EU: Geografické blokovanie a automatické presmerovanie končia

Nákupy na webe sa stali súčasťou nášho života: kupujeme tak oblečenie, elektroniku aj  nábytok. Minulý rok nákup na internete uskutočnilo 57% Európanov. Slováci európsky priemer dokonca o čosi prevyšujú - na internete ich nakupovalo 59%.   

Hoci si tretina týchto zákazníkov objednala tovar z inej krajiny, aj on-line nakupovanie má svoje hranice a bariéry. Už čoskoro im však môže byť koniec. V utorok 6. februára europoslanci odsúhlasili návrh nariadenia, ktoré by malo znamenať koniec geografického blokovania. Európskym obchodníkom ukladá povinnosť, aby umožnili prístup k svojim tovarom a službám z celej EÚ a za rovnakých podmienok pre všetkých.

Geografické blokovanie alebo geoblokovanie je akékoľvek obmedzovanie on-line zákazníkov na základe ich národnosti, bydliska alebo miesta pripojenia. V praxi funguje tak, že po výbere nákupu webstránka oznámi, že budete presmerovaní na lokálnu verziu, kde vybraný tovar nie je. Alebo ste automaticky presmerovaní na lokálnu verziu ihneď na začiatku, aj keď ste zadali adresu webu s koncovkou inej krajiny. Niektoré on-line obchody zasa neakceptujú zahraničné platobné karty, neumožnia zaregistrovať sa na nich s vašou adresou, alebo majú pre každú krajinu iné ceny. V decembri 2015 Európska komisia uskutočnila rozsiahly prieskum, kde skúmala tisícky webstránok z celej únie. A dospela k veľmi zaujímavému výsledku - len v 37% prípadov si mohli kupujúci vyhliadnutý tovar aj naozaj zakúpiť. Tí ostatní sa stretli s rozličnými obmedzeniami.

Európsky parlament chce s touto diskrimináciou skoncovať. Nové pravidlá sa budú vzťahovať na širokú škálu tovarov a služieb vrátane:
- fyzických tovarov (oblečenie, nábytok alebo elektronika),
- on-line služieb (webhosting alebo cloud služby),
- zábavy (lístky do kina či na koncert).
Do platnosti by mali vstúpiť už koncom tohto roka. Z nariadenia sú vyňaté produkty, na ktoré sa vzťahujú autorské práva, ako sú napríklad e-knihy alebo filmy. Komisia by však mala do dvoch rokov zhodnotiť uplatňovanie novej legislatívy a preskúmať možnosti zahrnúť do nej aj tieto produkty. 

Upozorňujeme: Sociálne odvody v roku 2018

Od 1. januára 2018 sa výška poistného na sociálne odvody (po prvý raz splatná do 8.2.2018) mení len tým samostatne zárobkovo činným osobám (SZČO), ktorí platili poistné z minimálneho alebo maximálneho vymeriavacieho základu.  

Dochádza iba k zmene minimálneho a maximálneho vymeriavacieho základu (menia sa vždy k 1. januáru kalendárneho roka), nie k určeniu nového vymeriavacieho základu. Živnostníci a SZČO, ktorí platia poistné z vymeriavacieho základu vyššieho ako je minimálny a zároveň z nižšieho ako je maximálny (t. j. platia poistné viac ako 151,16 eur a zároveň menej ako 2 116,29 eur), odvádzajú poistné naďalej v rovnakej výške. Nový vymeriavací základ Sociálna poisťovňa určí opäť k 1. júlu 2018 podľa daňových priznaní za rok 2017 (ak daňové priznanie SZČO podá v predĺženej lehote, tak k 1. októbru 2018).

Minimálny vymeriavací základ je od 1. januára 2018 stanovený vo výške 456 eur (minimálne poistné 151,16 eur), maximálny vo výške 6.384 eur (maximálne poistné 2.116,29 eur). Ak SZČO platili poistné z minimálneho vymeriavacieho základu a už za január 2018 zaplatili poistné ešte v starej výške, odporúčame doplatiť do 8.2.2018 rozdiel. Pritom je potrebné špecifickým symbolom 012018 alebo 201801 určiť, že ide ešte o doplatok za január. 

SR: Ochrana pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti

Poslanci NR SR schválili návrh novely zákona č. 297/2008 Z. z. o ochrane pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti a o ochrane pred financovaním terorizmu a o zmene a doplnení niektorých zákonov. 

Hlavným cieľom je transpozícia smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) o predchádzaní využívaniu finančného systému na účely prania špinavých peňazí alebo financovania terorizmu. Za najdôležitejšie zmeny sa považuje zníženie limitu pre zaradenie právnickej osoby alebo fyzickej osoby - podnikateľa medzi povinné osoby pri obchodoch v hotovosti z 15.000 eur na 10.000 eur, povinnosť zisťovať konečného užívateľa výhod a to, či klient nie je politicky exponovanou osobou sa mení na obligatórnu. Ďalšie dôležité zmeny:
- zaradenie osôb, ktorým bola zverená významná verejná funkcia medzi politicky exponované osoby, a to bez ohľadu na miesto trvalého pobytu,
- vykonávanie zvýšenej starostlivosti vo vzťahu k politicky exponovaným osobám najmenej 12 mesiacov od skončenia výkonu významnej verejnej funkcie,
- zavedenie povinnosti dotknutých osôb identifikovať svojho konečného užívateľa výhod,
- ustanovenie povinnosti vypracovávať národné hodnotenie rizík legalizácie a financovania terorizmu a určenie roly gestora zodpovedného za koordináciu tohto procesu.

Návrh zákona obsahuje aj novely súvisiacich predpisov: zmeny zákonov upravujúcich vedenie registra neinvestičných fondov, registra neziskových organizácií poskytujúcich všeobecne prospešné služby, registra nadácií a obchodného registra, na základe ktorých sa budú do týchto registrov zapisovať údaje o konečnom užívateľovi výhod. Údaje z nich budú prenášané do registra právnických osôb, podnikateľov a orgánov verejnej moci vedeného štatistickým úradom a následne budú poskytované vymedzeným orgánom verejnej moci a povinným osobám za účelom splnenia si zákonnom ustanovenej povinnosti identifikovať konečného užívateľa výhod.

Zmeny v zákone o ochrane pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti a o ochrane pred financovaním terorizmu sa navrhujú s účinnosťou od 1. marca 2018, zmeny ostatných novelizovaných predpisov od 1. júla 2018.

Aktuálne: Nový web železníc

Železnice Slovenskej republiky spustili testovaciu prevádzku nového webového sídla. Doterajší web nebol prispôsobený používaniu cez mobilné telefóny, ani nespĺňal požiadavky na prehliadanie obsahu pre slabozrakých a nevidiacich.  

Informácie na webe, ktoré prezentuje do externého prostredia, sú rôzneho charakteru pre bežného návštevníka aj pre odbornú verejnosť. ŽSR sa zamerali najmä na tri aspekty webu:
Dizajn – použité farby, fonty písma, rozloženie a celkový vizuálny dojem z webu, a predovšetkým jeho prispôsobenie mobilným zariadeniam.
Použiteľnosť webu – jeho funkcionality a využitie pre používateľa, dojem z jeho obsahu a funkčnosti, prehľadné a zrozumiteľné zaradenie jednotlivých úrovní.
Technické riešenie webu – aktuálnosť, kvalita, stabilita a bezpečnosť použitých  technológií.
Najväčší dôraz bol kladený na cieľového používateľa webu. Analýzou zozbieraných dát (Google Analytics) bola identifikovaná cieľová skupina používateľov v základnom delení do dvoch kategórií: Verejnosť/Médiá a Dopravcovia. Dôležitým kritériom bola jednoduchá a prehľadná navigácia a štruktúra webstránky.

Po schválení nového dizajnu a technického riešenia nasledovala migrácia dát zo starého webu a aktualizáciou obsahu, testovanie obsahu, funkčnosti a bezpečnosti (duálna prevádzka, kedy bežal starý aj nový web) a školenia správcov obsahu stránok, nasadenie do produkčnej prevádzky. Počas testovania ešte môže dôjsť k drobným úpravám.

SR: Do konca roka 2020 by mali byť všetky obce pokryté vysokorýchlostným internetom

Zaviazali sa k tomu operátori v memorande o spolupráci s Úradom podpredsedu vlády SR pre investície a informatizáciu.  

Podpredseda vlády SR Peter Pellegrini zdôraznil, že prístup k internetu a moderným technológiám musia mať všetci obyvatelia Slovenska bez ohľadu na to, z ktorej časti krajiny alebo sociálnej vrstvy pochádzajú. Prioritou je tak dostať vysokorýchlostný internet aj do menších obcí či riedko osídlených oblastí, ktoré nie sú na prvý pohľad komerčne zaujímavé pre poskytovateľov internetových služieb. Tzv. NGA biele miesta Slovenska sú obce, pre ktoré doteraz neexistovala možnosť a ani plán pokrytia internetom s prenosovou rýchlosťou minimálne 30 Mbit/s. Nemajú tak dotiahnuté dostatočné pripojenie vo forme regionálnych sietí z kostrových sietí, prípadne tam operátori neposkytujú služby s dostatočnými parametrami, teda vysokorýchlostný internet. V roku 2015 napočítala Národná agentúra pre sieťové a elektronické služby (NASES) až 1808 takýchto miest a obcí. Od vzniku ÚPVII v lete 2016 do konca roka 2017 sa konali štyri verejné konzultácie, vďaka ktorým sa postupne našli riešenia pre všetky z nich.

Vysokorýchlostný internet sa považuje za nevyhnutný predpoklad životaschopnosti a rozvoja regiónov. Umožňuje totiž ľuďom prácu z domu a investorom budovanie pracovísk s modernými technológiami, ktoré vyžadujú kvalitné pripojenie. Je tiež prioritou Európskej komisie - ide o jeden zo základných pilierov, ktorý má prispieť k efektívnemu fungovaniu jednotného digitálneho trhu. Podľa údajov Európskej komisie v roku 2016 bolo Slovensko v pokrytí domácností vysokorýchlostným internetom na úrovni 75,5%, pričom kopírovalo priemer EÚ a spomedzi krajín V4 bolo na druhom mieste pred Českom a Poľskom. Ak sa podarí naplniť tento záväzok operátorov, Slovensko bude v pokrytí vysokorýchlostným internetom patriť v roku 2020 medzi európskych lídrov.