. Prvým je, že všetky údaje o občanoch budú sústredené na jednom mieste, kde si ich úrady budú môcť podľa potreby pozerať. Ďalšou výhodou je, že ľudia konečne získajú prehľad o tom, aké údaje o nich úrady evidujú a kto si ich pozeral. Aby dáta nemohli byť zneužité, je súčasťou projektu aj technické riešenie na ochranu osobných údajov a transparentný prístup k nim.

Vďaka plánovanej službe „moje dáta“ získajú všetky úrady a verejné inštitúcie jednoduché nástroje a technológiu, ako splniť požiadavky na ochranu a sprístupnenie osobných údajov, ktoré definuje nová európska legislatíva o ochrane osobných údajov (GDPR).

Financovanie projektu je plánované v rámci Operačného programu Integrovaná infraštruktúra (OPII). Po zapracovaní pripomienok vznesených v rámci verejného pripomienkovanie bude štúdia uskutočniteľnosti projektu predložená Riadiacemu výboru prioritnej osi 7 Informačná spoločnosť Operačného programu Integrovaná infraštruktúra.

Radíme: Prezutie zimných pneumatík

Nastal čas na jarnú údržbu auta. Prezuť na letné pneumatiky sa odporúča, ak priemerné denné teploty prekročia 7°C. 
     
Pred samotným prezutím odborníci odporúčajú skontrolovať, v akom stave sa nachádzajú letné pneumatiky. Minimálna hĺbka dezénu je podľa zákona 1,6 milimetra, no ak chcete jazdiť bezpečne, odporúčajú sa pneumatiky s dezénom minimálne 4 milimetre. Ak skladujete pneumatiky vo svojej garáži na diskoch, naukladajte ich buď bokom na seba, alebo uložte do stojanu, môžete ich zavesiť aj na stenu. Odporúčaný tlak vo vnútri uskladnených pneumatík je 100 kPa.
     
Po zime bývajú automobily zanesené nečistotami a nánosmi soli nielen na viditeľných miestach karosérie. Preto je vhodné auto ručne umyť, aby sa odstránili aj zvyšky soli a nečistôt zachytených zvnútra za kolesami a na ďalších miestach, ktoré nie sú na prvý pohľad viditeľné. Rovnakú pozornosť treba venovať aj interiéru, batožinovému priestoru a netreba zabudnúť ani na priestory pod kobercami a sedadlami. Pred použitím rôznych leštiacich, mazacích a konzervačných prostriedkov by sa mal každý ubezpečiť, že sú povolené výrobcom vozidla v zmysle návodu na obsluhu vozidla.

Nemrznúcu zmes v ostrekovačoch treba vymeniť za kvapalinu určenú na letné obdobie. Tá ľahšie odstraňuje organické nečistoty. Rovnako tak treba ošetriť trysky ostrekovačov od prípadných nečistôt. Mrazivé počasie nepriaznivo pôsobí aj na gumičky stieračov, ktoré sa opotrebovávajú, strácajú pružnosť a stávajú sa tak nefunkčnými. Ich výmena je rýchla a finančne nenáročná.