Nominálna mzda priemerne zarábajúceho Slováka sa zvýšila z 5.379 Sk v roku 1993 na úroveň 925 EUR v roku 2017 (priemer za 1. až 3. kvartál 2017). Po prepočte konverzným kurzom na eurá sme v roku vzniku Slovenskej republiky v priemere zarábali 179 EUR mesačne. Dalo by sa teda povedať, že naše príjmy za 25 rokov existencie Slovenska vzrástli viac než 5-násobne. Reálne však nie sme 5-krát bohatší ako vtedy. Nemôžeme sa totiž pozerať iba na nominálne zvýšenie miezd, ale treba brať do úvahy aj vývoj cien, ktoré sa počas tohto obdobia taktiež zvýšili, a to viac než 3–násobne. Na začiatku 90. rokov zaznamenávala naša krajina najvyššiu infláciu, ktorá dosahovala až dvojciferné hodnoty. Aj v roku 1993 predstavovala priemerná inflácia až 23%. V ďalších rokoch sa situácia už upokojila a inflácia sa znížila na normálnejšie úrovne. Na prelome milénia nás ale opäť potrápil dvojciferný cenový rast, netrvalo to však dlho. Od roku 2005 sa inflácia u nás držala pod 5% hranicou a v rokoch 2014 až 2016 sme dokonca prechádzali obdobím deflácie, teda poklesom cien tovarov a služieb v obchodoch.
Reálnejší pohľad na to, či zarábame viac alebo menej ako v roku 1993, tak prináša vývoj reálnych miezd, teda nominálnych miezd očistených o infláciu. Na začiatku 90. rokov naše priemerné zárobky síce v nominálnom vyjadrení rástli, a to aj dvojciferným tempom, ale vzhľadom na vysokú infláciu naše reálne mzdy klesali. Napríklad v roku 1993 náš priemerný reálny zárobok medziročne poklesol o takmer -4%. V roku 2016 boli naše reálne zárobky približne o 67% vyššie ako v roku 1993. A v roku 2017 sme reálne zarábali zhruba o 73% viac ako v roku vzniku našej krajiny. Znamená to, že priemerne zarábajúci Slovák si v súčasnosti môže zo svojho zárobku dovoliť kúpiť viac tovarov a služieb ako pred 25 rokmi. Z tohto uhľa pohľadu vyplýva, že sa máme v priemere lepšie ako v roku 1993 a naša životná úroveň je vyššia. Ale aj tento pohľad na vývoj reálnych zárobkov je však do určitej miery skreslený.
Priemerná mzda v hospodárstve je síce veľmi dôležitý ukazovateľ, ale viacerí Slováci si na úroveň priemernej mzdy ani zďaleka nesiahnu. S tým úzko súvisí ďalší dôležitý faktor ovplyvňujúci životnú úroveň, a tým je príjmové rozdelenie v spoločnosti. Vysoký podiel nízkopríjmových zamestnancov a ľudí bez práce zhoršuje životnú úroveň v krajine. To, čo významne ovplyvňuje našu životnú úroveň, je samozrejme aj miera nezamestnanosti a úroveň trhu práce. Od toho totiž závisí naša možnosť či nemožnosť nájsť si prácu, špeciálne prácu, ktorá nás baví a prináša nám aj primeraný zárobok. Zatiaľčo v socialistickom režime nezamestnanosť takmer neexistovala, začiatkom 90. rokov sa vyhupla na dvojciferné hodnoty. V súčasnosti sa ale nachádza na historicky najnižších úrovniach a bez práce je len 8% nášho ekonomicky aktívneho obyvateľstva.
