NASES: Sankcia 71 tisíc eur

Prevádzkovateľ Ústredného portálu verejnej správy slovensko.sk bude musieť Národnej agentúre pre sieťové a elektronické služby (NASES) uhradiť sankciu vo výške vyše 71 tisíc eur.  

Dôvodom je nedostupnosť elektronickej služby  "Podanie žiadosti o peňažný príspevok na opravu pomôcky” v kompetencii Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR v mesiaci máj 2017, ktorá je sprístupnená občanom prostredníctvom portálu slovensko.sk. Pri riešení tohto incidentu dodávateľ nesplnil časovú lehotu na vyriešenie, a preto podľa zmluvných podmienok si NASES uplatňuje sankciu vo výške 71 452,02 eur s DPH.

Agentúra s dodávateľom rozporuje niekoľko ďalších incidentov súvisiacich s nedostupnosťou či obmedzenou dostupnosťou služieb portálu, vrátane oneskoreného doručovania rozhodnutí po potvrdení doručenky v prvých týždňoch mesiaca september. Aby sa prevádzkovateľ systému sanciám vyhol, musí jasne preukázať, že k problémom nedošlo jeho zavinením. 

5G: Rýchlejší a iný internet

Ešte sme si nezvykli využívať naplno možnosti 4G LTE a už sa aj na Slovensku hovorí o budovaní vysokorýchlostných sietí piatej generácie (5G).  

Hlavné atribúty 5G siete – rýchlosť, spoľahlivosť a ultranízka latencia – otvoria nové možnosti pre priemyselnú automatizáciu procesov, autonómne autá, uplatnenie v tzv. medicíne na diaľku či nové zážitky z virtuálnej reality a šírenia používateľmi generovaného obsahu. Na rozdiel od doterajších generácií sietí, ktoré projektovali a budovali jednotliví operátori, pre implementáciu 5G sietí je kľúčový dialóg so zákazníkmi a spoločná zodpovednosť ešte pred samotným dizajnovaním siete. Reaguje totiž na špecifické potreby zákazníkov spôsobom, ktoré predchádzajúce generácie mobilných sietí nepoznali. Preto si vyžaduje masívnu dostupnosť optických prístupových sietí, bez ktorých plnohodnotné 5G nemôže fungovať.

Ďalším dôležitým predpokladom efektívneho rozvoja 5G sietí je dostupnosť relevantného frekvenčného spektra. Pre optimálne fungovanie 5G bude potrebný mix frekvenčného spektra pod 1 GHz, 1 – 6 GHz a nad 6 GHz. Za optimálne minimum sa považuje 100 MHz kontinuálneho spektra v pásme 3400 – 3800 MHz a 200 MHz v časti mm vĺn.  

EU: Erasmus+ 2018

Rozpočet na program Erasmus+ by sa mal v roku 2018 navýšiť o viac ako 200 mil. EUR, čo predstavuje v porovnaní s rokom 2017 nárast o 8%.

Európska komisia zverejnila výzvy na predloženie návrhov na rok 2018 v rámci programu Erasmus+, programu Európskej únie pre mobilitu a spoluprácu v oblasti vzdelávania, odbornej prípravy, mládeže a športu. Vďaka predpokladanému nárastu rozpočtu programu o 200 miliónov EUR bude môcť Erasmus+ poskytnúť nebývalé množstvo príležitostí pre jednotlivcov a organizácie v Európe aj mimo nej.

Celkovo by mal mať program Erasmus+ v roku 2018 k dispozícii 2,7 miliardy EUR. Z nich sa bude financovať:
•        podpora príležitostí mobility pre mladých ľudí, študentov, stážistov, učňov a medzinárodných dobrovoľníkov, ako aj pre učiteľov, školiteľov a pracovníkov s mládežou;
•        vytvorenie a skvalitnenie partnerstiev organizácií v oblasti vzdelávania, odbornej prípravy a mládeže s trhom práce;
•        podpora dialógu a získavania dôkazov, ktoré sú potrebné na reformu systémov vzdelávania, odbornej prípravy a mládeže;
•        podpora excelentnosti vo výučbe a výskume v oblasti európskych štúdií prostredníctvom aktivít v rámci programu Jean Monnet  a tiež
•        podpora nadnárodných projektov v oblasti športu so zameraním na šport na miestnej úrovni.

Podobne ako v predchádzajúcich rokoch aj v roku 2018 budú mať prednosť projekty Erasmus+ zamerané na podporu sociálneho začlenenia prostredníctvom vzdelávania a činností v oblasti mládeže a športu.

EU: Európsky vzdelávací priestor do roku 2025

V záujme všetkých členských štátov je, aby využili plný potenciál vzdelávania a kultúry a pochopili ho ako hybnú silu pre tvorbu pracovných miest, ekonomický rast a sociálnu spravodlivosť, ako aj prostriedok, ako zažiť európsku identitu v celej jej rozmanitosti. 

Na stretnutí v Ríme v marci 2017 sa európski lídri zaviazali k „únii, v ktorej dostanú mladí ľudia najlepšie vzdelanie a najlepšiu odbornú prípravu, v ktorej môžu študovať a nájsť pracovné príležitosti na celom kontinente“. Komisia sa domnieva, že vzdelávanie a kultúra môžu zohrávať dôležitú úlohu pri riešení takých výziev, ako je starnutie pracovnej sily, pokračujúca digitalizácia, zručnosti potrebné v budúcnosti, potreba podporovať kritické myslenie a mediálnu gramotnosť v čase, keď sa „alternatívne fakty“ a dezinformácie môžu šíriť online, ako aj potreba viac posilniť zmysel pre spolupatričnosť ako protipól populizmu a xenofóbie.

Európska komisia predstavila svoju víziu o tom, ako môžeme do roku 2025 vytvoriť európsky vzdelávací priestor, ktorý by mal zahŕňať:
Zabezpečenie mobility pre všetkých: využitím pozitívnych skúseností programu Erasmus+ a Európskeho zboru solidarity a zvýšením účasti na týchto iniciatívach, ako aj vytvorením študentského preukazu EÚ, ktorý má ponúkať nové používateľsky ústretové spôsoby uchovávania informácií o osobných akademických záznamoch.

Vzájomné uznávanie diplomov: zavedením nového „sorbonského procesu“ (ktorý vychádza z „bolonského procesu“) s cieľom pripraviť pôdu pre vzájomné uznávanie vysokoškolských diplomov a osvedčení o ukončení školskej dochádzky.

Lepšiu spoluprácu pri tvorbe učebných plánov: vydávaním odporúčaní, aby vzdelávacie systémy šírili všetky vedomosti, zručnosti a kompetencie, ktoré sa v dnešnom svete považujú za kľúčové.

Kvalitnejšiu výučbu jazykov: stanovením novej referenčnej hodnoty pre všetkých Európanov, ktorí končia vyššie sekundárne vzdelanie, aby do roku 2025 okrem svojho materinského(-ých) jazyka(-ov) dobre ovládali aj ďalšie dva jazyky.

Propagáciu celoživotného vzdelávania: snahou o zblíženie a zvýšenie podielu ľudí zapojených do vzdelávania počas celého života s cieľom dosiahnuť 25% do roku 2025.

Uplatňovanie inovácií a digitálneho vzdelávania: propagovaním inovatívnej a digitálnej odbornej prípravy a vypracovaním nového akčného plánu digitálneho vzdelávania.

Podporu učiteľov: zvýšením počtu pedagógov, ktorí pôsobia v programe Erasmus+ a sieti eTwinning a poskytovaním usmernení v oblasti politiky o profesijnom rozvoji učiteľov a vedúcich pracovníkov škôl. Vytvorenie siete európskych univerzít, aby špičkové európske univerzity dokázali bezproblémovo spolupracovať naprieč hranicami, ako aj podpora založenia Školy európskej a nadnárodnej správy vecí verejných.

Investovanie do vzdelávania: využívaním európskeho semestra na podporu štrukturálnych reforiem v záujme zlepšenia politiky vzdelávania, s použitím finančných prostriedkov EÚ a investičných nástrojov EÚ na financovanie vzdelávania, a stanovením referenčnej hodnoty pre členské štáty, a to investovať 5% HDP do vzdelávania.

Zachovanie kultúrneho dedičstva a posilnenie pocitu európskej identity a spolupatričnosti k európskej kultúre: s využitím dynamiky Európskeho roka kultúrneho dedičstva 2018 rozvíjaním európskej stratégie pre kultúru a prípravou odporúčania Rady o spoločných hodnotách, inkluzívnom vzdelávaní a európskom rozmere výučby. A tiež posilnením európskeho rozmeru kanála Euronews, ktorý v roku 1993 založilo niekoľko európskych poskytovateľov verejnoprávneho vysielania, aby poskytoval nezávislé a kvalitné informácie s celoeurópskou perspektívou.    

e-Bezpečnosť: Medicínske zariadenia a pacientske databázy

Akým bezpečnostným výzvam budú čeliť nemocnice, zdravotnícke zariadenia a pacienti v budúcom roku? 

Budúcnosť prinesie nové výzvy z pohľadu kybernetickej bezpečnosti vo viacerých odvetviach, zdravotníctvo nevynímajúc. Podľa bezpečnostných expertov sa práve medicínske systémy, pripojené zariadenia a pacientske databázy stanú vyhľadávaným cieľom kyberzločincov. V tomto roku experti narazili na otvorený prístup k takmer 1.500 zariadeniam používaným na spracovanie pacientskych záznamov. Podstatná časť medicínskeho softvéru a webových aplikácií obsahuje zraniteľnosti, ku ktorým existujú zverejnené exploity. Riziko, ktorému sú medicínske systémy a citlivé dáta v rámci ich infraštruktúr vystavené, znásobuje ich atraktivita. Tieto informácie majú totiž na čiernom trhu vysokú hodnotu, čo je tiež dôvod, prečo sú medicínske inštitúcie ochotné platiť hekerom za ich obnovenie.

Čo môžeme očakávať v roku 2018?
Vzrastú útoky zamerané na medicínske vybavenie za účelom vydierania, poškodenia alebo dokonca zničenia. Objem špeciálneho medicínskeho zariadenia pripojeného k internetu sa zvyšuje. Vo väčšine prípadov ide o súkromné siete. Iba jediné externé pripojenie k internetu však môže stačiť na to, aby bola sieť narušená a infikovaná malvérom, ktorý sa okamžite rozšíri v tejto „uzavretej“ sieti. Zasiahnuté zariadenie môže ohroziť starostlivosť a zanechať fatálne následky.

Zvýši sa počet cielených útokov zameraných na krádež citlivých údajov. Pripojené zdravotnícke systémy spracovávajú stále väčšie množstvo medicínskych informácií a údajov o pacientoch. Tieto dáta budú predávané nielen na čiernom trhu, no rovnako môžu byť zneužité aj za účelom vydierania.

Čoraz viac ransomvérových útokov bude zameraných práve na inštitúcie poskytujúce zdravotnícku starostlivosť. Pripojené medicínske zariadenia sú nákladnou záležitosťou, často životne dôležitou pre pacientov aj samotného poskytovateľa starostlivosti. Práve to z nich robí atraktívny cieľ pre útočníkov pri ransomvérových útokoch, ktoré zahŕňajú najmä šifrovanie a blokovanie zariadení. Prinajmenšom dovtedy, kým nebude zaplatené výkupné.  

Koncept jasne definovaného korporátneho perimetra bude čoraz viac uplatňovaný v zdravotníckych inštitúciách. Počet pracovných staníc, serverov, mobilných zariadení a iného vybavenia pripojeného on-line sa neustále zvyšuje. Tento benefit však opäť nesie určité riziká – otvára ďalší priestor pre kyberzločincov na získanie prístupu do siete a k medicínskym informáciám. Bezpečnostné tímy tak budú s každým novým pripojeným zariadením čeliť výzvam na ochranu siete a zabezpečenie koncových bodov.

Stále viac ohrozené budú aj pripojené „nositeľné“ zariadenia (ako napr. implantáty, kardiostimulátory či inzulínové pumpy), ktoré prenášajú citlivé a tajné medicínske informácie medzi zdravotníckym personálom a pacientmi. Používanie nositeľných zariadení v zdravotníctve rastie vzhľadom na jeho praktické a efektívne využitie v diagnostike, liečbe a preventívnej starostlivosti.  

Pozornosť kyberzločincov budú v čoraz väčšej miere pútať aj národné a regionálne informačné systémy, ktoré zdieľajú často nechránené a nezašifrované pacientske dáta s lokálnymi ambulanciami, nemocnicami, klinikami či inými zdravotníckymi zariadeniami. Týka sa to aj údajov zdieľaných medzi poskytovateľmi zdravotníckej starostlivosti a zdravotnými poisťovňami.

Rastúca popularita tzv. smart zariadení, ktoré sledujú zdravotný stav alebo životný štýl, medzi komerčnými používateľmi (ako napr. smart hodinky, náramky alebo iné fitness prístroje) prináša so sebou aj riziko straty osobných údajov. Tieto zariadenia sú zväčša opatrené len minimálnou alebo žiadnou ochranou, čo z nich robí ľahké sústo pre hackerov.

Útoky zamerané na narušenie bezpečnosti – či už ide o útoky zamerané na obmedzenie služieb alebo ransomvérové útoky, ktoré boli iniciované s cieľom zničiť dáta (ako napr.  WannaCry) – budú stále väčšou hrozbou pre plne digitalizované zdravotnícke zariadenia. Neustále rastúci počet pracovných staníc, správa elektronických záznamov a digitalizované obchodné procesy sú základom fungujúcej modernej organizácie, ktorá má pre spoločnosť často až kritický význam. To si veľmi dobre uvedomujú aj kyberzločinci, ktorí sa nezastavia pred ničím, len aby naplnili svoj cieľ.  

A nakoniec, v ohrození budú aj nové technológie využívané v zdravotníctve, ako napr. pripojené umelé končatiny, implantáty pre fyziologické vylepšenia, zabudovaná rozšírená realita a pod. navrhnuté s cieľom zmierňovať postihnutie a vytvárať príležitosti pre lepší, silnejší a kvalitnejší život. Inovatívny útočníci v nich nájdu nové príležitosti pre ich škodlivé aktivity – o to viac, ak sa na ochranu proti kybernetickým hrozbám nebude myslieť už pri vývoji týchto technológií.