EU: Znečistené ovzdušie

Deviatim členským štátom: Česku, Francúzsku, Maďarsku, Nemecku, Rumunsku, Slovensku, Spojenému kráľovstvu, Španielsku a Taliansku hrozí konanie o porušení povinnosti za prekročenie dohodnutých obmedzení týkajúcich sa znečistenia ovzdušia. 

Európska komisia chce spolupracovať s členskými štátmi a pomôcť im pri dodržiavaní emisných limitov, ktoré sa zaviazali dodržiavať a ktoré zaručujú zdravie občanov. Tieto limity platia pre niekoľko najznečisťujúcejších látok, konkrétne oxid dusičitý (NO2) a suspendované častice (PM10) a mali sa dosiahnuť v roku 2010, resp. 2005. Cieľom ministerského samitu o kvalite ovzdušia 30. januára je zabezpečiť, aby sa bezodkladne prijali a realizovali ďalšie účinné opatrenia. V opačnom prípade EK pristúpi k súdnemu konaniu, ako to už urobila proti dvom ďalším členským štátom a postúpiť prípady týchto členských štátov na Súdny dvor.

Komisia prijala aj akčný plán na zabezpečenie dodržiavania pravidiel, čo je súbor konkrétnych opatrení, ktoré majú pomôcť členským štátom podporovať, monitorovať a presadzovať súlad s environmentálnymi právnymi predpismi EÚ, ktoré slúžia na zabránenie znečisteniu alebo poškodzovaniu životného prostredia. V právnych predpisoch EÚ o kvalite okolitého ovzdušia a čistejšom vzduchu v Európe (smernica 2008/50/ES) sa stanovujú hraničné hodnoty pre kvalitu ovzdušia, ktoré sa nikde v EÚ nesmú prekročiť a členským štátom sa v nich ukladá povinnosť obmedziť vystavenie občanov škodlivým látkam znečisťujúcim ovzdušie. Napriek tejto povinnosti kvalita ovzdušia už roky v mnohých regiónoch zostáva problémom. V 23 z 28 členských štátov sú neustále prekračované normy kvality ovzdušia – celkovo vo viac ako 130 mestách Európy.

Do dnešného dňa prebiehajú súdne konania o porušení povinnosti, pokiaľ ide o NO2, proti 13 členským štátom: Belgicku, Česku, Dánsku, Francúzsku, Luxembursku, Maďarsku, Nemecku, Poľsku, Portugalsku, Rakúsku, Spojenému kráľovstvu, Španielsku a Taliansku. Pokiaľ ide o častice PM10, v súčasnosti prebiehajú konania proti 16 členským štátom (Belgicku, Bulharsku, Česku, Francúzsku, Grécku, Lotyšsku, Maďarsku, Nemecku, Poľsku, Portugalsku, Rumunsku, Slovensku, Slovinsku, Španielsku, Švédsku a Taliansku) a dva z týchto prípadov (Bulharsko a Poľsko) boli postúpené na Súdny dvor EÚ. Súdny dvor v apríli 2017 vydal rozsudok, pokiaľ ide o prekročenie hodnôt PM10 v Bulharsku.

Fibrinogen Martin: Úspech slovenských lekárov

Vrodené poruchy fibrinogénu patria medzi vzácne poruchy zrážania krvi. Slovenskí výskumníci popísali doteraz neznámu mutáciu tohto ochorenia, ktorá dostala pomenovanie Fibrinogen Martin. 

Vzácne vrodené krvácavé poruchy hemostázy sú skupina ochorení, pri ktorých je znížený alebo úplný nedostatok plazmatických bielkovín (tzv. koagulačných faktorov), ktoré sú nevyhnutné v procese zrážania krvi. Medzi tieto vzácne poruchy zrážania krvi patria aj vrodené poruchy fibrinogénu – bielkoviny krvnej plazmy, ktorá za vzniku vláknitého fibrínu v spolupráci s krvnými doštičkami uzatvára v mieste poranenia porušenú cievnu stenu. Tieto poruchy sa rozdeľujú na kvantitatívne (afibrinogenémia a hypofibrinogenémia) alebo kvalitatívne (dysfibrinogenémia).

V posledných rokoch bola definovaná funkcia jednotlivých častí zložitej molekuly fibrinogénu a odhalená genetická podstata porúch fibrinogénu. Na Jesseniovej lekárskej fakulty UK a v Univerzitnej nemocnici Martin sa tímu výskumníkov podarilo identifikovať doposiaľ nepopísanú mutáciu v beta reťazci FGB génu, ktorý kóduje molekulu fibrinogénu u jediného pacienta na Slovensku so závažným krvácavým ochorením – vrodenou afibrinogenémiou. Od roku 2016 sa už podarilo diagnostikovať 58 pacientov so vzácnymi vrodenými poruchami fibrinogénu (hypofibrinogenémia a dysfibrinogenémia), u ktorých sa do štandardnej diagnostiky doplnili aj globálne testy hemostázy (test generácie trombínu, rotačná tromboelastometria), ktoré sú dôležité z pohľadu správneho manažmentu liečby. U všetkých týchto pacientov sa bude realizovať genetická analýza pomocou nových sekvenčných metód.

Martinskí výskumníci v súčasnosti intenzívne skúmajú nielen súvislosť medzi klinickým fenotypom a typom genetickej poruchy, ale aj možnosti predvídania klinického priebehu ochorenia na základe konkrétneho molekulového defektu. Poznanie molekulového mechanizmu je predpokladom pre rozvoj génovej terapie. 

Trend: Peňaženku nahradia smart hodinky

Klasická peňaženka či platobné karty budú minulosťou, nahradia ich tzv. nositeľné zariadenia. Podľa prognózy bude 62% týchto zariadení, označovaných často ako smart hodinky, obsahovať platobné funkcie do roku 2020.

V roku 2016 mal trh so smart hodinkami podľa Mastercard hodnotu 16,2 miliardy dolárov, pričom sa očakáva ďalší rast aj rozširovanie schopností sprostredkovávať platby. Zvýšenie predajov v Británii o 45% v roku 2016 predstavoval jeden z najvýraznejších nárastov medzi európskymi krajinami: predalo sa tu neskutočných 13 miliónov nositeľných zariadení.

Hnacím motorom rastu trhu so smart hodinkami je predovšetkým dôvera v bezkontaktné technológie. V druhej polovici roku 2015 vzrástol v medziročnom porovnaní počet bezkontaktných platieb realizovaných v európskych krajinách takmer o 170% a v roku 2016 sa ich počet strojnásobil.

Objem mobilných platieb realizovaných v siedmich najvyspelejších krajinách EÚ (Británia, Francúzsko, Nemecko, Taliansko, Švédsko, Holandsko a Španielsko) vzrástol ku koncu roka 2015 na 52 miliárd dolárov, pričom v nasledujúcich piatich rokoch sa očakáva jeho strojnásobenie. V tom istom roku spotrebitelia v Británii utratili bezkontaktnými platbami 25 miliárd libier, zatiaľčo v roku 2017 bola približne rovnaká čiastka – presne 23,23 miliardy libier – dosiahnutá iba za šesť mesiacov. 

On-line: Boj proti nenávistným prejavom

Podľa tretieho hodnotenia uplatňovania kódexu správania pre boj proti nezákonným nenávistným prejavom na internete IT spoločnosti priemerne odstránili 70% nezákonných nenávistných prejavov, ktoré im boli oznámené.  

V máji 2016 sa Facebook, Twitter, YouTube a Microsoft v kódexe správania zaviazali bojovať proti šíreniu takéhoto obsahu v Európe. Do 24 hodín sa im darí odstrániť väčšinu (vyše 81%) nenávistného obsahu, niektoré problémy však pretrvávajú – používatelia najmä nedostávajú systematickú spätnú väzbu. Ku kódexu správania sa teraz pripájajú aj Google+ a Instagram.

Hoci najdôležitejšie záväzky obsiahnuté v kódexe správania boli splnené, je potrebné dosiahnuť ďalšie zlepšenia:
- Používatelia stále nedostávajú spätnú väzbu priemerne v prípade takmer tretiny oznámení, pričom miera reakcie rôznych IT spoločností sa líši. Transparentnosť a spätná väzba pre používateľov sú oblasti, ktoré si vyžadujú ďalšie zlepšenie.
- Kódex správania dopĺňa právne predpisy na boj proti rasizmu a xenofóbii, v ktorých sa stanovuje, že páchatelia trestných činov podnecovania nenávisti, či už na internete alebo off-line, musia byť účinne stíhaní. Priemerne pätina prípadov nahlásených spoločnostiam bola mimovládnymi organizáciami ohlásená tiež polícii alebo prokurátorom. Toto číslo sa od poslednej monitorovacej správy takmer zdvojnásobilo. Takéto prípady si vyžadujú rýchly postup zo strany polície.

Komisia ponúka vnútroštátnym orgánom, občianskej spoločnosti a firmám sieť na spoluprácu a výmenu osvedčených postupov ako aj cielenú finančnú a prevádzkovú podporu. Približne dve tretiny členských štátov už majú národné kontaktné miesto zodpovedné za problematiku nenávistných prejavov na internete. Na jar 2018 sa plánuje osobitný dialóg medzi príslušnými orgánmi členských štátov a IT spoločnosťami.

SR: Viac zelene, zdravšie ovzdušie

Ministerstvo pôdohospodárstva ako riadiaci orgán pre Integrovaný regionálny operačný program (IROP) vyhodnotilo prvé kolo výzvy na zlepšenie environmentálnych aspektov v mestách a mestských oblastiach.  

Predložených bolo 70 projektov v hodnote vyše 21 miliónov eur. Schválených bolo 38 projektov v hodnote 12,852 milióna eur. Najčastejšie žiadali mestá a obce peniaze na revitalizáciu vnútroblokov sídlisk, ale nechýbali ani projekty na sadové úpravy, oddychové zóny či obnovu parkov.

Regióny môžu žiadať financie na desať oblastí. V rámci opatrení na zníženie hluku v urbanizovanom prostredí je možné žiadať prostriedky na protihlukové plány, hlukové mapy, protihlukové steny a bariéry, protihlukovú výsadbu a izolácie na zdroji hluku. Peniaze možno žiadať aj na tvorbu prirodzených krajinných prvkov, ako napríklad malé vodné toky, ostrovčeky lesa, živé ploty alebo nášľapné kamene pre voľne žijúce organizmy. Ministerstvo tiež podporuje budovanie prvkov drobnej infraštruktúry urbánneho dizajnu, zelených parkov, zelených stien a striech, ale tiež aktivít v oblasti dopravnej infraštruktúry ako sú zelené koridory pozdĺž cyklotrás, čiže aleje, živé ploty, remízky.

Ďalšími oblasťami sú zazelenanie miest, opatrenia na zníženie znečistenia ovzdušia, multifunkčné zóny na ekologické využívanie krajiny a tiež na regeneráciu vnútroblokov sídlisk s uplatnením ekologických princípov tvorby a ochrany zelene. Ministerstvo v novej výzve venuje veľký priestor aj na prácu s dažďovou vodou. Ide o budovanie dažďových nádrží a predčisťovanie dažďových vôd a tiež zavedenie osobitných zberných systémov na odpadovú a dažďovú vodu. Oprávnenými žiadateľmi sú organizácie štátnej správy, obce, mestá, samosprávne kraje, subjekty verejnej správy, mimovládne organizácie a subjekty zo súkromného sektora.