Upozorňujeme: Nebezpečné výživové doplnky

Írsko prostredníctvom Rýchleho výstražného systému pre potraviny a krmivá (RASFF) upozornilo na nebezpečné výrobky Falcon Labs. 

Food Safety Authority (FSA) v Írsku analyzovalo

viacero výrobkov značky Falcon Labs, pričom vo Falcon Labs OXYBURNPRO, Falcon Labs SEPERCLEN bol zistený zakázaný 1,3-dimethylamylamine (DMAA) a vo výrobku Falcon Labs SUPERDRIVE bol zistený rovnako nepovolený methasterone. FSA zároveň vyjadrilo pochybnosť o bezpečnosti výrobkov značky Falcon Labs a vo varovaní pre spotrebiteľov na svojej webovej stránke uvádza, že výrobky značky Falcon Labs môžu pre prítomnosť ilegálnych steroidov a stimulantov predstavovať vážne zdravotné riziko pre konzumentov.

1,3-DMAA je stimulant, ktorý môže spôsobiť akútne dočasné zvýšenie krvného tlaku, čo môže viesť k dýchavičnosti, napätiu na hrudi a riziku srdcového infarktu alebo cerebrálneho krvácania. Methasterone je anabolicko-androgénny steroid, ktorý sa spája s mnohými prípadmi poškodenia pečene.

Írsko o svojich zisteniach informovalo prostredníctvom systému AAC (systém administratívnej pomoci a spolupráce, Administrative Assistance and Cooperation System) všetky členské štáty EÚ. Na základe obdržanej informácie vykonal ÚVZ SR kontroly viacerých webových stránok.

EU: Každá tretia žena od 15 rokov zažila násilie

Europoslanci vyzvali jedenásť členských štátov EÚ, ktoré dosiaľ neratifikovali Istanbulský dohovor, aby tak čo najskôr urobili. Medzi nimi je aj Slovensko! 

Dohovor Rady Európy o predchádzaní násiliu na ženách a domácemu násiliu a o boji proti nemu, známy tiež ako Istanbulský dohovor, doteraz ratifikovalo iba sedemnásť členských štátov EÚ. Ide o Belgicko, Cyprus, Dánsko, Estónsko, Fínsko, Francúzsko, Holandsko, Malta, Nemecko, Poľsko, Portugalsko, Rakúsko, Rumunsko, Slovinsko, Španielsko, Švédsko a Taliansko. Slovensko a desať ďalších členských štátov - Bulharsko, Česká republika, Grécko, Chorvátsko, Írsko, Litva, Lotyšsko, Luxembursko, Maďarsko a Spojené kráľovstvo, dohovor dosiaľ neratifikovali.

Neochota niektorých krajín EÚ pristúpiť k ratifikácii dohovoru vyplýva podľa europoslancov z mylných predstáv a zavádzajúcich argumentov týkajúcich sa použitia slova rod (gender) v jeho texte. Európsku komisiu a Radu (ministrov) EÚ preto vyzvali na prijatie konkrétnych opatrení, ktoré by viedli k čo najskoršej ratifikácii dohovoru zostávajúcimi členskými štátmi. Časť poslancov je však presvedčená, že text dohovoru a jeho definícia rodu sú ovplyvnené ideologickými nánosmi, voči ktorým sa tvrdo ohradili. Únia podľa nich nemá v tejto veci právomoc a mala by rešpektovať vnútorné usporiadanie spoločnosti v každej krajine.

Podľa údajov Európskej komisie bola každá tretia žena od svojich 15 rokov v EÚ obeťou fyzického alebo sexuálneho násilia. Viac ako polovica žien v EÚ zažila sexuálne obťažovanie a každá dvadsiata žena bola znásilnená. Istanbulský dohovor je najkomplexnejšou medzinárodnou dohodou v oblasti boja proti násiliu na ženách. Rada Európy ho prijala v roku 2011, do platnosti vstúpil v auguste 2014 a Európska únia ho podpísala v júni 2017.

SR: Zákon o praní špinavých peňazí

Od 15.3.2018 platí novela zákona o ochrane pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti a financovaním terorizmu, ktorú Slovensko prijalo na základe smernice Európskeho parlamentu. Upravuje práva a povinnosti tzv. povinnej osoby pre vyše 500.000 firiem.  

Každá právnická osoba, nie iba povinné osoby, musí zapísať do obchodného registra údaje o svojom konečnom užívateľovi výhod. Povinnosť je nevyhnutné splniť v prechodnom období do 31.12.2019. Okrem toho musí každá povinná osoba do 15.5.2018 písomne vypracovať a aktualizovať program vlastnej činnosti zameranej proti legalizácii. Povinná osoba musí program aktualizovať vždy, ak dochádza k zmene predmetu činnosti povinnej osoby a pred začatím poskytovania nového produktu – ak toto môže mať vplyv na zvýšenie rizika legalizácie príjmov z trestnej činnosti alebo financovania terorizmu. A kto je povinná osoba? Podľa Mgr. Sylvie Szabó sa je to napríklad aj podnikateľ, ktorý vykonáva obchod v hotovosti v hodnote najmenej 10.000 eur bez ohľadu na to, či je vykonaný jednotlivo alebo ako viaceré na seba nadväzujúce obchody, ktoré môžu byť prepojené.

Za všeobecné porušenie zákona je možné uložiť pokutu až do výšky 200.000 eur a pri závažných porušeniach je výška pokuty až do 1.000.000 eur, pre banky a finančné inštitúcie až do výšky 5.000.000 eur. Firmy môžu byť potrestané aj zverejnením rozhodnutia o uložení sankcie na webovej stránke finančnej spravodajskej jednotky počas piatich rokov. Podľa informácií poskytnutých subjektmi, ktoré vedú príslušné registre a zoznamy, bolo identifikovaných približne 548.000 povinných osôb. Tento počet je však niekoľkonásobne vyšší, keďže niektoré subjekty môžu byť zaradené medzi povinné osoby na základe viacerých predmetov činnosti.

Spolu so zákonom o trestnej zodpovednosti právnických osôb ide o ďalší zásadný impulz, ktorý môže odštartovať vlnu trestných stíhaní firiem, organizácií, inštitúcií, nadácií, či napríklad aj politických strán. „Myslím, že dôvodom je aj nárast neobvyklých obchodných operácií súvisiacich so schránkovými spoločnosťami (napr. PANAMA Papers), zvyšovanie zapájania bielych koní pri karuselových podvodov na DPH, 100% nárast phishingu, významný nárast vkladov na účty právnických osôb so sídlom v daňových rajoch, ktoré sú vedené v slovenských bankách, vykonaných čínskymi občanmi žijúcimi v Maďarsku, zneužitie ukradnutej identity (aj korporátnej), zvýšený nárast podvodných konaní, narušenia bezpečnosti sietí, kybernetická trestná činnosť a mnohé iné aktivity“, dodáva JUDr. Lucie Schweizer. 

e-Government: slovensko.sk bude inovované

Ústredný portál verejnej správy slovensko.sk čakajú zmeny. Mali by sa prejaviť v projekte Zvyšovanie úžitkovej hodnoty digitálnych služieb pre občanov, podnikateľov a inštitúcie verejnej správy. 

Podľa Národnej agentúry pre sieťové pre sieťové a elektronické služby (NASES) pribudnú napríklad inteligentné elektronické formuláre aplikujúce princíp tzv. jedenkrát a dosť, podpora pre využívanie otvorených dát či zvýšenie používateľského zážitku pri komunikácii zavedením intuitívneho vyhľadávania a navigácie.

V uplynulom týždni sa stretli realizátori s odbornou verejnosťou a zástupcami tretieho sektora, aby prerokovali výsledný stav štúdie uskutočniteľnosti projektu, ktorý má zmeniť portál a prispieť k jeho modernizácii.

EU: Viac ako 30 miliónov detí dostáva mlieko, ovocie a zeleninu

V školskom roku 2016/2017 sa vyše 12,2 milióna detí v 79.000 školách zapojilo do programu Európskej únie na podporu konzumácie ovocia a zeleniny v školách a približne 18 miliónov detí do programu na podporu konzumácie mlieka v školách. Predstavuje to viac ako 74.000 ton ovocia a zeleniny a viac ako 285.000 ton mliečnych výrobkov rozdelených najmä medzi deťmi vo veku od 6 do 10 rokov. 

Program tak podporuje zdravé stravovacie návyky u detí a zahŕňa aj osobitné vzdelávacie programy, ktoré majú zvýšiť povedomie o dôležitosti správnej výživy a vysvetliť, ako sa vyrábajú potraviny. V rámci tohto programu EÚ sa každý školský rok vyhradí 150 miliónov EUR na ovocie a zeleninu a 100 miliónov EUR na mlieko a iné mliečne výrobky. Nedávno boli odsúhlasené rozpočtové prostriedky pre všetkých 28 členských štátov zapojených do programu v školskom roku 2018/2019 a očakáva sa, že Európska komisia ich schváli do konca marca. Slovenským školám bolo pridelených 2.113.724 EUR na podporu konzumácie ovocia a zeleniny a 990.350 EUR na podporu konzumácie mlieka.

V školskom roku 2016/2017 boli najviac distribuované jablká spolu s hruškami, slivkami, broskyňami, nektárinkami, pomarančmi, jahodami a banánmi. Medzi najobľúbenejšími druhmi zeleniny bola mrkva, rajčiny a paprika. Vzdelávacie opatrenia zahŕňali návštevy poľnohospodárskych podnikov, školské záhrady, hodiny a/alebo súťaže varenia, lekcie s odborníkmi na výživu, hry atď.
V rámci programu na podporu konzumácie mlieka boli najobľúbenejšími kategóriami produktov mlieko, ochutené mlieko a fermentované mliečne výrobky, napríklad jogurty. Vo veľkej miere sa distribuovali aj syry.

Prostriedky pridelené z rozpočtu EÚ členskému štátu vychádzajú z počtu žiakov v krajine a pokiaľ ide o mlieko z čerpania prostriedkov z predchádzajúceho programu. Vnútroštátne orgány môžu presunúť časť (20% – 25%) vyčleneného rozpočtu z jedného odvetvia do druhého. Môžu využiť aj viac prostriedkov, ak si iné členské štáty odmietnu prevziať celý príspevok. Okrem toho môžu  rozhodnúť o presnom spôsobe vykonávania programu (ktoré tematické vzdelávacie opatrenia využijú, alebo ktoré iné poľnohospodárske produkty budú školopovinné deti dostávať) a navýšiť tiež pomoc EÚ formou vnútroštátnej pomoci. Môžu tak podporiť nákup miestnych, regionálnych produktov, ekologické výrobky, krátke dodávateľské reťazce, environmentálne prínosy a systémy kvality pre poľnohospodárske výrobky.