štvrtok 8. marca 2018

Radíme: Chyby pri pracovnom pohovore

Úspešne zvládnuť pracovný pohovor nemusí byť vždy jednoduché, najmä ak s tým človek nemá skúsenosti. Osobný pohovor je pritom dôležitou časťou výberového procesu. Ako sa teda vhodne pripraviť? 

Podľa skúseností personalistov ľudia chodia na pohovory často nedostatočne pripravení a o neúspechu rozhodujú neraz zdanlivé maličkosti. Napriek stresu, ktorý môže pohovory sprevádzať, by sa uchádzači nemali báť byť otvorení a úprimní a zároveň reálne zhodnotiť svoje možnosti.

Najčastejšie odporúčania
Dajte si záležať na životopise: veľa napovie už jeho forma – chronologicky usporiadané pracovné skúsenosti svedčia o pripravenosti a schopnosti uchádzača. Z pracovných skúsenosti treba najskôr uvádzať tie najnovšie, až potom tie staršie. Pre potenciálneho zamestnávateľa je dôležité vedieť, s čím všetkým má uchádzač skúsenosti a čo bolo jeho pracovnou náplňou. Na druhej strane však neradno do životopisu písať ani dlhé opisné vety. Pôsobí to neprofesionálne, životopis sa má písať v bodoch, stručne a výstižne. Súčasťou je tiež vhodná fotografia, najlepšie preukazová a čo najaktuálnejšia. Profesionálna by mala byť rovnako mailová adresa, určite sa vyhnite infantilným adresám typu medvedik82@azet.sk.

Pripravte sa na rozhovor v cudzom jazyku: jazykové zručnosti sú pre zamestnávateľov stále veľmi dôležité. Je zbytočné sa v úrovni angličtiny či iného cudzieho jazyka preceňovať. Množstvo ľudí má potom problém na pohovore plynulo prejsť do cudzieho jazyka, hoci uviedli, že ho uvádzajú na dobrej úrovni.

Nečakajte na otázky, hovorte o sebe: ľudia na pohovoroch bojujú so stresom, čo sa nepriaznivo odrazí na celom dojme z pohovoru, najmä ak nie sú úplne pripravení. Podľa personalistov problém nastáva najmä vtedy, keď majú uchádzači hovoriť sami o sebe. Nevedia, čo o sebe povedať a často tápajú - sú pripravení odpovedať len na vopred pripravené otázky.

Majte prehľad o mzdách: ľudia sa často buď podceňujú, alebo preceňujú. Na pohovor by mali prichádzať s presnou predstavou, akú mzdu si na danej pozícii  predstavujú a čo je minimálna suma, pod ktorú by nešli. Svoju predstavu by tiež mali vedieť odôvodniť. „Mzda sa odvíja od mnohých faktorov. Uchádzači často prídu na pohovor s celkom konkrétnym mzdovým očakávaním, pričom poukazujú na mzdy svojich známych. Zabúdajú však brať do úvahy, že daný človek môže vo firme pracovať oveľa dlhšie alebo je jeho pracovná náplň úplne iná. Omnoho relevantnejšie je vychádzať z prieskumov, ktoré ukazujú priemerné mzdy pre jednotlivé odvetvia a pozície a hlavne v konkrétnom kraji“, objasňuje Michal Batis.

Dôležité je ukázať svoju motiváciu a záujem: zistiť si niečo o firme a o pozícii, o ktorú sa človek uchádza. Ľudia to často neurobia, a potom na pohovoroch tápajú. Nevedia povedať, prečo majú vlastne o túto prácu záujem, prečo si zvolili túto firmu a prečo by mali byť vhodnými kandidátmi. Veľa ľudí problém zhodnotiť nielen svoje pracovné skúsenosti, ale najmä silné a slabé stránky či osobnostné vlastnosti, ktoré sú pre niektoré pozície dôležité.

Všetky skúsenosti sa rátajú: je dôležité objektívne zhodnotiť, čo všetko z pracovných aj mimopracovných skúseností je dôležité povedať. Ľudia často v životopisoch neuvádzajú veci, ktoré by z nich razom spravili najlepších kandidátov na určitú pracovnú pozíciu. Aj mimopracovné aktivity dokážu zavážiť. 

DCOM: Žiadne „papierovačky“

V decembri 2015 bol do prevádzky uvedený systém Dátové centrum obcí a miest (DCOM). Obce a mestá prostredníctvom neho spĺňajú povinnosť z takzvaného zákona o eGovernmente – komunikovať s občanom elektronicky. V roku 2020 by malo byť do DCOM pripojených 86% miest a obcí Slovenska. 

Od uvedenia systému do ostrej prevádzky do konca januára 2018 obce a mestá pripojené do systému spracovali 320.250 podaní - 219.245 prijatých a 101.005 odoslaných. Využíva sa už pri riešení takmer každej požiadavky občana: sociálne dávky, upomienky k nezaplateným poplatkom alebo dane, spolu ide o 138 elektronicky poskytovaných služieb. Pôvodný cieľ projektu bol pripojiť do systému 1.057 obcí, začiatkom tohto roka ich však bolo už 1.451. DCOM je jedna pritom dobrovoľný. Na Slovensku vzbudil záujem najmä u menších obcí a miest, pre ktoré sú vlastné systémy finančne nedostupné. Až 75% z nich tvoria mestá a obce do 1.000 obyvateľov.

Na prevádzku systému bolo založené združenie DEUS (DataCentrum elektronizácie územnej samosprávy Slovenska). Štát v ňom zastupuje ministerstvo financií a samosprávu zase ZMOS. Ministerstvo poskytlo peniaze na spustenie projektu a prevádzku na úvodné dva roky. DCOM umožňuje ťažiť z integrácie štátnych registrov. Ak občan vypĺňa tlačivo, nemusí zadávať údaje, ktoré o ňom štát má  k dispozícií, napríklad číslo občianskeho preukazu, rodné číslo alebo údaje o parcelách a nehnuteľnostiach, ktoré vlastní. Podľa princípu „jedenkrát a dosť“ by občan mal každý osobný údaj poskytnúť verejným inštitúciám iba raz. Potom by si ho štátne inštitúcie mali vymieňať medzi sebou. Podľa odhadov združenia dokáže občan vďaka DCOMu ušetriť pri jednom podaní v priemere až tri hodiny času.

Bankrot: Rok s novými pravidlami

Od účinnosti nových pravidiel pre osobný bankrot uplynul rok. Za toto obdobie bolo na súd podaných 7.402 návrhov a schválených 4.330 osobných bankrotov + 68 splátkových kalendárov. Osobný bankrot sa stal výrazne dostupnejší.  

Do konca februára 2018 Centrum právnej pomoci zrealizovalo takmer 90 tisíc konzultácií s klientmi o osobnom bankrote. Zároveň bolo podaných vyše 11 tisíc žiadostí o konkurz a 270 žiadostí o splátkový kalendár. Nárok na konkurz bol priznaný vo viac ako 9,5 tisícoch prípadoch, na splátkový kalendár 167 osobám. Vyhlásený konkurz bol v 4.330 prípadoch, vyhlásený splátkový kalendár v 68 prípadoch. Na porovnanie za celý rok 2016 (pred zmenou pravidiel) bolo podaných 497 návrhov a schválených 141 osobných bankrotov.

Skladba ľudí, ktorí sa obracajú na centrum so žiadosťami o osobný bankrot, je rôznorodá. Častými žiadateľmi sú živnostníci, dôchodcovia (vrátane invalidných dôchodcov), nezamestnaní, ale tiež ručitelia. Záväzky, ktoré dlžníci žiadajúci o osobný bankrot zväčša majú, sa pohybujú v objeme minimálne 100.000 EUR, zvyčajne je to niekoľko 100.000 EUR. Maximálny dlh bol vo výške 5 miliónov EUR. Rôzne sú aj počty exekučných konaní vedených voči dlžníkom, ktorí žiadali o osobný bankrot. Všeobecne sú tieto počty okolo 40 – 50 až 80 exekúcií. Osobitným prípadom je dlžník s 305 veriteľmi. 

streda 7. marca 2018

EU: Finančná kriminalita

Európsky parlament zriadil nový osobitný výbor pre finančnú kriminalitu, vyhýbanie sa daňovým povinnostiam a daňové úniky.
Nový výbor, ktorého zriadením parlament reaguje aj na minuloročné odhalenia vyplývajúce z takzvaných Paradise Papers, by mal nadviazať na činnosť bývalých osobitných výborov pre daňové rozhodnutia (TAXE a TAX2) a pre pranie špinavých peňazí, vyhýbanie sa daňovým povinnostiam a daňové úniky (PANA).

V novom osobitnom výbore, ktorého mandát potrvá 12 mesiacov, zasadne 45 poslancov. Presné zloženie výboru by mali poslanci schváliť počas marcového plenárneho zasadnutia v Štrasburgu.

SR: Sanácia enviromentálnych záťaží

Ministerstvo životného prostredia zabezpečí sanáciu ďalších 10 území kontaminovaných najmä priemyselnou a poľnohospodárskou činnosťou. Využijú sa peniaze z Operačného program Kvalita životného prostredia - 180 miliónov eur z európskych fondov. 

Ide o lokality v Starej Turej (skládka komunálneho odpadu Drahý vrch), Bošanoch (dve skládky priemyselných odpadov z výroby koží), Horných Našticiach (skládka popolčeka), Leviciach (práčovňa a čistiareň po priemyselnej výrobe), Novej Dedine (sklad pesticídov), Utekáči (bývalé sklárne Clara), Giraltovciach (skládka tuhého komunálneho odpadu), Starej Ľubovni (skládka komunálneho a priemyselného odpadu) a v Čeľovciach (sklad pesticídov). Výška finančných nákladov, ktoré budú vynaložené na odstránenie environmentálnych záťaží, bude závisieť od rozsahu znečistenia a výberu sanačných metód v jednotlivých lokalitách. Rezort životného prostredia teraz do jedného roka predloží na schválenie plán prác na odstránenie environmentálnej záťaže príslušnému Okresnému úradu v sídle kraja.

Doteraz už bolo sanovaných 32 environmentálnych záťaží, pričom náklady predstavovali takmer 80 miliónov eur. Ďalších asi 270 envirozáťaží je v rôznom štádiu rozpracovanosti. Pri 100 pokračuje, alebo sa pripravuje geologický prieskum, ktorého výsledky určia metódu či náklady. Pri asi 140 sa už geologický prieskum uskutočnil. Pri necelých 10 prebieha verejné obstarávanie a pri 20 už bolo verejné obstarávanie aj ukončené.