Trend: Mobilná komunikácia

K prvému polroku 2017 obyvatelia Slovenska vygenerovali mobilnými telefónmi 5,23 miliárd minút hovorov a rozoslali 1,4 miliardy SMS správ a 35,6 milióna MMS správ. 

Z toho 57% minút vygenerovaných hovorov skončilo vo vlastnej mobilnej sieti, 36% v iných mobilných sieťach, 4% minút boli medzinárodné volania a 3% minút tvorili volania na slovenské pevné siete. V slovenských mobilných sieťach bolo ukončených 319,7 milióna minút hovorov, 54,1 mil. SMS správ a 251,3 tis. MMS správ z inej zahraničnej mobilnej alebo pevnej siete. Vyplýva to z údajov, ktoré mobilní operátori poskytli Úradu pre reguláciu elektronických komunikácií a poštových služieb.

K prvému polroku 2017 bolo na Slovensku cca 7,4 milióna SIM kariet. Z uvedeného počtu bolo cca 6,2 mil. aktívnych SIM kariet používaných na poskytovanie verejnej mobilnej telefónnej služby. Z toho aktívnych SIM kariet (post-paid) bolo 4 mil. a aktívnych predplatených SIM kariet (pre-paid) bolo takmer 2,2 mil. Cca 1,2 mil. aktívnych SIM kariet slúžilo na iné účely, ako je poskytovanie verejnej mobilnej telefónnej služby, t.j. napr.  na M2M (Machine-to-Machine) a iné.

SR: Mzda v 3. štvrťroku 2017

Priemerná nominálna mesačná mzda zamestnanca v hospodárstve SR dosiahla podľa Štatistického úradu 935 eur a v porovnaní s 3. štvrťrokom minulého roka sa zvýšila o 5,2%. Nižší prírastok spotrebiteľských cien v porovnaní s rastom nominálnej mzdy ovplyvnil vývoj reálnej mzdy, ktorá sa  medziročne zvýšila o 3,6%. Sezónne očistená priemerná mzda oproti 2. štvrťroku 2017 vzrástla o 1,3%.       

Najvyššia úroveň priemernej mesačnej mzdy bola v odvetviach informácie a komunikácia (1.631 eur), finančné a poisťovacie činnosti (1.592 eur) a dodávka elektriny, plynu a pary (1.560 eur). V jedenástich odvetviach bola mzda nižšia ako v priemere za hospodárstvo SR. Z územného hľadiska vyššia ako v priemere za celé hospodárstvo SR bola priemerná nominálna mesačná mzda iba v Bratislavskom kraji (1.157 eur). V ostatných krajoch sa pohybovala od 714 eur v Prešovskom kraji do 888 eur v Trnavskom kraji. Vo všetkých krajoch bola priemerná mzda vyššia ako v 3. štvrťroku 2016 s najvyšším prírastkom o 8,8% v Trenčianskom kraji.  

Najnižšiu priemernú nominálnu mzdu mali zamestnanci v ubytovacích a stravovacích službách (607 eur), ostatných činnostiach (652 eur) a v stavebníctve (675 eur). Oproti rovnakému obdobiu vlaňajška relatívne najrýchlejšie vzrástla v odvetví odborné, vedecké a technické činnosti (o 8%), verejná správa a obrana (o 7,8%) a v doprave a skladovaní (o 7,1%). Klesla v informáciách a komunikácii (o 2,5%), v administratívnych službách (o 1,1%) a v dodávke vody (o 0,9%).  V rozpočtových organizáciách vzrástla o 7,6% na 966 eur, vo veľkých podnikoch s 20 a viac zamestnancami o 6,1% na 1.111 eur, v príspevkových organizáciách o 4,2% na 1.041 eur a v malých podnikoch do 19 zamestnancov o 0,7% na 706 eur.

V 1. až 3. štvrťroku 2017 dosiahla priemerná nominálna mesačná mzda zamestnanca v hospodárstve hodnotu 925 eur. Medziročne sa zvýšila o 4,4%, reálna mzda vzrástla o 3,3%. Rast nominálnej mzdy bol o 1,3 p. b. rýchlejší ako v rovnakom období minulého roka.

On-line: 77 dôvodov, prečo mám rád Slovensko

Rozsiahly výskum verejnej mienky na Slovensku má svoje druhé pokračovanie. Minulý rok hlasovalo 2.070 Slovákov a v siedmich kategóriách udelili vyše 350.000 hviezdičiek. Absolútnym víťazom sa stal Peter Sagan. 

Aj tento rok majú Slováci v ankete 77 dôvodov, prečo mám rád Slovensko, možnosť udeliť hviezdičky v siedmich kategóriách. Kategórie osobnosť roka, športovec roka a udalosť roka zostali nezmenené, len s novými nomináciami. Novými kategóriami sú slovenské filmy, ikony novodobej slovenskej architektúry, slovenské nápoje a špeciálna kategória 7 odtlačkov Slovenska vo svete.

Ankete 2016 dominoval šport: udalosťou roka sa stali tituly majstra sveta v individuálnych športoch a osobnosťou roka Miro Šatan. Tradičná kuchyňa starých mám sa stala naj chuťou Slovenska, za najlepší slovenský produkt bol zvolený antivírusový softvér Eset a spomedzi spoločenských akcií vyhral Ľadový dóm na Hrebienku. Siedmym divom Slovenska sa stali Vysoké Tatry. Ako obstojí Slovensko v roku 2017? V špeciálnej kategórii 7 odtlačkov Slovenska vo svete sú medzi nominovanými ikona pop-artu Andy Warhol, vynálezca Štefan Banič, ale aj slovenskí stavitelia a hokejisti.

Hlasovať môžete na 77dovodov.sk. Anketu podporila nezisková organizácia Súdržnosť zrodená z minulosti.

FSC: Značka pre nákup výrobkov z dreva

Takmer polovica svetových lesov už vplyvom ľudí zmizla. Je teda najvyšší čas, aby každý z nás podporoval obhospodarovanie lesov, ktoré bude environmentálne zodpovedné, sociálne prínosné a zároveň ekonomicky životaschopné.  

Ročný úbytok lesov bol podľa svetovej organizácie FAO (Medzinárodná organizácia pre výživu a poľnohospodárstvo) v rokoch 2010 až 2015 na úrovni 3,3 milióna hektárov, čo sa rovná 67% rozlohy Slovenska. Stále vážnejší problém predstavuje nelegálna ťažba. Odhaduje sa, že v brazílskej Amazónii je 80% stromov vyrúbaných nezákonne a zhruba polovica tropického dreva dovážaného do krajín Európskej únie pochádza z nelegálnych zdrojov.

Certifikácia FSC (Forest Stewardship Council) je podľa WWF najdôveryhodnejšou schémou certifikácie lesov súčasnosti. Zaručuje, že drevo nebolo vyťažené nelegálne a pochádza z lesov obhospodarovaných prírode blízkym spôsobom. Certifikát FSC takisto zaisťuje spravodlivú mzdu, bezpečnosť práce a možnosť vzdelávania ľuďom ktorí v lese a na spracovaní výrobkov pracujú.

Desať tipov ako postupovať pri nákupe výrobkov z dreva: 
1. Uprednostnite drevo pred plastmi či kovmi. Drevo je prírodný materiál a obnoviteľná surovina.
2. Pýtajte sa predajcov, či ponúkajú drevo a drevené výrobky s označením FSC. Drevo pochádza z lesov obhospodarovaných podľa prísnych ekologických a sociálnych pravidiel.
3. Uprednostnite výrobky vyrobené z domácich drevín, najlepšie vyrobené na Slovensku. Platí pravidlo, že čím bližšie je krajina pôvodu, tým je to lepšie.
4. Ak chcete kúpiť produkt vyrobený z tropického dreva, zistite si, či neexistuje alternatíva vyrobená z domáceho dreva.
5. Vyhýbajte sa kúpe výrobkov z tropického dreva bez značky FSC. Často pochádzajú z devastovaných či nelegálne ťažených tropických lesov.
6. Ak kupujete výrobky z tropických druhov drevín (tík, eukalyptus a iné), rozhodne vyberajte len z tovaru označeného značkou FSC.
7. Uprednostnite výrobky z masívneho dreva pred lepenými materiálmi. Tie často obsahujú zdraviu škodlivé chemické látky.
8. Uprednostnite výrobky ošetrené olejmi, voskami a fermežou pred farbenými a lakovanými produktmi.
9. Uprednostnite výrobky ošetrené prírodnými farbami a lakmi pred syntetickými.
10. Vyberajte si tovar vyššej kvality. Vydrží dlhšie a nebude potrebné nábytok čoskoro nahradiť novým. Z dlhodobého pohľadu tento prístup šetrí aj vašu peňaženku. 

EU: Výdavky na výskum a vývoj v r. 2016

V roku 2016 vynaložili členské štáty únie na výskum a vývoj celkovo viac ako 300 miliárd EUR. Intenzita výskumu a vývoja, t. j. výdavky na výskum a vývoj ako percento HDP zostali minulý rok na úrovni 2,03%. Pred desiatimi rokmi (v roku 2006) bola táto intenzita na úrovni 1,76%. 

Pri porovnaní s inými hospodárstvami bola intenzita výskumu a vývoja v Európskej únii oveľa nižšia ako v Južnej Kórei (4,23% v roku 2015), Japonsku (3,29% v roku 2015) či Spojených štátoch (2,79% v roku 2015). Dosahovala však približne rovnakú úroveň ako v Číne (2,07% v roku 2015) a bola podstatne vyššia ako v Rusku (1,10% v roku 2015) alebo Turecku (0,88% v roku 2015).

V snahe poskytnúť impulz konkurencieschopnosti EÚ je zvýšenie intenzity výskumu a vývoja do roku 2020 na 3% HDP jedným z piatich hlavných cieľov stratégie Európa 2020. Najvyššie intenzity výskumu a vývoja boli v roku 2016 zaznamenané vo Švédsku (3,25%) a v Rakúsku (3,09%). Slovensko sa s 0,79% nachádza medzi 10 členskými krajinami EÚ, ktorých výdavky na výskum a vývoj boli nižšie ako 1% HDP.