Smartfóny: S väčšou uhlopriečkou inšpirovali na nákupy

Celosvetový predaj smartfónov dosiahol vo štvrtom kvartáli 2017 (4Q17) 397 miliónov kusov (medziročný nárast o 1%). Zaslúžili sa o to predovšetkým krajiny Stredného východu a Afriky (8% rast) a krajiny strednej a východnej Európy (7% rast). Priemerná predajná cena sa zvýšila medziročne o 10% na 363 USD a hodnota predajov sa zvýšila o 11%.  

V 4Q17 dosiahol dopyt po smartfónoch v západnej Európe 37,0 miliónov kusov, čo znamená medziročný pokles o 3%. Napriek tomuto zníženiu počtu predaných kusov sa hodnota predaja zvýšila o 17%, najmä vďaka Veľkej Británii, kde došlo k jej zvýšeniu o 24% a vďaka Francúzsku, kde hodnota predaja stúpla o 19%. V roku 2017 dosiahla hodnota predaja v západnej Európe celkovo 56 miliárd USD (o 5% viac ako v roku 2016). Avšak predaj počtu predaných telefónov na trhu klesol o 4% na 125,6 miliónov predaných kusov. Výhľad na rok 2018 je pre tento región pozitívny, pretože sa očakáva nárast dopytu o jedno percento na celkových 126,4 milióna kusov.

Oživenie dopytu v strednej a východnej Európe pokračovalo a predaj smartfónov dosiahol v 4Q17 celkovo 25,2 milióna kusov, čo je medziročný nárast o 7%. Podobne ako v západnej Európe hodnota predajov vzrástla medziročne o významných 28%. V roku 2017 zaznamenal región predaj 85,2 milióna smartfónov, to je v porovnaní s rokom 2016 nárast o 9%. A očakáva sa, že v roku 2018 bude rast pokračovať; GfK predpovedá 6% nárast dopytu, najmä vďaka jeho posilneniu v Rusku a na Ukrajine.

Podľa finálnych dát výskumu GfK Point of Sales uskutočneného v októbri a novembri 2017 a z odhadov založených na týždenných decembrových dátach.

Trend: Spolupráca medzi ľuďmi a strojmi

Až 82% z 3.800 manažérov z rôznych odvetví očakáva, že stroje a ľudia budú pracovať v spoločných tímoch už do piatich rokov. Prieskum Dell Technologies zisťoval odpovede na otázky typu: budú mať ľudia viac času, alebo budú produktívnejší a spokojnejší ako dnes? 

Manažéri zo 17 krajín mali odlišné názory. Kým polovica z nich sa domnieva, že automatizované systémy ľuďom ušetria čas, druhá polovica si myslí opak. A zatiaľčo 42% respondentov očakáva, že ľudia dokážu na stroje delegovať niektoré nezáživné úlohy a práca prinesie väčšie uspokojenie, 58% s tým nesúhlasí. Naopak zhodu našli v tom, že digitálna transormácia je nevyhnutná a partnerstvo ľudí a strojov je neodvratné. Iba 27% opýtaných však verí, že robia všetko pre to, aby sa ich organizácia na tento trend pripravila. Väčšina manažérov si uvedomuje, že firmy sa musia v najbližších rokoch zmeniť a že ich neminie digitálna transformácia. Napríklad 90% z nich očakáva, že do piatich rokov budú dnešné produkty predávať ako služby, 80% si myslí, že zákaznícku skúsenosť dokážu obohatiť o virtuálnu realitu a 81% predpokladá využívanie umelej inteligencie pri spracúvaní požiadaviek klientov.

Prieskum tiež ukázal, že viaceré podniky nekonajú dostatočne rýchlo a razantne, aby prekonali prekážky, ktoré im bránia v digitalizácii podnikania. Stať sa úspešným digitálnym hráčom firmám bráni najmä chýbajúca digitálna vízia a stratégia (61%), slabo pripravení zamestnanci (61%), technologické obmedzenia (51%) a nedostatok času a peňazí (37%). 

EU: Európska únia si viac posvieti na pesticídy

V reakcii na obavy z rizika používania herbicídu glyfosát zriadil Európsky parlament osobitný výbor na preskúmanie povoľovacieho postupu EÚ pre pesticídy.

„Musíme jasne a trasparentne prešetriť riziko glyfosátu a postup pri udeľovaní licencie. Kým sa spoľahlivo nevyvráti potenciálna hrozba, nemôže byť povolené jeho ďalšie používanie. Sme pripravení dôkladne to prešetriť", uviedol slovenský europoslanec Miroslav Mikolášik, člen výboru. Hoci podľa niektorých vedeckých štúdií môže mať glyfosát karcinogénne účinky, Európska komisia vlani v novembri predĺžila platnosť jeho licencie o ďalších päť rokov. Nový výbor má celú situáciu transparentne posúdiť. Mikolášik pri hlasovaní v októbri minulého roka podporil úplný zákaz herbicídov na báze glyfosátu do decembra 2022. Veľa umelých hnojív v pôde dnes podľa neho zaťažuje životné prostredie, preto „potrebujeme rozumný mix priemyselných hnojív a biohnojív".

Novozriadený výbor po prvýkrát zasadne v marci a za deväť mesiacov vypracuje správu o faktických zisteniach a odporúčaniach v súvislosti s používaním glyfosátu. Následne o nej bude hlasovať Európsky parlament. Správa má vychádzať z nezávislého zhodnotenia, či pri posudzovaní glyfosátu nedošlo ku konfliktu záujmov na rôznych úrovniach schvaľovania. Výbor sa pokúsi zistiť, či sa nadnárodná spoločnosť Monsanto, ktorá stojí za výrobou glyfosátu, pokúsila ovplyvniť nezávislý vedecký výskum, a teda aj legislatívu EÚ. Hodnotiť bude aj postupy zavádzania všetkých pesticídov v EÚ, pričom skúmať sa má použitá metodika a jej vedecká kvalita, nezávislosť postupu od výrobného odvetvia a transparentnosť rozhodovacieho procesu a jeho výsledkov. Posúdiť sa má tiež úloha agentúr v rámci tohto procesu. 

Digitálna koalícia: Hodnotenie záväzkov

V Bratislave rokoval výkonný výbor Digitálnej koalície za účasti podpredsedu vlády SR pre investície a informatizáciu SR Petra Pellegriniho. 

Medzi splnenými záväzkami s významným dosahom na zlepšovanie digitálnych zručností Slovákov sú záväzky Ministerstva hospodárstva SR, ktoré zaradilo Digitálnu koalíciu do pripravovaného Akčného plánu inteligentného priemyslu, ale aj spoločnosti T-Systems, ktorá pripravila študijné programy zamerané na IT projektové riadenie: na troch fakultách sa do nich prihlásilo 78 študentov. Spoločnosť zároveň do škôl dodala 210 notebookov. Vďaka Zastúpeniu Európskej komisie na Slovensku sa vyše 1.900 študentov a 121 škôl zapojilo do projektu Mladý digitálny Európan a v roku 2017 zastúpenie podporilo projekty Junior Internet, IT Fitness Test a Aj ty v IT.  Aktuálny počet študentov Sieťových akadémií s odbornou garanciou Cisco Systems Slovakia je takmer 16.000 ( v roku 2016 to bolo 5.500) študentov. V Študentskom trénerskom centre Microsoft, ktoré je aktívne v školách po celom Slovensku, sa podarilo pripraviť 25 absolventov z radov stredoškolských študentov, ktorí sa chcú zdokonaľovať v IT a majú záujem poskytovať nadobudnuté znalosti ďalším.

Republiková únia zamestnávateľov splnila záväzok spracovať strategický materiál Analýza dopadov digitálnej transformácie na podnikateľov v súkromnom a verejnom sektore, Vysoká škola ekonómie a manažmentu verejnej správy v spolupráci s Úradom podpredsedu vlády SR pre investície a informatizáciu a IT Asociáciou Slovenska spustila s univerzitou v Charkove historicky prvý spoločný študijný program so zameraním na IT, ktorý umožní ukrajinským študentom doštudovať a súčasne získať prax v IT firmách na Slovensku. 

SR: Väčšina ľudí s duševnými chorobami na Slovensku sa nelieči

Na Slovensku žijú stovky tisíc ľudí, ktorí majú príznaky depresie, úzkostných porúch a závislostí, no neliečia sa. 

„Až 67% ľudí, ktorí s veľkou pravdepodobnosťou trpia depresiou, sa v súčasnosti nelieči. Spomedzi ľudí s príznakmi závislosti od alkoholu sa nelieči až 80% z nich. Pri ľuďoch, ktorí majú s veľkou pravdepodobnosťou príznaky úzkostných porúch, dosahuje počet neliečených dokonca až 84%“, upresnila doc. Alexandra Bražinová. Dnes pritom existuje účinná liečba, ktorá by im pomohla a zlepšila kvalitu ich života. Príčiny tohto stavu môžu byť rôzne: nevedomosť, spoločenská stigma a predsudky, nedostupnosť starostlivosti, chýbajúca prevencia či chýbajúca komunitná starostlivosť.

Najhorším možným dopadom duševnej poruchy je samovražednosť. Viaceré systematické prehľady epidemiologických štúdií samovražednosti ukazujú, že až v 90% dokonaných samovrážd dotyčný predtým trpel duševnou poruchou. Podľa výskumu miera samovražednosti na Slovensku je niekoľkonásobne vyššia u mužov a stúpa s narastajúcim vekom. „Najvyššia miera samovražednosti je u najstarších mužov. Je potrebné, aby sa tomu venovala pozornosť – aby sa praktický lekár pri prehliadke pacienta pýtal aj na to, ako sa cíti a v prípade potreby ho odporučil k odborníkovi. Odchod do dôchodku, strata náplne života, zníženie finančného príjmu, nezhody v rodine, strata partnera – to všetko prispieva k tomu, že sa starší človek môže začať cítiť opustený, sám, že nezvláda život“, ozrejmila A. Bražinová.

Aj riziko samovražednosti u mladých mužov je u nás až 9-násobne vyššie oproti ženám. Muži vo veku od 20 do 40 rokov majú na Slovensku podľa výskumu A. Bražinovej až 9-násobne vyššie riziko samovražednosti v porovnaní so ženami! Slovensko je pritom jednou z mála vyspelých krajín, ktorá sa samovražednosťou vôbec nezaoberá: nemáme národný program na prevenciu samovražednosti, žiadnu krízovú linku, kde by mohol človek v psychickej kríze zavolať. Ide pritom o úmrtia, ktorým sa dá do veľkej miery predchádzať.