Trend: Influenceri sú sledovaní najmä zo zvedavosti

Na Slovensku sa na sledovanie aj podľa najnovšieho výskumu Nielsen Admosphere Slovakia stále najčastejšie využíva Facebook. 

Podľa prieskumu päťsto respondentov z internetovej populácie Slovenského národného panela starších ako 15 rokov je pre Slovákov top sociálnou sieťou, na ktorej najčastejšie sledujú zdieľaný obsah Facebook – hlásia sa k tomu dve tretiny oslovených, na druhom mieste je to YouTube (40%) a na treťom Instagram (29%). Najmenej využívanou sociálnou sieťou na tento účel je momentálne Snapchat (4%). A 26% respondentov influencerov na sociálnych sieťach nesleduje vôbec.

Aké dôvody na sledovanie na sociálnych sieťach ľudia najčastejšie uvádzajú? Vedie sledovanie „zo zvedavosti“ (47%),  42% opýtaných sa páčia fotky, ktoré zdieľajú a 41% ich sleduje preto, že sa vyjadrujú k témam, ktoré ich zaujímajú. Výskum zisťoval aj to, čo prípadne používateľom, ktorí influencerov sledujú, na ich príspevkoch prekáža: u 47% je  reklama, 41% sa nepáči, keď sú príspevky neúprimné a 30% odradia fotky, z ktorých je zjavné, že nezachytávajú reálny život osobnosti, porovnateľný počet opýtaných označilo za problém aj fotky, ktoré sú príliš retušované.

Podľa prieskumu iba 39% sledovateľov si už niekedy vyhľadalo viac informácií o téme spomenutej v príspevku influencera, 28% sa po vzhliadnutí príspevku zúčastnilo nejakej kultúrnej akcie a 23% si vyhľadalo informácie o propagovanom produkte. 

SR: Rast miezd najvýraznejší od roku 2010

Podľa analýzy Platy.sk priemerná základná mzda na Slovensku predstavovala v minulom roku 980 eur v hrubom. Oproti roku 2016 je to o 60 eur v hrubom viac. 

Medziročný rast priemernej základnej mzdy predstavoval podľa portálu 6,6% - ide o základný a nie celkový priemerný plat, teda o priemernú mesačnú mzdu, do ktorej sa nezapočítavajú odmeny či iné finančné bonusy. Analýza tiež ukázala, že desatina zamestnancov na Slovensku zarábala v minulom roku menej ako 561 eur v hrubom. Naopak najlepšie zarábajúca desatina zamestnancov mala základný hrubý plat vyšší než 1.567 eur. Medián v roku 2017 predstavoval sumu 900 eur. To znamená, že presne polovica Slovákov mala základnú mzdu nižšiu. Portál taktiež vyčíslil 1. kvartil na 699 eur v hrubom. To znamená, že až štvrtina zamestnancov u nás má základný plat nižší ako spomínaná suma.

Základné platy rástli najrýchlejšie v Nitrianskom a Trnavskom kraji (v oboch o vyše 8%), za nimi skončil Košický kraj, kde oproti roku 2016 narástli mzdy o 7,4%. Základná mzda stúpla v každom regióne o vyše 5%. Najpomalšie rástli zárobky percentuálne v hlavnom meste a okolí. Je to však logické, keďže v tomto kraji sú platy v porovnaní so zostatkom Slovenska výrazne vyššie. Z tohto dôvodu aj vyšší nárast absolútnej hodnoty predstavuje podielovo nižšie číslo.

Regionálne rozdiely sú vidieť najmä na rozložení pracovníkov do mzdových pásiem. Kým 31%  zamestnancov  v Prešovskom kraji nezarobí viac ako 650 eur v hrubom, v Bratislavskom kraji je to iba 5% pracovníkov. Zaujímavú štatistiku možno vidieť taktiež pri zmapovaní podielu zamestnancov so základným platom, ktorý je vyšší než 2.000 eur. V hlavnom meste a okolí má takúto sumu k dispozícií 12,3%, v Prešovskom kraji je to iba 1,7% pracovníkov.

Novinka: Videokonferenčný systém NR SR

Kancelária Národnej rady SR zaobstarala nový videokonferenčný systém. Slúžiť bude tak poslancom ako aj zamestnancom národnej rady, ktorí pravidelne komunikujú so zahraničnými inštitúciami. 

Videokonferenčný systém tvoria v súčasnosti dve sústavy. Prvou je konferenčná miestnosť pre 20 diskutujúcich vybavená monitormi a plnoautomatizovanými troma kamerami. Umožnia vyhľadať a sledovať hovoriaceho rečníka a takisto dokážu sledovať prezentujúceho rečníka. Druhou časťou výbavy je mobilný konferenčný systém. Ten má slúžiť najmä na individuálne prenosy, keďže jeho výhodou je možnosť zapojiť ho aj priamo v kanceláriách výborov.

Zámerom zavedenia videokonferenčného systému je úspora prevádzkových nákladov. Využitím nového systému sa tak napr. z dvojdňových služobných ciest do zahraničia stane dvojhodinová záležitosť.

On-line: Publikácie Parlamentného inštitútu

Nové odborné publikácie, ktoré vznikli najmä v súvislosti s dôležitými výročiami z hľadiska slovenskej štátnosti a parlamentnej demokracie, sú sprístupnené na webovej stránke Národnej rady SR. 

Príspevky mapujúce život a profesionálne pôsobenie významného slovenského politika, redaktora, kňaza Jozefa Miloslava Hurbana sú zhrnuté v knihe Jozef Miloslav Hurban – prvý predseda Slovenskej národnej rady. Kolektívna monografia z pera ôsmich renomovaných historikov vyšla pri príležitosti 200. jubilea narodenia jednej z najvýznamnejších osobností moderných slovenských dejín.

Publikácia o slovenskej ústave Ústava Slovenskej republiky a jej dvadsaťpäť rokov (1992 – 2017) bola vydaná pri príležitosti 25. výročia jej prijatia. Sleduje historicko-právny vývoj ústavy, pričom jej hlavným prínosom je zakomponovanie všetkých sedemnástich novelizácií na jednom mieste. Pri prehľadnej grafike tak umožňuje rýchly pohľad na to, čo sa s našou ústavou, základným dokumentom štátu, za uplynulé štvrťstoročie vlastne udialo.

Priblížiť existenciu jedinečného fenoménu v slovenských parlamentných dejinách je cieľom zborníka dokumentov Zápisnice Klubu slovenských poslancov I (1918 – 1919). Klub organizovaný na národnom, nie straníckom princípe pôsobil na pôde Národného zhromaždenia v Prahe do apríla 1920. Spočiatku existoval paralelne so Slovenskou národnou radou v Martine. Ihneď po zrode 1. Československej republiky sa na svojich zasadnutiach venoval naliehavým povojnovým záležitostiam. Dôležitými témami bolo ústavnoprávne usporiadanie pomerov v štáte a príprava demokratických volieb. Prvú časť edície dokumentov s bohatým poznámkovým aparátom sa podarilo pripraviť priamo z fondu Parlamentného archívu. 

Aktuálne: Imunologický prehľad obyvateľov SR

Už v tomto roku sa začne na Slovensku realizovať imunologický prehľad obyvateľov, ktorý bol naposledy vypracovaný v roku 2002. Výsledky by mohli byť kompletné do konca roka 2018, prípadne v prvej polovici roku 2019.  

Okrem osýpok sa bude kontrolovať aj kolektívna imunita na iné vybrané ochorenia, napr. vírusovú hepatitídu typu A, či niektoré ochorenia z povinných či odporúčaných očkovaní. Preverovanie sa vykoná na vzorke zhruba 3.000 ľudí, druhy kontroly infekčných ochorení stanoví expertná skupina zložení z odborníkov v oblasti epidemiológie. Na základe výsledkov prehľadu následne prijme rezort zdravotníctva potrebné opatrenia, napríklad otvorenie očkovacieho kalendára alebo preočkovanie rizikových skupín ľudí.

Potrebu vykonať imunologický prehľad ukázal aj výskyt 7 pravdepodobne importovaných prípadov osýpok v SR v roku 2017 a 2018 (domáce ochorenia osýpok sa od roku 1998 v SR neobjavili), ale aj zvýšený výskyt vírusovej hepatitídy typu A v Bratislavskom kraji. V roku 2016 a 2017 spôsobili osýpky v krajinách EÚ spolu 46 úmrtí, najviac sa vyskytovali v Rumunsku, Taliansku a Nemecku. Vzhľadom na vysokú nákazlivosť osýpok nie je vylúčený výskyt ďalších prípadov. Úrad verejného zdravotníctva SR monitoruje celosvetovo epidemiologickú situáciu a kontinuálne ju vyhodnocuje. Aktuálne informácie sú pravidelne zverejňované na webovej stránke uvzsr.sk.