streda 17. januára 2018

SR: Rast miezd najvýraznejší od roku 2010

Podľa analýzy Platy.sk priemerná základná mzda na Slovensku predstavovala v minulom roku 980 eur v hrubom. Oproti roku 2016 je to o 60 eur v hrubom viac. 

Medziročný rast priemernej základnej mzdy predstavoval podľa portálu 6,6% - ide o základný a nie celkový priemerný plat, teda o priemernú mesačnú mzdu, do ktorej sa nezapočítavajú odmeny či iné finančné bonusy. Analýza tiež ukázala, že desatina zamestnancov na Slovensku zarábala v minulom roku menej ako 561 eur v hrubom. Naopak najlepšie zarábajúca desatina zamestnancov mala základný hrubý plat vyšší než 1.567 eur. Medián v roku 2017 predstavoval sumu 900 eur. To znamená, že presne polovica Slovákov mala základnú mzdu nižšiu. Portál taktiež vyčíslil 1. kvartil na 699 eur v hrubom. To znamená, že až štvrtina zamestnancov u nás má základný plat nižší ako spomínaná suma.

Základné platy rástli najrýchlejšie v Nitrianskom a Trnavskom kraji (v oboch o vyše 8%), za nimi skončil Košický kraj, kde oproti roku 2016 narástli mzdy o 7,4%. Základná mzda stúpla v každom regióne o vyše 5%. Najpomalšie rástli zárobky percentuálne v hlavnom meste a okolí. Je to však logické, keďže v tomto kraji sú platy v porovnaní so zostatkom Slovenska výrazne vyššie. Z tohto dôvodu aj vyšší nárast absolútnej hodnoty predstavuje podielovo nižšie číslo.

Regionálne rozdiely sú vidieť najmä na rozložení pracovníkov do mzdových pásiem. Kým 31%  zamestnancov  v Prešovskom kraji nezarobí viac ako 650 eur v hrubom, v Bratislavskom kraji je to iba 5% pracovníkov. Zaujímavú štatistiku možno vidieť taktiež pri zmapovaní podielu zamestnancov so základným platom, ktorý je vyšší než 2.000 eur. V hlavnom meste a okolí má takúto sumu k dispozícií 12,3%, v Prešovskom kraji je to iba 1,7% pracovníkov.

utorok 16. januára 2018

Novinka: Videokonferenčný systém NR SR

Kancelária Národnej rady SR zaobstarala nový videokonferenčný systém. Slúžiť bude tak poslancom ako aj zamestnancom národnej rady, ktorí pravidelne komunikujú so zahraničnými inštitúciami. 

Videokonferenčný systém tvoria v súčasnosti dve sústavy. Prvou je konferenčná miestnosť pre 20 diskutujúcich vybavená monitormi a plnoautomatizovanými troma kamerami. Umožnia vyhľadať a sledovať hovoriaceho rečníka a takisto dokážu sledovať prezentujúceho rečníka. Druhou časťou výbavy je mobilný konferenčný systém. Ten má slúžiť najmä na individuálne prenosy, keďže jeho výhodou je možnosť zapojiť ho aj priamo v kanceláriách výborov.

Zámerom zavedenia videokonferenčného systému je úspora prevádzkových nákladov. Využitím nového systému sa tak napr. z dvojdňových služobných ciest do zahraničia stane dvojhodinová záležitosť.

On-line: Publikácie Parlamentného inštitútu

Nové odborné publikácie, ktoré vznikli najmä v súvislosti s dôležitými výročiami z hľadiska slovenskej štátnosti a parlamentnej demokracie, sú sprístupnené na webovej stránke Národnej rady SR. 

Príspevky mapujúce život a profesionálne pôsobenie významného slovenského politika, redaktora, kňaza Jozefa Miloslava Hurbana sú zhrnuté v knihe Jozef Miloslav Hurban – prvý predseda Slovenskej národnej rady. Kolektívna monografia z pera ôsmich renomovaných historikov vyšla pri príležitosti 200. jubilea narodenia jednej z najvýznamnejších osobností moderných slovenských dejín.

Publikácia o slovenskej ústave Ústava Slovenskej republiky a jej dvadsaťpäť rokov (1992 – 2017) bola vydaná pri príležitosti 25. výročia jej prijatia. Sleduje historicko-právny vývoj ústavy, pričom jej hlavným prínosom je zakomponovanie všetkých sedemnástich novelizácií na jednom mieste. Pri prehľadnej grafike tak umožňuje rýchly pohľad na to, čo sa s našou ústavou, základným dokumentom štátu, za uplynulé štvrťstoročie vlastne udialo.

Priblížiť existenciu jedinečného fenoménu v slovenských parlamentných dejinách je cieľom zborníka dokumentov Zápisnice Klubu slovenských poslancov I (1918 – 1919). Klub organizovaný na národnom, nie straníckom princípe pôsobil na pôde Národného zhromaždenia v Prahe do apríla 1920. Spočiatku existoval paralelne so Slovenskou národnou radou v Martine. Ihneď po zrode 1. Československej republiky sa na svojich zasadnutiach venoval naliehavým povojnovým záležitostiam. Dôležitými témami bolo ústavnoprávne usporiadanie pomerov v štáte a príprava demokratických volieb. Prvú časť edície dokumentov s bohatým poznámkovým aparátom sa podarilo pripraviť priamo z fondu Parlamentného archívu. 

Aktuálne: Imunologický prehľad obyvateľov SR

Už v tomto roku sa začne na Slovensku realizovať imunologický prehľad obyvateľov, ktorý bol naposledy vypracovaný v roku 2002. Výsledky by mohli byť kompletné do konca roka 2018, prípadne v prvej polovici roku 2019.  

Okrem osýpok sa bude kontrolovať aj kolektívna imunita na iné vybrané ochorenia, napr. vírusovú hepatitídu typu A, či niektoré ochorenia z povinných či odporúčaných očkovaní. Preverovanie sa vykoná na vzorke zhruba 3.000 ľudí, druhy kontroly infekčných ochorení stanoví expertná skupina zložení z odborníkov v oblasti epidemiológie. Na základe výsledkov prehľadu následne prijme rezort zdravotníctva potrebné opatrenia, napríklad otvorenie očkovacieho kalendára alebo preočkovanie rizikových skupín ľudí.

Potrebu vykonať imunologický prehľad ukázal aj výskyt 7 pravdepodobne importovaných prípadov osýpok v SR v roku 2017 a 2018 (domáce ochorenia osýpok sa od roku 1998 v SR neobjavili), ale aj zvýšený výskyt vírusovej hepatitídy typu A v Bratislavskom kraji. V roku 2016 a 2017 spôsobili osýpky v krajinách EÚ spolu 46 úmrtí, najviac sa vyskytovali v Rumunsku, Taliansku a Nemecku. Vzhľadom na vysokú nákazlivosť osýpok nie je vylúčený výskyt ďalších prípadov. Úrad verejného zdravotníctva SR monitoruje celosvetovo epidemiologickú situáciu a kontinuálne ju vyhodnocuje. Aktuálne informácie sú pravidelne zverejňované na webovej stránke uvzsr.sk. 

EU: Lacnejšie, bezpečnejšie a modernejšie elektronické platby

Cieľom revidovanej smernice o platobných službách (tzv. PSD2) je zmodernizovanie európskych platobných služieb v prospech spotrebiteľov aj spoločností. 

Konkrétne ide o tieto zmeny:
- Zakážu sa príplatky za platby spotrebiteľskými kreditnými alebo debetnými kartami v kamenných obchodoch alebo online.
- Platobný trh EÚ sa otvorí pre poskytovateľov služieb, ktorí ponúkajú platobné služby na ich základe získavajú prístup k informáciám o platobnom účte.
- Zavedú sa prísne bezpečnostné požiadavky na elektronické platby a ochranu finančných dát spotrebiteľov.
- Posilnia sa práva spotrebiteľov vo viacerých oblastiach, napríklad sa zníži ich spoluzodpovednosť za neautorizované platobné transakcie a zavedie sa bezpodmienečné právo („bez akýchkoľvek otázok“) na vrátenie finančných prostriedkov pri inkasách v eurách.

Nové pravidlá nadobúdajú účinnosť 13. januára 2018 prostredníctvom ustanovení, ktoré členské štáty zaviedli do svojich vnútroštátnych právnych predpisoch v súlade s právom EÚ. Komisia vyzýva členské štáty, ktoré ešte netransponovali smernicu PSD2, aby tak urobili urýchlene.

Revidovanú smernicu o platobných službách PSD2 (smernica EÚ 2015/2366) navrhla Európska komisia v júli 2013 a Rada a Parlament ju schválili v roku 2015. Ide o najnovší z právnych predpisov, ktoré únia prijala s cieľom zabezpečiť moderné, efektívne a lacné platobné služby a zlepšiť ochranu európskych spotrebiteľov a podnikov.