Trend: Nakupovanie cez internet

Podľa analýzy mBank vyše 12 miliónov platieb kartou Slováci najčastejšie navštevujú čínsky portál AliExpress a až štvrtina z celkového objemu platieb smerovala na stávkovanie.   

V minulom roku nakupovali Slováci v e-shopoch o niečo menej ako tento rok. Vlani to bolo 1.270.758-krát a v tomto roku už zrealizovali do novembra 1.494.620 platieb, pričom vývoj z predchádzajúcich rokov napovedá, že objem transakcií rastie najmä počas adventu. S množstvom platieb sa pred Vianocami zároveň zvyšuje aj ich objem, konkrétne o 30%. Do septembra išlo v priemere o sumu 4,3 milióna eur, v októbri a novembri už ale Slováci minuli v priemere takmer 6 miliónov eur mesačne.

Medzi nakupujúcimi je najpopulárnejší e-shop AliExpress, v ktorom ľudia do novembra vykonali 231.036 platieb v celkovom objeme 2.215.719 eur. Slováci tu však nakupujú najmä po malých čiastkach, priemerná platba predstavovala len 9,59 eura. Nasledujú stránky spojené so zábavou a tipovaním, kam mierilo 25% z celkového objemu transakcií. Značný objem platieb smeroval aj na kúpu diaľničných známok (viac ako 335.000 eur). Top desiatku spoločností s najväčším objemom platieb kartou na internete uzatvára Železničná spoločnosť Slovensko (viac ako 324.000 eur). 

Akustika: Určuje, ako sa cítime

Investovanie do tzv. zvukovej pohody sa často podceňuje. Vhodné riešenie interiéru pritom dokáže zlepšiť zrozumiteľnosť reči v školských triedach, znížiť únavu žiakov, ale aj zmierniť poruchy čítania u detí, či pomôcť učiteľom šetriť si hlasivky. V nákupných centrách znižujú únavu návštevníkov a v konečnom dôsledku zvýšia tiež príjmy obchodníkov. 

Výskumom hluku sa na Slovensku zaoberá  Stavebná fakulta STU. V nákupných centrách dominujú tvrdé odrazivé materiály: výklady, strop, dokonca schodisko či zábradlie je zo skla, dlažby sú rovnako na báze zvuk odrážajúcich materiálov - keramické, betónové a pod. Mäkkých, príp. pórovitých materiálov, ktoré pohlcujú hluk je tu, aj kvôli hygienickým normám, málo. Ak sú, tak najmä vo vnútri obchodov – koberce, polstrované materiály obaľujúce steny, prvky na báze dreva na podlahe či stenách, vystavené oblečenie. A nakoniec, aj samotní návštevníci môžu byť dôležití pri „pohlcovaní“ hluku – ak si neodložia kabáty v aute, ale vystúpia z MHD a nakupujú v nich.

Osobitným miestom sú reštaurácie či kaviarne.  V nich sme často nútení prekrikovať hlasnú hudbu a zvyšovať hlas na maximum (70-75 decibelov). Potom už radšej prestávame rozprávať. Riešením ale nie je hudbu vypnúť, pretože tá je v reštaurácií dôležitá z pohľadu súkromia, aby susedný stôl nepočul náš rozhovor. Akustické riešenia sú vždy otázkou optimalizácie rôznych faktorov: pozadie hluku, tvar a rozmer reštaurácie, materiály, rozmiestnenie a veľkosť stolov a pod.

Súčasné výskumy sú zamerané na akustické vlastnosti inovatívnych zastrešení, ktoré nahrádzajú sklo a využívajú sa práve pri prekrytí moderných átrií. Ide o akési vankúše z fólie, ktoré sú oproti sklu ľahšie, majú väčšiu životnosť a pohltivosťou pozitívne vplývajú na akustiku v priestore. Vyvíja sa tiež bezkontaktná metóda merania izolačných stavebných prvkov laserovým lúčom priamo na stene či strope. Cieľom je aj stanoviť jednočíselné hodnotenie izolácie posluchovými testami.  

Google Mapy: Už aj s MHD v Bratislave

Priamo vo svojom počítači alebo v mobile si jednoducho vyhľadáte trasy verejnej dopravy, prezriete cestovné poriadky a nájdete spojenie. 

Doteraz bolo možné v Bratislave takto vyhľadávať trasy len pre vodičov automobilov a pre peších. Informácie sú dostupné na www.google.sk/transit alebo v mobilných zariadeniach s operačným systémom Android, iOS, BlackBerry či Windows Mobile v aplikácii Mapy Google. Aj keď informácie o vyhľadávaní trás a zastávok verejnej dopravy v Bratislave nie sú dnes ešte úplne kompletné, v najbližšom období sa bude pracovať na odstránení nedostatkov a doplnení všetkých potrebných údajov.

Google spustil funkciu Verejná doprava vo svojich mapách už v roku 2007. V súčasnosti sa takto zobrazuje viac ako 3,8 milióna zastávok verejnej dopravy spolu s cestovnými poriadkami vo viac ako 20.000 mestách po celom svete. Ako prví na Slovensku využívali spomínanú službu obyvatelia a návštevníci Žiliny.

Mapy Google využívajú poskytnuté dáta na hľadanie optimálnej cesty. V porovnaní s klasickým vyhľadávačom spojenia je jedinečnosť tohto riešenia predovšetkým v previazanosti cestovných poriadkov s Mapami Google. To umožňuje vyhľadávanie spojenia z miesta A do miesta B za pomoci verejnej dopravy. Pri samotnom vyhľadávaní stačí zadať názvy ulíc, alebo na mape označiť počiatočný a cieľový bod. Vyhľadávanie spojenia funguje vo všetkých mestách na rovnakom princípe, čo zjednodušuje používanie funkcie aj turistom.  

e-Government: Štyri nové projekty

Riadiaci výbor prioritnej osi 7 Informačná spoločnosť Operačného programu Integrovaná infraštruktúra (PO7 OPII) pokračuje eurofondovými projektami v zavádzaní princípu jedenkrát a dosť.  

Projekt manažmentu údajov Sociálnej poisťovne (5 miliónov eur) má zabezpečiť integráciu dát z 11 rôznych systémov. Zlepší tak správu údajov, napríklad pri opravovaní chybných dát. Systém počíta aj s rozhraním, v ktorom občania a podnikatelia uvidia všetky dáta, ktoré o nich Sociálna poisťovňa eviduje.

Projekt Centra právnej pomoci problémov (4,9 milióna eur) zjednoduší poradenstvo a konzultácie a zároveň zefektívni procesy v centre. Ľudia budú môcť o právnu pomoc požiadať elektronicky alebo prostredníctvom Call centra, systém zjednoduší evidenciu a najmä odbremení klientov centra od pravidelného nosenia dokladov a potvrdení. Projekt by tiež mal ušetriť viac ako 850.000 eur ročne a skrátiť čas čakania na riešenie osobného bankrotu na polovicu.

Vzájomná dátová integrácia 70 inštitúcií prostredníctvom informačného systému centrálnej správy referenčných údajov (IS CSRÚ, 15,6 miliónov eur) odstráni opakujúce sa požiadavky úradov na informácie, doklady a údaje (76% konaní) a odstráni ich chybovosť. Projekt by mal ušetriť ročne na správnych poplatkoch takmer 1,5 milióna eur a zároveň viac ako 240.000 dní čakania na rôzne výpisy a dokumenty, ktoré si úrady a inštitúcie budú vymieňať medzi sebou.

Rozšírenie služieb informačného systému Datacentra miest a obcí (DCOM) do ďalších stoviek obcí a jeho migrácia do vládneho cloudu  (do 31 miliónov eur s návratnosťou do roku 2026) prinesie úsporu miliónov eur ročne. Viac ako milión obyvateľov SR bude môcť využívať 141 elektronických služieb poskytovaných zapojenými samosprávami. Na konci projektu v roku 2020 by malo byť do projektu zapojených 86% miest a obcí Slovenska. 

Trend: LTE internet

V prvom polroku 2017 využívalo na Slovensku na širokopásmové (vysokorýchlostné) pripojenie k internetu nové mobilné siete LTE viac ako 2,09 mil. používateľov. Až 78% z nich tvorili bytoví („nefiremní“) zákazníci.  

Za toto obdobie používatelia prostredníctvom LTE preniesli cca 9.400 TB dát, z toho bytoví zákazníci cca 6.600 TB dát. Vyplýva to z údajov, ktoré mobilní operátori O2 Slovakia, Orange Slovensko, Slovak Telekom a SWAN poskytli Úradu pre reguláciu elektronických komunikácií a poštových služieb (RÚ).V štatistike je zahrnutá len technológia LTE. Technológie GSM/GPRS a technológie tretej generácie (3G) sa nezapočítavajú. Reportované sú len maloobchodné prístupy. Do počtu užívateľov sú zahrnutí len aktívni používatelia. Používatelia s obmedzeným prístupom k internetu alebo len s emailovými službami nie sú zahrnutí.  

V prvom polroku 2017 bolo na Slovensku evidovaných takmer 4 milióny SIM kariet (spolu 3G a 4G – LTE), ktoré sa aktívne používali na širokopásmový prístup k internetu. Z uvedeného počtu cca 3,1 mil. aktívne používali bytoví zákazníci.  

Technológiu LTE na Slovensku využíva niekoľko ďalších spoločností v pevných sieťach na nomádsky prístup, pri ktorom sa umiestnenie koncového zariadenia môže meniť, ale počas používania má koncové zariadenie stále (fixné) umiestnenie.