Trend: Odborníci na bezpečnosť

Zákon o kybernetickej bezpečnosti, smernica EÚ o ochrane osobných údajov (GDPR) ako aj nová metodika pre bezpečnosť IT vo verejnej správe zvýšia dopyt po odborníkoch zameraných na počítačovú bezpečnosť.  

Slovenské technické univerzity v súčasnosti ročne vzdelávajú iba niekoľko absolventov špecializovaných na bezpečnosť IT, preto ich je na pracovnom trhu už dnes málo. V budúcnosti však dopyt po takýchto ľuďoch výrazne porastie. Podľa analýzy Flowmon Networks tak v najbližších rokoch budú na Slovensku chýbať zhruba tri tisícky fundovaných ľudí, ktorí by mali vo firmách aj vo verejnej správe plniť nové role vyplývajúce z prísnejšej legislatívy a požiadaviek na vyššiu bezpečnosť digitálnych technológií a ochranu dát.

Zákon o kybernetickej bezpečnosti, ktorý by mal byť účinný od apríla tohto roku, má definovať efektívne opatrenia pre bezpečnosť národného kybernetického priestoru. Bankám, energetickým podnikom, operátorom, dopravcom aj nemocniciam, klinikám a ďalším organizáciám ukladá povinnosť vytvoriť celú organizačnú štruktúru na riadenie bezpečnosti, ktorá má pozostávať z viacerých rolí. Legislatíva tiež určí pre každú rolu – od štatutárneho orgánu, cez manažéra kybernetickej bezpečnosti, až po administrátora a používateľa – jasné práva, povinnosti a zodpovednosti.  Oblasť informačnej bezpečnosti je pomerne mladá a iba málo organizácií malo doteraz pre takéto role vyčlenených špecializovaných samostatných ľudí.

Prísnejšia legislatíva pre počítačovú bezpečnosť sa nedotkne iba firiem, ale aj verejnej správy. Úrad podpredsedu vlády SR pre investície a informatizáciu v súčasnosti pripravuje novú metodiku pre systematické zabezpečenie informačnej bezpečnosti v štáte. Usmernenie sa týka ministerstiev, polície, súdov a iných organizácií verejnej správy. Štát chce na národnej aj rezortných úrovniach vytvoriť tímy, ktoré budú monitorovať infraštruktúru, analyzovať bezpečnostné incidenty, robiť penetračné testy a navrhovať ochranu proti kybernetickým hrozbám. Dopyt verejnej správy aj firiem po odborníkoch na bezpečnosť zvýši aj nariadenie GDPR, ktoré u nás začne platiť 25. mája t.r.  

On-line: Zakázané weby

Počet zakázaných webových sídiel na Slovensku sa neustále zvyšuje. Za ich prevádzkovanie môže byť uložená pokuta až do výšky 500.000 eur. 

Zamestnanci finančnej správy vyzvali na ukončenie nelegálnej činnosti 271 webových sídiel. Tie majú 10 dní na to, aby nelegálnu činnosť ukončili, pričom 95 z nich na základe výzvy tak urobilo. Štyri subjekty prestali prevádzkovať službu ešte pred jej zaslaním. V zozname zakázaných webových sídiel je momentálne 139 stránok. Súd na základe žiadosti finančnej správy vydal už 13 príkazov na zamedzenie vykonania platobnej operácie v prospech účtov nelegálnych prevádzkovateľov a 44 príkazov na zamedzenie prístupu k webovému sídlu s nelegálnym obsahom.

Využívanie nelegálnych webových sídiel môže spôsobiť problémy aj ich používateľom. Klienti nelegálnych hazardných stránok môžu byť vystavení riziku straty investovaných peňazí. Viac informácií, ako aj zoznam prevádzkovateľov nelegálneho hazardu na internete je dostupný na portáli finančnej správy v časti Hazardné hry.

Smartfón: Niekoľkokrát za hodinu sleduje takmer polovica Európy

Téma závislosti na telefónoch je v posledných rokoch často skloňovaná. Najmä staršia generácia ťažko znáša prítomnosť telefónov na stoloch počas rodinných stretnutí či chatovanie, kým sa s niekým rozprávate. 

Až 74% Európanov si pred spaním aspoň občas prečíta maily, textové správy, alebo kontroluje sociálne siete. V Českej republike je toto číslo ešte o niečo vyššie (78%) a najviac sa komunikácii priamo z postele venujú Poliaci (82%). Najzdržanlivejší sú v tomto prípade Slovinci so 64%. Po prebudení nasleduje v Európe podobný scenár, a to až v 70% prípadov. Aj preto má počas noci smartfón v posteli, napríklad pod vankúšom, v priemere 11% opýtaných. Kým v Dánsku spí s telefónom až 15%, Rakúšania si doprajú zdravší spánok a len 5% si berie telefón pod perinu. Vedľa postele však odpočíva smartfón 65% Európanov.

Prieskum Huawei tiež potvrdil, že väčšina z nás sa cíti bez smartfónu stratená. Chorváti sú na svoj telefón asi najviac naviazaní, keďže takmer tretina z nich siahne bezdôvodne k telefónu viac než 12-krát za hodinu. Tento zvyk je výrazne menej frekventovaný v susednom Rakúsku (4%) alebo Maďarsku (4%). Viac než dve tretiny Čechov má pri sebe smartfón vyše 13 hodín denne. Aktívne ho využíva dlhšie než tri hodiny približne 65% opýtaných, pričom najaktívnejší sú v Srbsku, Rumunsku, Bulharsku a Turecku.

V rebríčku najfrekentovanejších činností sa na prvom mieste umiestnilo posielanie správ (86%), no v tesnom závese pokračuje čoraz populárnejšie fotografovanie smartfónom (85%). Prvú trojicu uzatvárajú sociálne siete s 81%. Klasické telefonické hovory sú stále v obľube u Poliakov (90%) a Čechov (89%), avšak v ostatných krajinách výrazne zaostávajú a najmenej telefonujú rakúski používatelia (38%).

Prieskum Smart(phone) relationships (vzťahy prostredníctvom smartfónu) z januára 2018 zahŕňa viac než 6 tisíc respondentov z 12 krajín strednej a východnej Európy: Dánsko, Rakúsko, Poľsko, Česká republika, Maďarsko, Slovinsko, Chorvátsko, Srbsko, Rumunsko, Bulharsko, Grécko a Turecko. 

Výzva: 30 miliónov eur pre inteligentné inovácie v priemysle

Ministerstvo hospodárstva SR vyhlásilo novú výzvu v rámci operačného programu Výskum a inovácie zameranú na podporu inteligentných inovácií v priemysle. Prerozdelí 30 miliónov eur.  

Maximálna výška príspevku na jeden projekt sú dva milióny eur, minimálna výška podpory je stanovená na 100 tisíc eur. Podporu získa zavádzanie inteligentných riešení na existujúce technológie, ako aj obstaranie nových technológií potrebných na implementáciu inteligentných riešení a vytvorenie inteligentne riadených, vzájomne prepojených autonómnych systémov výlučne v rámci existujúcej prevádzky podniku. O podporu sa môžu uchádzať projekty v rámci celej SR s výnimkou Bratislavského kraja. Žiadatelia môžu investovať do nákupu dlhodobého majetku, ktorým budú zavádzať jeden alebo viaceré prvky inteligentných riešení v rámci existujúcej prevádzky podniku alebo jeho funkčného celku. Každý projekt musí preukázať zameranie na niektorú z produktových línií v rámci jednej z nasledujúcich domén inteligentnej špecializácie:
Dopravné prostriedky pre 21. storočie
Priemysel pre 21. storočie
Zdravé potraviny a životné prostredie.

Oprávnenými žiadateľmi sú mikro, malé, stredné aj veľké podniky registrované na území SR, od ktorých vzniku ku dňu predloženia žiadosti uplynulo minimálne 36 mesiacov a zároveň majú ku dňu predloženia žiadosti v predmete podnikania zapísané činnosti v súlade so zameraním projektu, a to najneskôr v deň predchádajúci vyhláseniu výzvy a zároveň najneskôr 12 mesiacov pred predložením žiadosti a zároveň sú účtovnou jednotkou v zmysle §1 zákona o účtovníctve. Uzávierky prvých dvoch hodnotiacich kôl budú 30. apríla a 31. júla 2018. Uzávierky prípadných ďalších kôl budú nasledovať v dvojmesačných intervaloch. Výzva je vyhlásená ako otvorená, teda k jej uzavretiu dôjde až po vyčerpaní prostriedkov, prípadne na základe rozhodnutia poskytovateľa.

Žiadosti, vrátane príloh, je možné predkladať plne elektronicky. Žiadateľ už nemusí predkladať potvrdenia vydané verejnými orgánmi, ktoré si poskytovateľ môže overiť vo verejne dostupných registroch. Celá dokumentácia výzvy je nastavená v používateľsky priateľskom formáte s využitím preddefinovaných formulárov vybraných príloh a pomôcok, ktoré majú pomôcť minimalizovať formálne nedostatky. Všetky potrebné informácie sú na www.opvai.sk v časti Výzvy/Ministerstvo hospodárstva SR ako SO pre OP VaI aj prostredníctvom mailovej adresy vyzvy@mhsr.sk. 

GDPR: Na Slovensku na okraji záujmu

Takmer štyri z desiatich firiem sa ešte nezačali pripravovať na splnenie požiadaviek európskeho nariadenia GDPR – General Data Protection Regulation (Všeobecné nariadenie o ochrane osobných údajov). Prísnejšia ochrana osobných údajov pritom začne v EÚ platiť už od 25. mája tohto roka.

Upozornil na to prieskum TÜV SÜD Slovakia medzi desiatkami slovenských firiem. Vyše štvrtina (28%) sa dokonca s novou reguláciou ani neoboznámila. Väčšina spoločností na Slovensku neriadi informačnú bezpečnosť dostatočne a môže byť pre ne veľmi náročné splniť všetky nové pravidlá. Zavedenie GDPR môže v závislosti od veľkosti a zamerania firmy, a takisto aj v závislosti od doterajšieho nastavenia informačnej bezpečnosti vo firme trvať 3 až 12 mesiacov. Je teda možné, že časť z nich to nestihne a vystavia sa riziku vysokých pokút. Pokuty sa môžu vyšplhať až do 4% celosvetového obratu firmy alebo do výšky 20 miliónov eur. Lepšiu východiskovú pozíciu majú tie firmy, ktoré majú zavedené medzinárodné normy v oblasti riadenia procesov (ISO 9001) a v oblasti informačnej bezpečnosti (ISO 27001).

GDPR sa podľa odhadov slovenských úradov dotkne vyše pol milióna firiem na Slovensku a vyžiada si zmeny v procesoch a systémoch za vyše 40 miliónov eur. A firmy si to uvedomujú. Podľa prieskumu takmer osem z desiatich firiem očakáva dodatočné finančné náklady spojené so zavedením GDPR. Odborníci upozorňujú, že nejde len o hrozbu vysokých pokút, ale aj o reálne škody, ktoré môže slabá ochrana dát firme spôsobiť. Každý zamestnanec, ktorý prichádza do styku s osobnými údajmi, by mal vedieť, aké sú jeho povinnosti podľa nariadenia GDPR. Neznalosť a nekonanie môže mať pre firmu až likvidačné následky. Najčastejšie bezpečnostné incidenty vznikajú práve z nedostatočného povedomia o legislatíve a pravidlách.