Radíme: Šetríme s rozpočtom

V rámci komplexného jarného upratovania môže byť veľmi prospešný aj „detox“ v osobných financiách, vďaka ktorému je možné z rozpočtu ročne ušetriť stovky eur.

Prvým nevyhnutným krokom pri finančnom upratovaní je urobiť si rozpočet, ktorý umožní získať prehľad o tom, kam miznú peniaze a kde sú rezervy. Na strane výdavkov by nemali chýbať položky spojené s bývaním, výdavky na splácanie pôžičiek, sporení, poistení, ale aj náklady na potraviny, drogériu, oblečenie, dopravu, trávenie voľného času a podobne. Po analýze všetkých výdavkov nás môže nemilo prekvapiť, za čo v skutočnosti vyhadzujú pomerne vysoké sumy. Je vhodné prehodnotiť a obmedziť predražené a nepotrebné nákupy, alebo zvážiť výmenu dodávateľa niektorých služieb. Snažte sa vyhnúť nepremysleným a unáhleným nákupom, pomôcť môže aj obyčajný nákupný zoznam, ktorý je ale v obchode záväzný!

Šetriť je možné aj na službách finančných inštitúcií. Veľa Slovákov má účty vo viacerých bankách súčasne, ku ktorým majú debetné či kreditné karty, pritom ich často ani nevyužívajú. Za všetky ale vo väčšine prípadov platia, a to duplicitne. Nemálo Slovákov spláca súčasne viacero úverov či pôžičiek. Mať pôžičky u viacerých finančných inštitúcií nemusí byť len finančne náročné, ale aj komplikované, pretože každá má svoje pravidlá, lehoty, pokuty a pod. Mnohí ľudia však ani netušia, že si môžu tieto pôžičky nejakým spôsobom zlúčiť, prakticky vymeniť ich za jednu pôžičku či úver. Konsolidovaný úver by mal byť zaťažený nižším úrokom ako ostatné spájané pôžičky.
„Konsolidáciou je tak možné dosiahnuť celkovú nižšiu mesačnú splátku a výrazne odľahčiť rozpočet. Väčšina úverov či pôžičiek je navyše spojená s pravidelnými mesačnými poplatkami, ktoré platíte každej inštitúcii. Takto sa zredukujú na jeden a ušetríte aj na tejto položke", konštatuje analytik Roman Müller.

EU: Zneužívanie osobných údajov

Mark Zuckerberg bol pozvaný do Európskeho parlamentu. Poslanci chcú, aby im vysvetlil, či Facebook nezneužil údaje o svojich užívateľoch na manipuláciu volieb. 

Spoločnosť Cambridge Analytica so sídlom v Londýne je obvinená, že počas amerických volieb použila údaje miliónov voličov bez ich súhlasu a zamerala sa na nich prostredníctvom personalizovaných politických reklám. Čo môže urobiť Európsky parlament? Už 12. apríla rozhodnú vedúci predstavitelia politických strán europarlamentu o tom, aké kroky parlament podnikne. Jedna z možností je, že Zuckerberg a predstavitelia ďalších významných on-line spoločností budú pozvaní do EP, zúčastnia sa plenárneho zasadania a budú odpovedať na prípadne otázky od poslancov. Europoslanci by mohli prijať uznesenie vyzývajúce Európsku komisiu, aby navrhla opatrenia, ktoré budú riešiť zneužitie osobných údajov. Parlament by tiež mohol zriadiť dočasný výbor na preskúmanie obvinení a na prípadné návrhy riešenia tohto problému.

V máji tohto roku nadobudne účinnosť všeobecné nariadenie EÚ o ochrane údajov (tzv. GDPR), ktoré stanovuje nové povinnosti pre firmy v EÚ. Občania budú mať vďaka nemu lepšiu kontrolu nad svojimi osobnými údajmi, právo dozvedieť sa, ak budú údaje o nich heknuté a právo odmietnuť profilovanie. Parlament pracuje aj na reforme európskej smernice o ochrane súkromia v elektronických komunikáciách ešte z roku 2002. Nové, aktualizované pravidlá by mali zabezpečiť vysoký stupeň bezpečnosti a ochrany súkromia pri používaní takých platforiem, akými sú napríklad Messenger, WhatApp alebo Skype. Informácie o tom, na aké čísla ste volali, aké web stránky ste navštívili, alebo kde sa práve nachádzate, by mali byť považované za dôverné a nemali by byť odovzdávané tretím stranám.

Európsky parlament vždy nástojil na tom, že ochrana bezpečnosti musí ísť ruka v ruke s ochranou súkromia a osobných údajov, a to zvlášť v dnešnom digitálnom svete. Tak tomu bolo aj počas diskusií o zbieraní údajov o leteckých pasažieroch (tzv. PNR - passenger name records) v záujme boja proti terorizmu a kriminalite. Poslanci zblízka preverovali aj pravidlá transferu údajov medzi EÚ a USA. V roku 2014 žiadali o pozastavenie dohody Safe Harbour a v roku 2017 vyzvali Európsku komisiu, aby riadne zhodnotila novú dohodu Privacy Shield ohľadne údajov využívaných na obchodné účely. 

SR: Záujem o štúdium technických smerov

Slovensko je priemyselným štátom. Podľa oficiálnych štatistík chýba ale v priemysle celkovo až 40.000 kvalifikovaných pracovníkov, len automobilový sektor ich potrebuje do roku 2020 okolo 14.000. Mladí ľudia ale o štúdium technických smerov dlhodobo nejavia záujem.  

Na štúdium na vysoké školy sa zo stredných škôl hlási viac ako 60% absolventov stredných škôl, prevažujú však skôr netechnické odbory. Zarážajúca je aj skutočnosť, že viac ako 55% absolventov vysokých škôl nie je zamestnaných v odbore, ktorí vyštudovali. Pri prepočte na náklady na ich vzdelávanie to znamená, že  ročne vynaložíme viac ako 140 miliónov euro zbytočne. Podľa analýzy Zväzu automobilového priemyslu SR vyše 30% študentov na vysokých školách študuje odbory, ktoré trh práce nepotrebuje. Odborníci volajú po osvete, zmene školského systému, väčšej podpore zo strany štátu. Dôležité sú však aj projekty, ktoré by pútavou formou mladých ľudí pritiahli k technickým vedám.

Jedným z nich je Automobilová Junior Akadémia. Ohlasy na prvé dva ročníky sú veľmi pozitívne. O akadémiu prejavili mladí ľudia záujem, dievčatá rovnako ako  aj chlapci. Päťdňový program im poskytne pohľad do sveta výroby, ale aj možnosť nahliadnuť do akademického prostredia. Akadémia totiž ponúka prednášky na univerzite v kombinácii zo zaujímavým programom priamo vo výrobe. Chýbať nebudú ani rôzne zábavné praktické cvičenia, prehliadka najmodernejších pracovísk či zaujímavé diskusie o automobilizme budúcnosti. Každá z akadémií sa skončí slávnostnou promóciou a odovzdaním diplomov jej účastníkom. K trom automobilkám – Volkswagen Slovakia, Groupe PSA Slovakia, Kia Motors Slovakia tento rok pribudla spoločnosť Adient Slovakia – výskumno-vývojové centrum sedačiek a interiérov automobilov. Výrobné podniky vytvoria tzv. dvojičky s univerzitami – Strojnícka Fakulta STU v Bratislave, Materiálovo-technologická fakulta STU v Trnave a Trenčianska univerzita Alexandra Dubčeka v Trenčíne. 

IT: Slovenskí experti môžu v Česku zarobiť viac

Analýza Techloop potvrdila, že českí IT experti zarobia v priemere o 20% viac ako tí na Slovensku. V oboch štátoch si najvyšší plat žiadajú experti na pozícii Development Manager, a to v SR 2.500 eur a v ČR 3.137 eur. 

U ďalších špecializácií sú rozdielne trendy, napríklad tzv. Fullstack Developer je na Slovensku z hľadiska mediánu platu rovnocenný s pozíciou Development Manager, zatiaľčo v Česku je v rovnakom porovnaní hodnotený o cca 20% menej. JS Node Developer sa v SR do top 10 „najdrahších" špecializácii skoro neprebojoval, pričom v ČR sa pohybuje medzi piatym a siedmym miestom, na rovnakej úrovni s backend- a mobilnými vývojármi. Podľa skúseností Techloop si väčšina slovenských kandidátov predstavuje cca o 10% vyššie ohodnotenie, ako ponúkajú firmy pre relevantné pozície. Finálna dohoda predstavuje väčšinou kompromis. Výsledky analýzy platov môžu byť ovplyvnené rozdielnou štruktúrou trhov - o aké špecializácie majú firmy na daných trhoch najväčší záujem ako aj rozdielnou senioritou používateľov Techloop v SR oproti ČR. 

Až 50% slovenských IT expertov uprednostňuje flexibilný pracovný úväzok. Česi sú oproti Slovákom konzervatívnejší. Slovenskí IT profesionáli si na Techloop nehľadajú iba štandardný (t. j. plný) pracovný úväzok – takých je iba polovica. Okolo 34% by najradšej pracovalo ako tzv. freelanceri a skoro 16% záujemcov dáva prednosť práci na čiastočný úväzok. V Česku sú používatelia Techloop o niečo konzervatívnejší. Takmer 58 % si hľadá prácu na plný úväzok, 29% preferuje externú spoluprácu a 13% dáva prednosť práci na čiastočný úväzok. Preferencie IT expertov ohľadom pracovného úväzku sa do značnej miery zhodujú s potenciálnymi zamestnávateľmi. Podľa dostupných dát slovenské firmy oproti českým uprednostňujú viac freelance spoluprácu (SR cca 50:50 fulltime:freelance, ČR cca 60:40 fulltime:freelance). Na základe interných štúdií a aktuálnych trendov na Slovensku a v ostatných krajinách pôsobnosti Techloop možno očakávať v rámci ďalších piatich rokoch nárast dopytu po IT profesionáloch naprieč špecializáciami o 15%. V oblasti nových technológií ako machine learning alebo AI predpokladá nárast až v rade stoviek percent.   

Radíme: Ojazdené pneumatiky môžete nechať zadarmo v pneuservise

Od roku 2016 sa zmenil systém zberu a recyklácie ojazdených pneumatík. Rozšíril sa počet zberných miest, no tým najjednoduchším a najdostupnejším sú pneuservisy a predajne pneumatík.  

Podľa Zákona o odpadoch, ktorý vstúpil na Slovensku do platnosti od 1.1. 2016, každý distribútor, ktorý predáva či prezúva pneumatiky aj bez ich predaja, je povinný zadarmo zabezpečiť vo svojich predajných miestach spätný zber ojazdených pneumatík. Zákon tiež uvádza, že „spätný zber odpadových pneumatík je bezplatný a bez podmienky viazania na kúpu novej pneumatiky alebo iného tovaru.“ Okrem pneuservisov a predajní, ktoré sú pre motoristov prirodzeným a najdostupnejším zberným miestom, môže slovenská verejnosť nechať ojazdené pneumatiky zadarmo tiež v zberných miestach určenými obcami či v niektorých prepravných spoločnostiach. Zberné miesto má byť viditeľne označené ako Miesto spätného zberu pneumatík a zároveň o tom informovať na svojej web stránke.

Uvedené spoločnosti musia podľa ELT Management Company Slovakia (Eltma) tento zber vykonávať bez ohľadu na značku pneumatík. Poplatok za službu je už zahrnutý v cene každej predanej novej pneumatiky, podľa legislatívy by tak už motoristi nemali platiť ďalšie poplatky za ich zber ani recykláciu. Informáciu o zaplatenom poplatku po novom nájdu spotrebitelia na predajných dokladoch.