On-line: Zriedkavé choroby

V rámci Európskej únie zasahujú zriedkavé choroby do života zhruba 30 miliónov ľudí, z toho môže byť až 300 tisíc Slovákov. Len v oblasti onkológie je takmer 300 rôznych druhov zriedkavých kanceróz, pričom každý rok je niektorý z nich diagnostikovaný viac ako pol miliónu Európanov. 

Žiadna krajina nemá poznatky a kapacitu na liečenie všetkých zriedkavých  chorôb. Práve preto vznikli tzv. Európske referenčné siete (ERN – European Reference Networks), ktoré prinášajú pre pacientov a  lekárov v celej EÚ možnosť prístupu k najlepším odborným znalostiam a včasnej výmene poznatkov bez toho, aby museli cestovať do inej krajiny. Ide  o virtuálne siete, do ktorých sa zapájajú špičkoví poskytovatelia zdravotnej starostlivosti z celej Európy. Na preskúmanie diagnózy a liečby pacienta koordinátori ERN zvolávajú „virtuálne“ porady odborníkov z rôznych disciplín s využitím najmodernejších  informačných technológií a nástrojov telemedicíny. Zdravotnícki pracovníci majú možnosť  konzultovať problematiku s partnermi, vyžiadať si  druhý názor. Niekedy  stačia telefonáty alebo videohovory. V iných prípadoch môžu siete využívať vyhradené systémy na výmenu vzoriek tkaniva alebo snímok komplexných ochorení vo vysokom rozlíšení.

Slovensko zatiaľ nie je súčasťou ERN, ale v blízkom čase by sa to mohlo zmeniť. Ministerstvo zdravotníctva SR skoncipovalo zoznam pracovísk pre zriedkavé choroby, ktorý pozostáva z 59 pracovísk, pričom 17 z nich má štatút expertízneho pracoviska. Ďalším krokom by malo byť zapojenie Slovenskej republiky do Európskych referenčných sietí. Riešia napríklad poruchy kostí, rakoviny detí a imunodeficiencie. V nasledujúcich piatich rokoch by ERN mali posilniť svoje kapacity, čo bude prínosné pre tisíce pacientov z EÚ, ktorí trpia na zriedkavé alebo komplexné ochorenie. Výzvy Európskej komisie pre poskytovateľov zdravotnej starostlivosti, ktorí si želajú pripojiť sa k existujúcim ERN, sa budú zverejňovať každý rok.

Na stránke zriedkavechoroby.sk nájdete kompletný zoznam ERN, vrátane koordinátorov a zapojených európskych zdravotníckych či iných špecializovaných zariadení, ako aj brožúru o ERN v slovenskom jazyku. 

Aktuálne: Vyšetrovanie úkladnej vraždy

Nielen slovenskú verejnosť zasiahla vražda investigatívneho novinára Jána Kuciaka a jeho partnerky vo Veľkej Mači pri Galante. Vláda SR vyhlásila odmenu 1 milión eur tomu, kto poskytne informácie vedúce k dolapeniu páchateľov vraždy.  

S prosbou o pomoc pri objasnení dvojnásobnej úkladnej vraždy sa obrátila na verejnosť aj polícia. Prezídium Policajného zboru SR zverejnilo osobitné telefónne číslo, na ktorom možno poskytnúť akékoľvek informácie, ktoré by dopomohli k objasneniu alebo by mali súvis s uvedeným skutkom. Okrem čísla 158 tak môžete kontaktovať políciu aj na mobilnom čísle +421 915 967 793.

Vyšetrovaním vraždy sa bude zaoberať špeciálny tím. Jeho členmi budú predstavitelia Generálnej prokuratúry SR, Úradu špeciálnej prokuratúry, Ministerstva vnútra SR, Národnej kriminálnej agentúry, Prezídia Policajného zboru ako aj Slovenskej informačnej služby. 

SkyBat: Spája biológiu netopierov, umelú inteligenciu a robotiku

Vedci zo SAV v spolupráci s kolegami z STU Bratislava a UCM Trnava rozbiehajú výskum, ktorý integruje poznatky z behaviorálnej ekológie netopierov, umelej inteligencie, elektrotechniky a robotiky. 

Myšlienka vznikla na Ústave ekológie lesa SAV, kde vedecký tím pri skúmaní stromových netopierov objavili zaujímavé swarmové správanie, ktorého vlastnosti majú veľký potenciál využitia  v rôznych oblastiach vedy a techniky. Výskum sa orientuje na tri hlavné línie.

Prvou je samotný biologický výskum a jeho podpora pomocou počítačového modelu. SkyBat zahŕňa získané poznatky o správaní netopierov. Využije sa na overovanie hypotéz fungovania niektorých behaviorálnych mechanizmov a po jeho spresnení ho bude možné ďalej parametrizovať a použiť na modelovanie správania ďalších živočíšnych druhov. Bude tak prospešný aj pre ekológiu, pretože umožní včas detekovať zmeny v ekosystémoch a reagovať na ne.

Ďalšia línia súvisí s jedinečnými vlastnosťami pozorovaného swarmového správania - schopnosť skupiny plniť úlohy nad rámec schopností jednotlivcov, hľadanie neznámeho cieľa, presúvanie sa z jednoho bodu do druhého bez hierarchického riadenia pomocou vodcu, ako aj schopnosť skupiny integrovať sa po predchádzajúcej úplnej dezintegrácii na jednotlivcov (tzv. fission-fusion dynamika). Matematická formalizácia dynamiky a implementácia algoritmov správania má potenciál pre aplikácie v oblasti optimalizácie a swarmovej robotiky. Priame využitie je možné napríklad pri záchranných operáciách, pri vyhľadávaní potenciálne nebezpečných oblastí a následnej eliminácii rizika a pod. Výskum v oblasti swarm robotiky je v súčasnosti jednou z najaktuálneších tém a jeho rozvoj kráča ruka v ruke s vývojom autonómnych bezpilotnách prostriedkov, predovšetkým dronov.

Treťou významnou líniou integrovaného výskumu je vývoj pokročilých systémov zberu terénnych dát, lebo vzhľadom na špecifiká biologického druhu a ťažko prístupný terén nie je možné využiť štandartné monitorovacie zariadenia.

Február 1948: Sedem desaťročí po nastolení komunistického režimu v Československu

Takmer 30 rokov po páde komunizmus si ľudia na Slovensku socializmus spájajú najmä s plnou zamestnanosťou a sociálnymi istotami. Mladí by v ňom už ale žiť nechceli.  

Podľa prieskumu si respondenti socializmus spontánne spájajú predovšetkým s prácou a právom či povinnosťou pracovať. Silne rezonovalo sociálne zabezpečenie občanov a ľahší prístup k bývaniu. Podľa prevládajúceho názoru socializmus garantoval sociálne istoty a socialistické školstvo či zdravotníctvo fungovali lepšie ako dnes. Silne rezonoval názor, že medziľudské vzťahy boli za socializmu lepšie, spoločnosť bola súdržnejšia a ľudia si menej závideli. Ako negatívne stránky socialistického zriadenia diskutujúci menovali obmedzené možnosti cestovania, cenzúru, obmedzovanie slobôd či problémy so zásobovaním.

Respondenti taktiež jednoznačne súhlasili s tvrdeniami, že socialistické výrobky boli kvalitnejšie a trvácnejšie, potraviny vďaka nižšiemu obsahu prídavných látok zdravšie ako dnes a ľudia si vzájomne viac pomáhali. Tieto výroky súhlasne prijímali všetky vekové skupiny. V menšej miere sa respondenti stotožnili taktiež s predstavou, že socializmus viedol ľudí k morálnejšiemu správaniu, zdravotná starostlivosť bola oproti dnešku kvalitnejšia a ľudia sa dožívali vyššieho veku. Podľa prevládajúceho presvedčenia diskutujúcich bol socializmus taktiež sociálne spravodlivejší, štátne vlastníctvo podnikov bránilo tomu, aby zisky prúdili do rúk súkromníkov, socializmus bol ekonomicky životaschopný systém a životné náklady ľudí boli nižšie než v súčasnosti.

Na druhej strane skôr odmietali tvrdenie, že socializmus bol slobodným režimom a ľudské práva sa dodržiavali. S prevažným nesúhlasom sa takisto stretli tvrdenia, že socialistický režim sa lepšie staral o životné prostredie a voľby prebiehali slobodne a demokraticky. Tieto výroky však boli medzi diskutujúcimi prijímané značne rozporuplne a názory sa naprieč vekovými kategóriami líšili. Respondenti mali možnosť si vybrať, či by preferovali život v socializme alebo v súčasnosti. Kým mladšie vekové skupiny (stredoškoláci a mladí ľudia do 35 rokov) sú jednoznačne pre život v súčasnosti, s pribúdajúcim vekom sa názory rôznia. Stredná veková kategória bola v odpovediach na túto otázku rozpolená, medzi najstaršími respondentmi by väčšia časť uprednostnila skôr život v socializme.  

Podľa kvalitatívneho prieskumu, ktorý pre Konzervatívny inštitút M. R. Štefánika v januári 2018 realizovala agentúra FOCUS metódou skupinových diskusií, tzv. focus groups. Uskutočnili sa štyri skupinové diskusie so štyrmi odlišnými vekovými skupinami respondentov: 1. stredoškoláci (15 – 19 rokov), 2. mladí (20 – 35 rokov), 3. stredný vek (40 – 55 rokov), 4. starší vek (56 – 70 rokov). Dve diskusie sa uskutočnili 17.1.2018 v Banskej Bystrici a ďalšie dve 18.1.2018 v Ružomberku. Celkovo sa na nich zúčastnilo 31 respondentov. 

Aktuálne: Najviac priplácame za vajcia a maslo

Na Slovensku sme v januári t.r. za potraviny a nealkoholické nápoje zaplatili medziročne viac o 6,8%. Ide tak o najvýraznejšie zdražovanie v rámci celej EÚ, a to už tretí mesiac po sebe.  

Podľa analýzy Slovenského farmárskeho družstva (SFD) vypracovanej na základe údajov Eurostatu Slovensko už tretí mesiac po sebe zaznamenáva nelichotivé prvenstvo. Medziročný nárast cien o 6,8% je najvýraznejší v rámci celej EÚ. V januári sa za SR umiestnilo Estónsko (5,6%) nasledované všetkými našimi susedmi z V4, teda Českou republikou (4,5%), Maďarskom (4,5%) a Poľskom (4,1%). V EÚ ako celku sa ceny potravín a nealkoholických nápojov zvýšili o 2,2%, v eurozóne o 1,7%. Naopak, zlacňovanie potravín pocítili obyvatelia Grécka (o 1,0%), Írska (o 1,6%) a Cypru (o 4,4%).

Na úvod roka si Slováci podľa analýzy siahli hlbšie do vrecka najmä kvôli vajciam, ktoré boli medziročne drahšie o 49,5%. Za maslo si spotrebitelia priplatili o takmer 37% viac ako pred rokom a drahšie nás vyšiel aj nákup ovocia, a to o vyše 18% v porovnaní s januárom 2017. Naopak, za cukor platia zákazníci v obchodoch približne o 9% menej ako v úvode uplynulého kalendárneho roka.