štvrtok 22. februára 2018

Aktuálne: Menšia byrokracia už tento rok

Vláda SR schválila nový zákon o niektorých opatreniach na znižovanie administratívnej záťaže osôb využívaním informačných systémov verejnej správy (zákon proti byrokracii). 

Tento zákon zruší povinnosť úradov pýtať od občanov a podnikateľov výpis a odpis z registra trestov, ako aj výpisy z katastra nehnuteľností, obchodného registra a živnostenského registra.  Účinnosť nadobudne od 1. júla tohto roka, zmení 167 zákonov, 68 vyhlášok a 8 opatrení a 12 nariadení vlády, ktoré hovoria o tom, že tieto výpisy v papierovej forme musia občania a podnikatelia predkladať. Úrady si ich vďaka registrom, ktoré budú mať k dispozícií, budú vedieť skontrolovať v reálnom čase. Ľudia vďaka tomu ušetria 13 miliónov eur len na poplatkoch, čase a cestovných nákladoch.

V roku 2017 si vyžiadali občania a podnikatelia v papierovej forme 348.680 výpisov z listu vlastníctva, 280.325 výpisov z obchodného registra, 67.690 výpisov zo živnostenského registra a 316.130 výpisov a odpisov z registra trestov. Hoci v obchodnom alebo súkromnom styku ešte tieto výpisy môžu byť vyžadované, štát a verejná správa ich už pýtať od občanov nebudú môcť. V prípade, že sa tak stane, organizáciám bude hroziť pokuta podľa zákona o e-Governmente. Na začiatku bude úradom pomáhať v zavádzaní integrácií či prechodných riešení, avšak následne aj  dohliadať na to, ako budú svoje povinnosti plniť úrad vicepremiéra. Plánuje  rokovať aj s komerčným sektorom, ktorý takéto výpisy stále vyžaduje.

Trend: Atramentové tlačiarne vytláčajú laserové

V Európe pretrvávajú mylné predstavy o technológií laserovej tlače, pritom ale rastú očakávania v oblastiach ochrany životného prostredia, nákladov a výkonnosti, čo prináša nové príležitosti pre atramentové tlačiarne. 

Podľa on-line prieskumu Epson 74% manažérov s rozhodovacími kompetenciami a influencerov v európskych firmách volí atramentové tlačiarne, ak majú dostatok informácií o výhodách tlačovej technológie  (názory vyše 8.000 profesionálov z 21 európskych krajín, vrátane Slovenska). Stále pretrváva veľa mylných predstáv o tom, aká technológia je výkonnejšia, najmä v súvislosti s odpadom a produktivitou. Len 7% respondentov vedelo, že atramentová tlačiareň podává vyšší výkon vo všetkých piatich testovaných oblastiach: odpad, produktivita, rýchlosť, emise CO2 a spotreba energie.

V európskom regióne 3 (Česká republika, Maďarsko, Poľsko, Rumunsko a Slovensko) z odpovedí respondentov vyplýva, že napriek predsudkom by sa veľká väčšina (76% opýtaných) rozhodla pre firemnú atramentovú tlačiareň, pokiaľ by boli obmedzovaní reálnymi možnosťami tlače. Väčšina respondentov (74%) sa mylne domnievala, že laserová tlačiareň produkuje menej CO2 a 61% respondentov sa mylne domnievalo, že laserová tlačiareň produkuje menej odpadu ako atramentová tlačiareň. Okrem toho 77% opýtaných nesprávne predpokladalo, že laserová tlačiareň prináša vyššiu produktivitu vďaka kratšom čase údržby a menšiemu množstvu prestojov pri tlači.

Atramentové tlačiarne získavajú čoraz silnejšie postavenie na trhu, podľa analytikov IDC môžeme očakávať, že ich sektor v západnej Európe do roku 2020 porastie rýchlosťou 10,2% (CAGR). V Európe pracovné štandardy súvisia aj so spoločenskou zodpovednosťou firiem (vrátane environmentálnych a sociálnych atribútov). Výhody atramentových tlačiarní sú mimoriadne dôležité pre veľké korporácie, ktoré vnímajú rastúcu potrebu zaistiť každoročnú súlad s normami pre nefinančné výkazy tak v EÚ ako aj v ostatných častiach sveta. Existujúce národné politiky často nedokážu zaistiť udržiavanie otepľovania pod dva stupne Celsia definované v Parížskej klimatickej dohode. Splnenie mezinárodných cieľov bude vyžadovať, aby najmä obchodná komunita preukázala, že plní potreby globálnych kritérií, akými sú ciele udržateľného rozvoja. 

Radíme: Získajte príspevok až 1.750 €

Domácnosti, ktoré plánujú využívať slnečnú energiu na ohrev vody, majú v tomto roku opäť šancu získať finančný príspevok z projektu Zelená domácnostiam financovaného z európskych fondov. 

Jednou z najväčších výhod solárnych kolektorov je podľa Erika Chabrečeka, že dokážu domácnosti ročne ušetriť až 70% nákladov na ohrev teplej vody a na rozdiel od fotovoltických panelov im stačí menšia plocha na streche. Dajú sa inštalovať prakticky na celom území Slovenska bez ohľadu na to, či žijete na juhu či na Orave. Rozdiel medzi najchladnejšími a najteplejšími regiónmi v dopadajúcom množstve slnečnej energie je približne len 15%.

Účinnosť solárnych kolektorov závisí od nasmerovania na svetovú stranu, od ročného obdobia a od sklonu plochy, na ktorú dopadajú slnečné lúče. Počas leta, kedy je slnečné žiarenie pomerne veľké, je možné prakticky úplne zohrievať vodu slnkom. Kolektory  však spoľahlivo pracujú i pri teplotách pod nulou. Stačí, ak je slnečný deň a vyrábajú teplo aj v zime. 

streda 21. februára 2018

EU: Ako postupovať pri verejnom obstarávaní projektov z prostriedkov EÚ

Európska komisia uverejnila nové usmernenie určené pre štátnych, regionálnych a miestnych úradníkov pracujúcich s finančnými prostriedkami EÚ.

Usmernenie, ktoré bude čoskoro dostupné vo všetkých jazykoch, pokrýva celý postup od A po Z, t. j. od prípravy a uverejnenia výziev až po výber a vyhodnotenie ponúk a plnenie zmlúv. Je ho možné použiť aj nad rámec fondov EÚ. Prináša tipy, ako sa vyhnúť chybám, osvedčené postupy aj užitočné odkazy a šablóny. Takisto sa v ňom vysvetľuje, ako čo možno najlepšie využiť možnosti, ktoré ponúkajú revidované smernice o verejnom obstarávaní z roku 2014.

Cieľom je pomôcť pri zabezpečovaní účinných a transparentných postupov verejného obstarávania pre projekty financované z európskych prostriedkov, menej byrokracie a viac on-line postupov. Uľahčiť má účasť malých podnikov na verejných súťažiach a umožniť zaviesť nové kritériá pri vyhodnocovaní ponúk so zámerom vybrať sociálne zodpovedné spoločnosti a inovatívne, ekologické výrobky.

V rokoch 2014 – 2020 smeruje z európskych štrukturálnych a investičných fondov (EŠIF) do reálnej ekonomiky vyše 450 miliárd eur, z ktorých polovica sa investuje prostredníctvom verejného obstarávania.

SR: Technológie pod drobnohľadom ministerstva financií

Centrum pre finančné inovácie, ktoré vo februári vzniklo na ministerstve financií, sa bude detailne venovať problematike FinTech inovácií, identifikácii možných bariér pre ich vznik a pôsobenie na Slovensku.  

Inovácie umožňujú rozvoj existujúcich služieb bánk, poisťovní a obchodníkov s cennými papiermi. Riešenia založené na technológii blockchain sú fenoménom súčasnosti. Ich využitie môže zmeniť spôsob, akým ľudia vykonávajú každodenné finančné operácie. Ministerstvo financií vytvorilo tím ľudí, ktorí sa tejto téme budú podrobne venovať.

„Mať všetky svoje prostriedky/peniaze pod kontrolou a na dosah niekoľkých klikov nám určite uľahčí život. Samozrejme udržanie vysokej bezpečnosti pri overovaní identity a autorizácii, napríklad vo forme odtlačkov prstov alebo skenov tváre bude prioritou“, uviedol predseda Centra pre finančné inovácie na MF SR Martin Peter. Tieto témy budú predmetom diskusií a výsledkom by malo byť zvýšenie dynamiky rozvoja finančných služieb na Slovensku a zlepšenie konkurencieschopnosti slovenského podnikateľského ekosystému na európskom ako aj globálnom trhu. Koordináciu aktivít skupiny v európskej a medzinárodnej oblasti zastrešuje podpredseda pracovnej skupiny Peter Paluš, vedúci oddelenia finančných politík Stáleho zastúpenia SR pri Európskej únií v Bruseli.

Centrum pre finančné inovácie je zložené zo zamestnancov sekcie finančného trhu na MF SR a stáleho zastúpenia Slovenskej republiky pri Európskej únii v Bruseli. Cieľom je zapojenie všetkých relevantných rezortov, účastníkov trhu, záujmových združení a verejnosti.