e-Schránka: Posunutie dátumu povinnej aktivácie

Aktivácia elektronických schránok na doručovanie sa v prípade právnických osôb, ktoré sa nezapisujú do obchodného registra posunie z 1. mája 2018 až na 1. február 2019.  

Prechodné obdobie predĺži novela zákona o kybernetickej bezpečnosti schválená Národnou radou SR 30. januára 2018, a to z viacerých dôvodov. Jedným z nich je posilnenie bezpečnosti a vylúčenie bezpečnostných rizík spojených s chybnou alebo podvodnou aktiváciou, keďže v súčasnosti sa v zákonom ustanovených evidenciách takýchto právnických osôb neuvádza identifikátor štatutárneho zástupcu, t. j. osoby, ktorá by mala mať oprávnenie do elektronickej schránky pristupovať a disponovať s ňou automaticky zo zákona.

V legislatívnom procese sa už nachádza návrh zákona, ktorý má pre právnické osoby, ktoré sa nezapisujú do obchodného registra, zriadiť register mimovládnych neziskových organizácií a aj upraviť osobitné zákony tak, aby bolo možné jednoznačne identifikovať ich štatutárnych zástupcov (v rozsahu meno, priezvisko, adresa trvalého pobytu, dátum narodenia a rodné číslo). Taktiež by malo prísť  k prepojeniu s Registrom právnických osôb, podnikateľov a orgánov verejnej moci (RPO). 

Aktuálne: Vyše 50 miliónov eur pre stredné odborné školy

Financie sú určené na modernizáciu materiálno-technického vybavenia pracovísk, internátov, rekonštrukciu priestorov či zvýšenie energetickej hospodárnosti budov.  

MPRV SR ako riadiaci orgán pre Integrovaný regionálny operačný program (IROP) vyhodnotilo prvé kolo žiadostí o nenávratný finančný príspevok na zvýšenie počtu žiakov stredných odborných škôl na praktickom vyučovaní. Predložených bolo spolu 107 projektov v hodnote  68,8 mil. eur a schválených doteraz 77 projektov v hodnote 50,24 milióna eur. Spolu je na zvýšenie počtu žiakov stredných odborných škôl na praktickom vyučovaní vyčlenených bezmála 95 miliónov eur, po prvom kole teda ostáva k dispozícii ešte približne 45 miliónov eur.

Najviac podporované aktivity boli materiálno-technické vybavenie pracovísk ako napríklad dielne, šatne, sociálne zariadenia, moderné meracie zariadenia pre študentov, výpočtová technika, vzduchotechnika, osvetlenie. Pri rekonštrukcii priestorov to bolo rozšírenie učební, zvýšenie počtu učební, vytvorenie nových priestorov pre hygienické potreby. Podporené bolo tiež zvýšenie energetickej hospodárnosti budov – zateplenie obvodového plášťa budovy, zateplenie strechy.

Agrorezort v rámci IROP-u podporí vznik tisícok nových miest v škôlkach, lepšie technické vybavenie v školách, zeleň v mestách, rekonštrukcie regionálnych ciest, lepšie sociálne služby, kvalitnú verejnú dopravu či budovanie cyklotrás. 

e-Dokumenty: Digitalizácia faktúr

Úplne digitalizovaný proces fakturácie je pre európske spoločnosti aj dnes hudbou budúcnosti. Podľa štúdie European Payment Practices z roku 2017 len 18% európskych spoločností disponuje fakturačným procesom, ktorý možno považovať za kompletne digitalizovaný, na Slovensku je to 17%.
     
Slovensko sa tak zaradilo medzi krajiny so stredne vysokou mierou digitalizácie. A pritom vyše polovica slovenských spoločností (55%) je presvedčená, že digitalizovaný proces fakturácie vedie k vyššiemu počtu platieb načas. Celkovo z európskeho hľadiska je to každá druhá spoločnosť, ktorá tvrdí, že digitalizácia fakturačných procesov pomáha pri meškajúcich platbách či výpadkoch úhrad faktúr.

V praxi je však úplne digitalizovaný proces fakturácie pozostávajúci z automatizovaného inkasa pohľadávok prispôsobené potrebám zákazníka, napr. používanie big data analýz, ešte stále väčšinou hudba budúcnosti. Väčšinou sa používa softvér na podporu procesu fakturácie a zamestnanci spravujú sami čiastkové procesy. Vysokú mieru digitalizácie vo fakturácii možno badať v krajinách Španielsko, Francúzsko, Švajčiarsko a Belgicko. Paradoxne v Nemecku je táto miera nízka. Podľa prieskumu len 3% nemeckých spoločností majú kompletný elektronický fakturačný systém. 

Radíme: Superodpočty na vedu a výskum

Slovenským daňovníkom všetkých právnych foriem podnikania, ktorí realizujú projekt výskumu a vývoja na podporu vlastnej konkurencieschopnosti, legislatíva od roku 2015 umožňuje uplatniť si náklady naň ako daňovo uznané výdavky.  

Tie si môžu uplatniť nielen pri výpočte daňového základu, ale 25% ich hodnoty si za stanovených podmienok môžu odpočítať ešte aj od vypočítaného základu dane ako tzv. superodpočet. Podľa analýzy CRIF – Slovak Credit Bureau dosiahol v roku 2015 uplatnený superodpočet len 9,2 milióna eur a v roku 2016 len 16,4 milióna eur. Slovenská vláda počítala s objemom až 24 miliónov eur ročne. Výhodu superodpočtu si v roku 2015 uplatnilo 83 podnikateľských subjektov, o rok neskôr 112 subjektov, pričom 51 z nich už druhýkrát. „Nízka sadzba superodpočtu v kombinácii so zvýšenými nákladmi na administratívu projektu a povinnosťou zverejnenia cieľov projektu ako citlivých informácií spôsobila neatraktívnosť tohto nástroja podpory výskumu a vývoja, a to najmä pre menšie, rastúce firmy z oblasti nových technológií a startupy, na ktoré mal byť prioritne orientovaný", zhodnotila analytička Jana Šnircová.

Ak mal byť superodpočet nástrojom motivácie pre podnikový výskum a vývoj v súlade s koncepciou Priemysel 4.0, očakávala by sa kumulácia superodpočtov najmä v priemyselných odvetviach Slovenska. Zastúpenie subjektov všetkých odborov priemyselnej výroby spolu je však menej ako polovičné, hoci na objeme superodpočtu v roku 2015 dominovali podielom takmer 75%, no v roku 2016 už iba 66%. Naopak, príležitosti sa chopili najmä podniky z oblasti počítačového programovania, poradenstva a súvisiacich služieb. Ich podiel v roku 2016 dosiahol na počte subjektov 14% a na objeme superodpočtu viac ako 22%.

Zákonodarca na nízky záujem reagoval novelou zákona o dani z príjmov, ktorú parlament schválil 7. 12. 2017. Novela od roku 2018 prináša do systému superodpočtu niekoľko zmien. Za najpodstatnejšiu sa považuje štvornásobné navýšenie superodpočtu: z doterajších 25% na 100% vynaložených daňovo uznateľných výdavkov.

IT: Digitálna gramotnosť je nevyhnutnosť

Slovensko dlhodobo bojuje s nedostatkom odborníkov v technických a prírodovedných smeroch, no napriek tomu prichádza o talenty. Podľa prieskumu Microsoft si dokáže vyše 45% dievčat na slovenských základných školách predstaviť kariéru vo vede a technike, chýba im však podpora najbližšieho okolia, najmä od rodiny a učiteľov. 

Dievčatá strácajú záujem o technické odbory okolo 12. roku a ženy sú vo vede a technológiách stále v menšine. Podľa odhadov na trhu práca na Slovensku už v súčasnosti chýba vyše 13.000 IT špecialistov a v budúcnosti toto číslo ešte vzrastie. Podľa Európskej komisie bude už v roku 2020 až 90% pracovných miest vyžadovať určitý stupeň digitálnych zručností vo všetkých odvetviach hospodárstva, nielen v IT. Rozvoj digitálnych zručností má preto pomôcť mladým ľuďom uspieť a byť konkurencieschopnými na trhu práce, čo zároveň pozitívne ovplyvní aj ekonomiku.    

Úroveň digitálnych zručností a vedomostí obyvateľstva pravidelne testuje IT Fitness Test IT Asociácie Slovenska, ktorý aj v roku 2017 overil schopnosť účastníkov a predovšetkým študentov na základných a stredných školách pracovať s počítačom, skúmal vedomosti o internete, sociálnych sieťach, online bezpečnosti či online marketingu. Úspešnosť Slovákov nad 15 rokov v ňom oproti roku 2015 klesla v priemere až o 3%. Ani štúdium informatických odborov sa neteší takému záujmu, aký si žiada budúcnosť, v ktorej sa rola informačných a komunikačných technológií budú naďalej zvyšovať.