DANUrB: Zlepšenie turizmu v Dunajskom regióne

V rámci Dunajského nadnárodného programu (národným kontaktným bodom je Úrad vlády SR) realizuje už rok Slovenská technická univerzita v Bratislave projekt DANUrB: budovanie regionálnej siete prostredníctvom cestovného ruchu a vzdelávania s cieľom posilniť Dunajskú kultúrnu identitu a solidaritu.  

Hlavným cieľom projektu je vytvorenie komplexnej priestorovo - kultúrnej siete: Dunajskej kultúrnej promenády, ktorá bude integrovať všetky komunity pozdĺž rieky do jednej turistickej destinácie s tematickými trasami a možnosťami rozvoja. Celkový rozpočet projektu je vo výške 2.560.939 eur. Samotná realizácia projektu pozostáva z týchto činností:
1/ Výskum kultúrneho a historického dedičstva in-situ realizovaný na viacerých medzinárodných workshopoch (výskumníkmi, expertmi, študentmi, komunitami) a miestne štúdie, ktoré budú poskytovať praktické údaje o konkrétnej situácii.
2/ DANUrB Stratégia bude skoncipovaná z dôvodu sformulovania spoločného priestorovo - kultúrneho strategického akčného plánu.
3/ Dunajská kultúrna promenáda sa stane platformou na vybudovanie kultúrnej siete a spoločný rozvoj miest.
4/ Mobilný sprievodca Pocket Guide prepojí v špeciálnych prehliadkach všetky kultúrne a historické dáta, ktoré budú môcť využívať turisti po celom svete, a to jednoducho a bezplatne stiahnutím aplikácie do smartfónu.
5/ Pilotné aktivity sprevádzané exhibíciami, festivalmi, otvorenými diskusiami.

Podarilo sa už vytvoriť metodiku a identifikáciu hmotného a nehmotného kultúrneho dedičstva, študentské workshopy, putovné výstavy, testovací model Pocket Guide aplikácie, GIS mapy ako analytický a databázový nástroj hmotného a nehmotného kultúrneho dedičstva, prírodnej a kultúrnej krajiny, oslava Dňa Dunaja so sprievodnými akciami a ďalšie. O výsledkoch projektu, na realizácii ktorého sa podieľa spolu 7 univerzít, 3 socio-kultúrne neziskové organizácie, 7 miestnych samospráv, 11 mestských samospráv, 3 výskumné inštitúcie, 2 spoločnosti zaoberajúce sa turizmom a 6 turistických organizácií v Rakúsku, Srbsku, Maďarsku, Rumunsku, budú diskutovať účastníci medzinárodnej konferencie 1.-3. marca 2018 na Fakulte architektúry STU v Bratislave. 

Smart: Mestá spotrebujú 70% energie

Philips Lighting publikoval novú správu, ktorú pripravil spoločne so spoločnosťou SmartCitiesWorld. Vychádza z hĺbkového prieskumu medzi 150 kľúčovými influencermi na plánovanie miest z celého sveta a označuje Singapur, Londýn a Barcelonu za najlepšie inteligentné mestá na svete.

Za jeden z najdôležitejších faktorov pri nasadzovaní inteligentných miest sa považuje vizionárske vedenie (56% respondentov). Prieskum zdôrazňuje vplyv vedúcich pracovníkov, ktorí myslia do budúcnosti a spoluprácu úradov a agentúr naprieč oddeleniami. Potenciálne odmeny sú vysoké. Príkladom je Barcelona, ktorá vďaka implementácii systémov Internetu vecí (IoT) vytvorila 47.000 pracovných miest, ušetrila 4,25 milióna eur za vodu a generuje o 36,5 milióna eur vyššie ročné tržby za inteligentné parkovanie.

Prekážky pre rozvoj inteligentných miest: 1 z 10 zástupcov lokálnych úradov tvrdí, že nemá schopnosti na projekt inteligentného mesta. Medzi ďalšie prekážky patrí obmedzenie rozpočtu, nevhodná infraštruktúra, krátkodobé plánovanie a chýbajúci vedúci pracovníci, ktorí by projekt implementovali. Nedostatočný rozpočet je podľa prieskumu hlavným nedostatkom (23% respondentov), výrazným obmedzením je aj nevhodná infraštruktúra (19%). Tieto aj ďalšie prekážky demonštrujú fakt, že získať investície pre projekty inteligentných miest nie je ľahká úloha.
Projekty, ktoré dokážu priniesť krátkodobý zisk a dlhodobo poskytovať infraštruktúru, môžu tieto nedostatky prekonať. Príkladom je osvetlenie so zabudovanými telekomunikačnými službami v San Jose a inteligentné LED osvetlenie v Los Angeles s ročnými úsporami na úrovni 9 miliónov dolárov a návratnosťou investície do 7 rokov. Prieskum potvrdil, že nie je neobvyklé, keď mestá minú polovicu svojho rozpočtu na energie za pouličné osvetlenie. Implementácia inteligentného osvetlenia nielen znižuje spotrebu energie, ale znižuje aj mieru kriminality a podporuje lokálny biznis.

Využitie Internetu vecí (IoT): Predstavuje revolúciu v zbieraní dát (podľa 35% respondentov), v komunikácii pre presné poskytovanie služieb (15%) a v manažovaní zdrojov (13%). Internet vecí môže v týchto odvetviach pomôcť, avšak implementácia nových technológií a projektov inteligentných miest je odlišná pre každé mesto.
Tri najlepšie inteligentné mestá na svete majú výrazne odlišné prednosti svojich projektov. Singapur bol ocenený za progresívnu infraštruktúru, budovy, prepravu a využitie podzemného priestoru. Londýn dostal pochvalu za dôraz na komunity pri implementácii technológií. Barcelona púta pozornosť vládou, ktorá je iniciátorom zmeny.

Inteligentné mestá prinášajú veľa benefitov. Mestá dnes spotrebovávajú 70% celosvetovej energie. Predpokladá sa, že v roku 2050 bude v mestských častiach bývať 6,5 miliardy ľudí, o 2,5 miliardy viac ako dnes. Požiadavky na spotrebu energie budú preto rásť a mestá budú musieť reagovať na rôzne odvetvia, akými sú technológie, komunikácia, používanie energie a ochrana dát. 

Vyskúšali sme: Platbu cez Google Pay

V Bratislave bola slávnostne uvedená nová služba platby mobilným telefónom. Slovensko je vôbec prvou krajinou, kde je spustená inovovaná služba Google Pay, predtým známa ako Android Pay.

Od 28. februára je novinka dostupná zatiaľ pre zákazníkov Slovenskej sporiteľne, mBank, Poštovej banky a J&T Banky. Čoskoro sa pripoja aj zákazníci 365.bank. Využívať Google Pay  môžete všade, kde sa dá platiť bezkontaktne (vyše 43 tisíc predajných miestach). Platobné miesta budú označené ikonu, resp. tlačidlom Google Pay. Podmienkou je stiahnuť si aplikáciu Google Pay a pridať do nej kreditné alebo debetné platobné karty partnerských bánk. Pri platbe potom už stačí prebudiť mobilné zariadenie a priložiť ho k bezkontaktnému terminálu. Na zvýšenie bezpečnosti je pri platbách nad 20 eur potrebné aj odomknúť. Okrem bločku sa informácie o platbe (výška, predajňa, miesto) zobrazia aj v samotnom mobilnom zariadení.

Služba využíva všetky bezpečnostné prvky poskytované bankou a dopĺňa ich o ďalšiu úroveň zabezpečenia. Pri platbe v kamenných obchodoch neodosiela Google Pay vaše číslo karty. Pre každú platbu vytvorí jedinečné virtuálne číslo účtu a zároveň jednorazový bezpečnostný kód, ktorým bezpečne spojí transakciu s konkrétnym bankovým účtom. V prípade straty alebo krádeže telefónu môžete najprv zistiť polohu telefónu cez funkciu Nájdi moje zariadenie. Na diaľku ho buď uzamknete novým heslom, alebo ho vymažete so všetkými údajmi. V každom prípade nie je nutné deaktivovať platobnú kartu, pretože jej údaje sa v telefóne nenachádzajú.

Google Pay funguje v telefónoch a tabletoch vybavených operačným systémom Android 4.4 alebo vyšším a podporujúcim technológiu NFC, čiastočne aj off-line. Nový spôsob platenia môžu využívať držitelia platobných kariet Mastercard a Visa vydaných partnerskými bankami. Služba umožňuje pridať ľubovoľný počet debetných a kreditných kariet, pričom sa volí, ktorá z nich je predvolená. Navyše, Google Pay umožňuje pridávať aj vernostné a darčekové karty a využívať by sa mohla aj pri internetových platbách či pri platbách v MHD. 

EU: Testovanie kozmetiky

Európsky trh s kozmetikou je najväčší na svete, sektor kozmetiky zamestnáva približne 2 milióny ľudí. Spotrebiteľ použije priemerne denne 7 rozličných produktov: od mydla a šampónu po mejkap a parfum. Európske pravidlá zabezpečujú, že tieto výrobky neohrozujú naše zdravie  a zároveň zohľadňujú podmienky a práva zvierat. 

V roku 2004 bol v EÚ zavedený zákaz testovania hotových kozmetických produktov na zvieratách, od roku 2009 sa na nich nesmú testovať ani jednotlivé zložky, ktoré sa používajú pri výrobe. Testy sa najčastejšie vykonávali na myšiach, potkanoch, králikoch a ošípaných. Od roku 2009 sa na európsky trh nesmú uvádzať kozmetické výrobky, ktorých zložky boli testované na zvieratách. Výrobky, u ktorých sa testujú závažné účinky na ľudské zdravie, napríklad to, či nie sú rakovinotvorné, sa v EÚ prestali predávať v roku 2013.

V EÚ je síce testovanie kozmetiky na zvieratách zakázané ako aj predaj týchto produktov, 80% krajín celého sveta to však stále povoľuje. Európsky parlament chce presadiť celosvetový zákaz testovania kozmetiky na zvieratách ako aj predaj novo testovaných produktov do roku 2023. Poslanci v uznesení žiadajú od EÚ, aby podporila celosvetový zákaz v rámci OSN a aby sa postarala o to, aby nebol oslabený v súčasných obchodoch rokovaniach alebo pravidlami Svetovej obchodnej organizácie. Uznesenie argumentuje, že tento zákaz nijako neohrozil rozvoj kozmetického odvetvia. Podľa poslancov môže len podporiť alternatívne metódy výskumu, ktoré by mohli mať presah aj mimo odvetvia kozmetiky.

Zákaz sa v Európe rešpektuje, chýbajú však kompletné a spoľahlivé údaje, najmä čo sa týka kozmetiky dovážanej z tretích krajín. Únia by tu mala zaistiť, aby sa na zvieratách testovaná kozmetika vôbec nedostala na náš trh. Poslanci však uznávajú, že niektoré zložky sa okrem kozmetiky používajú aj v liekoch, chemikáliách a jedla, a v zmysle príslušných pravidiel môžu byť testované na zvieratách. Tu by mala EÚ podľa nich podporovať rozvoj alternatívnych metód. 

Energetika: Firmy nie sú pripravené na novú éru

Väčšina firiem zatiaľ nepodniká kroky potrebné na zlepšenie svojej energetickej efektívnosti ani na zníženie uhlíkovej stopy. Sledované firmy pristupuje k manažmentu energií a k ekologickým otázkam takpovediac „po starom“.  
Hoci 81% z 236 oslovených firiem v celosvetovom prieskume Schneider Electric (odborníci na energetickú efektívnosť a environmentálny manažment  z 236 firiem z 11 odvetví) už zlepšilo, alebo plánuje zlepšiť svoju energetickú efektívnosť, iba 30% z nich uvažuje zaviesť technológie umožňujúce riadiť výrobu aj spotrebu elektriny z obnoviteľných zdrojov. Ide o tzv. mikrogridy či riešenia, ktoré optimalizujú dodávku energií podľa aktuálnej spotreby (demand response). Obdobne až 85% podnikov tvrdí, že robia kroky na zníženie emisií približne v takom rozsahu ako ich konkurencia. Ich ekologické projekty sa však sústredia predovšetkým na úsporu energií, vody a redukciu odpadov.

Iba málo firiem zavádza sofistikovanejšie stratégie a pokročilé technológie pre manažment energií a znižovanie emisií. Hlavná prekážka je v riadení. Až 61% respondentov uviedlo, že v oblasti energetickej efektívnosti a trvalej udržateľnosti nie sú ich firemné oddelenia skoordinované. K ďalším bariéram patrí nedostatočný dátový manažment. Údaje zo systémov na výrobu energie a riadenie spotreby sú roztrúsené po množstve pobočiek či v rôznych lokalitách.

Viac ako polovica firiem však už rozbehla, alebo do dvoch rokov plánuje spustiť projekty v oblasti obnoviteľných zdrojov energií. Plány sú pritom výsledkom širšej tímovej spolupráce a angažuje sa v nich aj najužšie vedenie. V zhruba troch štvrtinách firiem schvaľuje tieto iniciatívy top manažment, generálni, finanční či prevádzkoví riaditelia. Návratnosť investícií je pre nich stále nezanedbateľný faktorom pri rozhodovaní, podniky ale začínajú nazerať na takéto investície z dlhodobejšej perspektívy. Viac ako polovica respondentov pri hodnotení projektov zohľadňuje aj vplyv na životné prostredie.