Strom roka: 16. ročník vyhlásený

Nadácia Ekopolis vyhlásila ďalší ročník ankety, ktorej cieľom je upozorniť na staré, vzácne či ohrozené stromy a vzbudiť záujem o životné prostredie. Jednotlivci, mestá, školy či organizácie môžu prihlasovať stromy, ktoré sú ich srdcu blízke do konca apríla 2018. 

Z prihlásených stromov vyberie odborná komisia 12 finalistov. Verejné hlasovanie ankety začne na festivale Pohoda v Trenčíne a bude trvať do konca septembra 2018.  Nadácia sa rozhodla vytvoriť aj Instagram súťaž, ktorá bude prebiehať počas festivalu Pohoda. Fotografie a príbehy stromov - finalistov budú uverejnené na webovej stránke Nadácie Ekopolis. Hlasovať bude možné formou hlasovacieho lístka, sms, na webe, ale aj na sociálnej sieti Facebook.

Súťaž bude vyhodnotená v októbri t.r. Strom s najvyšším počtom hlasov získa titul Strom roka 2018 a postúpi do celoeurópskeho finále, teda do ankety Európsky strom roka. Víťazný strom dostane súčasne odmenu v podobe dendrologického posudku a finančný príspevok na ošetrenie. Ošetrovania budú prebiehať s účasťou verejnosti, žiakov a študentov škôl, čím sa má prispieť k osvete o ochrane stromov. Novinkou je zorganizovanie odborného semináru s ukážkou odborného ošetrenia pre zástupcov samosprávy, úradníkov v troch slovenských mestách.

Trend: Aktivity s televízorom

Medzi najčastejšie činnosti, ktoré Slováci zvládajú pri sledovaní televízie, patrí surfovanie na internete a prezeranie sociálnych sietí. Najčastejšie používaným zariadením popri televízií je tak smartfón a počítač. 

Aktuálny výskum Nielsen Admosphere Slovakia (500 respondentov z aktívnej internetovej populácie staršej ako 15 rokov zo Slovenského národného panelu) potvrdil, že Slováci sa venujú popri sledovaní televízie najmä aktivitám v spojení s komunikačnými technológiami: najväčšia časť respondentov (68%) pri televízií surfuje na internete, 53% si prehliada obsah na sociálnych sieťach a 49% sa venuje čítaniu a písaniu správ. Vo všetkých týchto činnostiach sú pritom o niečo aktívnejšie ženy ako muži. Všeobecne však platí, že len veľmi malé percento (5%) popri sledovaní televízie nerobí nič ďaľšie. A 6% respondentov odpovedalo, že televíziu nesleduje.

Najčastejším používaným zariadením popri sledovaní televízie je smartfón - denne ho takto používa 57% respondentov, ktorí sa aspoň niekedy pozerajú na televíziu. Na druhom mieste je počítač (bez ohľadu na typ), ten denne pri televízií používá 40% opýtaných a na treťom tablet, ktorý si pri televízií zapína 16% respondentov. Medzi najmenej používané zariadenia popri sledovaní televízie patria inteligentné zariadenia typu wearables: okuliare, hodinky apod. (denne 5%), herné konzoly (4%) a čítačky elektronických kníh (2%).

EU: Nebezpečné najmä hračky a automobily

Európska komisia zverejnila správu o systéme včasného varovania pred nebezpečnými výrobkami za rok 2017. Vnútroštátne orgány do systému zadali vyše 2.000 varovaní, najčastejšie išlo o hračky — niekoľko modelov fidget spinnerov, automobily a motocykle. 

Celkom 2.201 varovaní viedlo k prijatiu takmer 4.000 opatrení, napr. stiahnutie výrobkov z trhu. V roku 2017 patrili k najviac nahlasovanej kategórii výrobkov hračky (29%), po ktorej nasledovali motorové vozidlá (20%) a odevy, textil a módne doplnky (12%). Pokiaľ ide o druh rizika, v roku 2017 bolo najčastejšie hlásené riziko poranenia (28%) a následne chemické riziko (22%). Väčšina nebezpečných výrobkov nahlásených do systému pochádzala z krajín mimo EÚ. Najčastejšou krajinou pôvodu je pritom Čína. Počet varovaní v roku 2017 však zostáva podobne ako rok predtým stabilne na úrovni 53% (1.155 varovaní). V 413 nahlásených prípadoch (26%) išlo o nebezpečné výrobky s pôvodom v EÚ.

Spotrebitelia čoraz častejšie nakupujú výrobky na internete priamo z tretích krajín. Aj tieto výrobky musia spĺňať bezpečnostné štandardy EÚ. Komisia sa usiluje podnietiť svojich medzinárodných partnerov a internetové platformy k spolupráci. Vydala 1. marca 2018 odporúčanie so súborom opatrení, ktoré by mali prijať internetové platformy a členské štáty v záujme posilnenia svojej činnosti v oblasti boja proti nezákonnému obsahu na internete, a to aj v prípade nebezpečných výrobkov.

V apríli Európska komisia predstaví Novú dohodu pre spotrebiteľov so zámerom zmodernizovať existujúce pravidlá a zlepšiť ochranu spotrebiteľov. Ďalšia etapa modernizácie systému prispeje k tomu, že používatelia si budú môcť jednotlivé varovania pozrieť vo všetkých úradných jazykoch EÚ. V súčasnosti je do systému zapojených 31 krajín (EÚ spolu s Islandom, Lichtenštajnskom a Nórskom). Vlastná webová stránka umožňuje prístup k týždennej aktualizácií varovaní. Spotrebitelia aj podniky si môžu vytvoriť personalizované upozornenia o jednotlivých varovaniach a vymieňať si ich cez sociálne médiá. K dispozícii je aj osobitný nástroj, pomocou ktorého môžu firmy rýchlo a účinne informovať vnútroštátne orgány o výrobku, ktorý uviedli na trh a ktorý môže byť nebezpečný. 

SR: Platba v hotovosti v obchodoch stále dominuje

Pri pokladni v kamenných prevádzkach pravidelne vyťahuje z peňaženky bankovky a mince až sedem z desiatich Slovákov. A hoci bezhotovostných platieb z roka na rok pribúda, stále sú v menšine.

Bezkontaktné platby sú skôr rozšírenejšie u ľudí s vysokoškolským vzdelaním, na druhej strane hotovosťou platia častejšie ľudia s nižším vzdelaním. Pre spoločnosť Home Credit to zistil prieskum agentúry STEM/MARK. V kamenných obchodoch, napríklad v potravinách, dennodenne platí hotovosťou takmer štvrtina Slovákov a ďalších takmer 50% niekoľkokrát za týždeň. Na druhej strane debetnou kartou, ktorú majú ľudia k svojmu bežnému účtu, platí denne len jeden z desiatich Slovákov a niekoľkokrát za týždeň ďalšia tretina opýtaných. „Na Slovensku v kamenných prevádzkach denne platí hotovosťou dvakrát toľko ľudí ako kartou. Pravidelne hotovosť využíva vyše 70% ľudí. Na druhej strane kartou pravidelne uhrádza takéto nákupy len 45% nakupujúcich. Samozrejme viacerí v priebehu jedného týždňa využívajú aj hotovosť aj kartu", približuje výsledky prieskumu analytik Roman Müller.

Aj nákupy cez internet najčastejšie Slováci nakoniec zaplatia v hotovosti. A to aj napriek tomu, že bezhotovostné platby sú jednoduchšie a rýchlejšie. Tretina Slovákov aspoň raz za mesiac za tovar objednaný cez internet zaplatí v hotovosti až po jeho prevzatí, teda na dobierku. Za to isté obdobie zaplatí za internetový nákup prevodom z účtu len každý piaty človek, podobne je to aj v prípade platby debetnou kartou. Platba kreditnou kartou za nákupy on-line je podľa prieskumu na Slovensku ešte menej rozšírená. 

EU: Cezhraničné investovanie

Európska komisia predložila návrhy predpisov, ktoré podporia alternatívne zdroje financovania a odstránia prekážky cezhraničného investovania.  

Zámerom je oživiť cezhraničný trh pre investičné fondy, podporiť trh EÚ s krytými dlhopismi a väčšia istota pre investorov v súvislosti s cezhraničnými transakciami s cennými papiermi a pohľadávkami. Únia kapitálových trhov by mala mobilizovať kapitál a smerovať ho do všetkých podnikov v EÚ, hlavne malých a stredných, ktoré potrebujú zdroje na to, aby mohli expandovať a prosperovať. Vďaka rýchlemu prijatiu návrhov Európskym parlamentom a Radou budú môcť podniky a investori väčšmi využívať príležitosti jednotného trhu. Komisia súčasne vyzýva spoluzákonodarcov, aby čo najrýchlejšie prijali návrhy kľúčových reforiem na dobudovanie únie kapitálových trhov. Ide napríklad o návrh na posilnenie dohľadu nad kapitálovými trhmi, návrh týkajúci sa reštrukturalizácie podnikov a tiež návrh na poskytnutie nových možností sporenia pre spotrebiteľov. Z dvanástich návrhov, ktoré EK predložila s cieľom vytvoriť predpoklady pre vznik únie kapitálových trhov, spoluzákonodarcovia doteraz schválili len tri.

Európske kryté dlhopisy: Komisia navrhuje spoločné predpisy – smernicu a nariadenie – týkajúce sa krytých dlhopisov. Tie dnes s objemom nesplatených súm vo výške 2,1 bilióna EUR predstavujú jeden z najväčších dlhových trhov v EÚ. Návrhy predpisov majú zabezpečiť, aby úverové inštitúcie väčšmi využívali kryté dlhopisy ako stabilný a nákladovo efektívny zdroj financovania, a to hlavne na menej rozvinutých trhoch. Investorom zároveň ponúkajú širšie a bezpečnejšie možnosti investovania. Ich cieľom je aj zníženie nákladov na úvery a pôžičky pre hospodárstvo ako celok. Komisia odhaduje, že celkové ročné úspory pre dlžníkov v EÚ by sa mohli pohybovať v rozmedzí od 1,5 do 1,9 miliardy EUR.

Cezhraničná distribúcia investičných fondov: Investičné fondy umožňujú nasmerovať do hospodárstva súkromné úspory a prinášajú podnikom väčšie možnosti financovania. Celkový objem trhu EÚ s investičnými fondmi sa pohybuje na úrovni 14,3 bilióna EUR. Tento trh však ešte svoj plný potenciál nenaplnil. Iba o čosi viac ako tretina (37%) fondov podnikov kolektívneho investovania do prevoditeľných cenných papierov a približne 3% alternatívnych investičných fondov je registrovaných na predaj vo viac ako troch členských štátoch. Dôvodom sú okrem iného regulačné prekážky, ktoré v súčasnosti bránia cezhraničnej distribúcii investičných fondov. Cieľom  návrhu je odstrániť tieto prekážky pre všetky druhy investičných fondov, aby bola cezhraničná distribúcia jednoduchšia, rýchlejšia a lacnejšia. Vďaka väčšej konkurencii budú mať investori väčší výber a získajú lepšie ponuky. Pritom zostane zachovaná vysoká úroveň ochrany investorov.

Predpisy týkajúce sa cezhraničných transakcií s pohľadávkami a cennými papiermi: Pri postúpení pohľadávky prenesie veriteľ právo vymáhať pohľadávku na inú osobu výmenou za platbu. Podniky tento systém využívajú, aby získali likviditu a prístup k úverom. V súčasnosti však neexistuje právna istota, podľa ktorého vnútroštátneho práva sa má postupovať pri určovaní majiteľa cezhranične postúpenej pohľadávky. Nové predpisy objasňujú, podľa ktorého práva sa takéto spory majú riešiť. Spravidla by to bolo právo krajiny, v ktorej majú obvyklé bydlisko či sídlo veritelia. Nehľadí sa pritom na členský štát, ktorého súdy alebo orgány tento prípad skúmajú. Návrh podporí cezhraničné investovanie, prístup k lacnejším úverom a zabráni systémovým rizikám.

Komisia prijala tiež oznámenie, podľa ktorého vnútroštátneho práva sa má pri cezhraničnej transakcii určiť majiteľ cenného papiera. Väčšia právna istota prispeje k rozmachu cezhraničných investícií, prístupu k lacnejším úverom a k integrácii trhov.