EU: Posilnená ochrana spotrebiteľov

Podľa údajov z roku 2014 porušovalo až 37% webových stránok zameraných na elektronický predaj tovarov a služieb v oblasti cestovania, zábavy, konfekcie, elektroniky a spotrebiteľských úverov platné právne predpisy EÚ v oblasti ochrany spotrebiteľa. 

Európsky parlament schválil celoúniové pravidlá s cieľom zvýšiť ochranu spotrebiteľov pri internetových nákupoch a rýchlejšie odhaliť nepoctivých predajcov. Nová legislatíva odstráni nedostatky aktuálnych úniových predpisov, možnosť zneužívania ktorých bola umocnená odlišnými prístupmi na ich presadzovanie v jednotlivých krajinách EÚ. Novelizované nariadenie o spolupráci v oblasti ochrany spotrebiteľa rozšíri právomoci vnútroštátnych orgánov tak, aby mohli  ľahšie odhaliť a zastaviť porušovanie právnych predpisov únie na ochranu spotrebiteľov v on-line prostredí. Posilní tiež možnosti koordinácie ich činnosti v rámci EÚ.

Súčasťou právomocí vnútroštátnych orgánov v oblasti vyšetrovania a uplatňovania právnych predpisov EÚ bude okrem iného právo:
•     Požadovať od registrátorov domén a bánk poskytnutie informácií potrebných na identifikáciu nepoctivých obchodníkov.
•     Vykonávať testovacie nákupy tovarov alebo služieb - v prípade potreby aj v utajení, teda pod zmenenou identitou (fiktívne nakupovanie).
•     Nariadiť zreteľné zobrazenie varovania pre spotrebiteľov pri prístupe k on-line rozhraniu, či už ide o webovú stránku alebo aplikáciu, prípadne nariadiť odstránenie digitálneho  obsahu či obmedzenie prístupu k nemu, pokiaľ neexistujú žiadne iné účinné prostriedky na zastavenie nezákonných praktík.
•     Uložiť sankcie - vrátane pokút či opakovaných peňažných sankcií.
•     Zatlačiť na obchodníkov v snahe získať od nich záväzok poskytnutia primeranej nápravy spotrebiteľom, ktorí boli ich protiprávnym konaním poškodení a zároveň informovať  spotrebiteľov o možnostiach, ako sa domôcť odškodnenia.

Európska únia bude koordinovať postup vnútroštátnych orgánov, ak porušenie právnych predpisov únie spôsobilo, spôsobuje, alebo môže spôsobiť ujmu na kolektívnych záujmoch spotrebiteľov v aspoň dvoch tretinách členských štátov s minimálne dvoma tretinami obyvateľstva únie. Jednou z kľúčových požiadaviek poslancov počas vyjednávaní so zástupcami Rady (ministrov) EÚ bolo väčšie zapojenie spotrebiteľských  organizácií do úsilia o zlepšenie vymožiteľnosti práv on-line klientov.  Nové nariadenie by malo účinnejšie predchádzať alebo potláčať aj nasledujúce praktiky:
•     cezhraničná krátkodobá propagácia lacnejších leteniek, ktoré letecká spoločnosť následne zruší,
•     dlhodobá viazanosť u mobilného operátora ukrytá za ponuku získať telefón za jedno euro,
•     nedoručenie už zaplateného dizajnového nábytku online obchodníkom, ktorý jeho predaj ponúkal a ktorý za ostatné tri roky zmenil štyrikrát svoju adresu,
•     rozdiely v cenách za prenájom automobilov, ktoré poukazujú na možnú diskrimináciu spotrebiteľov na základe krajiny ich pôvodu.    

EU: Asistenčné systémy v každom vozidle

Rozpoznávanie chodcov a cyklistov, automatické brzdenie či inteligentné prispôsobovanie rýchlosti. Európsky parlament presadzuje, aby boli tieto asistenčné systémy súčasťou základnej výbavy všetkých nových vozidiel. 

Na európskych cestách príde každý rok o život viac ako 25 tisíc ľudí, počet ťažko zranených sa odhaduje na stotridsaťpäťtisíc. Ľudský faktor je príčinou až 90% nehôd. Asistenčné systémy riadenia, ako napríklad systém na prispôsobovanie rýchlosti vozidla, systém na udržovanie automobilu v jazdnom pruhu či automatické brzdné systémy, by mohli pomôcť vodičom zvládať nebezpečné situácie a znížiť tak počet nehôd. Tieto systémy by podľa poslancov mali byť súčasťou základnej výbavy všetkých nových vozidiel.

Asistenčnými systémami boli vybavené najmä luxusnejšie autá. Napriek tomu, že sa dnes montujú do všetkých tried  automobilov, pre vodičov znamená ich objednanie dodatočné náklady, v dôsledku čoho sú súčasťou iba každého štvrtého vozidla v EÚ. V snahe šetriť vodičom náklady poslanci presadzujú, aby sa povinnými stali iba na trhu dostupné systémy, ktoré sa už pri záchrane  životov osvedčili, ako napríklad rozpoznávanie chodcov či cyklistov a automatické brzdenie. Práve vďaka všeobecnému zavádzaniu budú tieto systémy lacnejšie.

Poslanci okrem toho vyzvali Európsku komisiu, aby zvážila zavedenie celoúniového nulového limitu pre prítomnosť alkoholu v krvi, ktorý  by sa týkal nových a profesionálnych vodičov. 

SR: Najväčšie úspory majú zamestnanci z oblasti IT a zdravotníctva

Najčastejšie míňajú nad svoj rozpočet zamestnanci dopravy a uniformovaných služieb. Sú zároveň najviac naklonení na pôžičku.  

Podľa prieskumu KANTAR TNS pre KRUK si svoju finančnú budúcnosť najčastejšie dlhodobo plánujú zamestnanci finančného sektora (75%) a za nimi nasledujú pracovníci IT sektora (63%). Väčšie plánované výdavky riešia s predstihom predovšetkým zamestnanci z oblasti obchodu: odložia si na ne peniaze bokom, len 16% z nich rieši podobné situácie nejakým typom pôžičky. Podobne hospodária zamestnanci sektora služieb, financií a zdravotníctva – na väčšie výdavky si požičiava len 19% z nich. Najväčšiu ochotu riešiť situáciu pôžičkou vyjadrili pracovníci z oblasti dopravy (31%). Ak vzniknú výdavky, ktoré narušia rovnováhu domáceho rozpočtu, je pre pracovníkov sektora služieb a stavebníctva najjednoduchším riešením ďalšia pôžička alebo pôžička od priateľov či príbuzných. Zamestnanci sektora financií, zdravotníctva, vzdelávania a obchodu obmedzia svoje budúce výdavky. Pracovníci z oblasti dopravy sa pokúsia odložiť splátky niektorých záväzkov.

Najmenej tretina príjmov slovenských domácností je určená na úhradu fixných výdavkov. Najviac sa na nich podieľajú náklady na bývanie. Významnú časť rozpočtu tvoria tiež poplatky za mobilné služby, internet a televíziu. Celých 41% pracovníkov v stavebníctve sa pritom už stretlo s tým, že neboli schopní zaplatiť „zloženky“ v určenom termíne. Najmenší podiel respondentov (28%) má túto skúsenosť medzi zamestnancami v oblasti vzdelávania. Najčastejšími dôvodmi, ktoré vedú k oneskoreným platbám, patria – vo všetkých profesijných skupinách – strata zamestnania v rodine, nepredvídateľné výdavky a splátky úverov/dlhov.

Medzi respondentmi prieskumu prevažuje názor, že riešiť finančnú núdzu ďalšou pôžičkou či úverom je krajné riešenie. Napriek tomu takmer štvrtina respondentov v posledných 12 mesiacoch k tomuto riešeniu pristúpila. Išlo predovšetkým o zamestnancov sektora stavebníctva (24%) a IT (24%), pričom hodnota ich úverov tvorila priemerne približne 61% mesačného rozpočtu u pracovníkov v stavebníctve a 70% u zamestnancov v IT. Priemerná hodnota úveru vo všetkých profesijných skupinách dosahuje 84% mesačného rozpočtu domácnosti, pričom platí, že čím je nižšia príjmová hladina danej profesijnej skupiny, tým sú vyššie jej úvery.

Prieskum prebiehal medzi občanmi Slovenskej republiky na prelome septembra a októbra 2017. Spolu bolo opýtaných 1.000 osôb z deviatich profesijných skupín, v každej profesijnej skupine pritom išlo najmenej o 100 respondentov.     

Aktuálne: Rezistencia voči antibiotikám

Európsky deň zvyšovania povedomia o antibiotikách opätovne upozornil na  antimikrobiálnu rezistenciu (AMR) – jednu z najväčších hrozieb pre celosvetové zdravie.  

V Európskej únii kvôli nej ročne zomrie až 25.000 ľudí, na náklady na zdravotnú starostlivosť a zníženie produktivity stratí až 1,5 miliardy eur, a preto je viac než kedykoľvek predtým potrebné o tomto probléme zvyšovať povedomie. S rastúcou rezistenciou voči antibiotikám, dokonca aj voči antibiotikám poslednej možnosti, čelíme znepokojivej budúcnosti možnej éry „po antibiotikách“, v ktorej by sme  mohli stratiť schopnosť vykonať akékoľvek väčšie operácie, transplantáciu orgánov alebo úspešných implantácií – napríklad nových bedrových kĺbov alebo srdcových chlopní.

Do roku 2050 by antimikrobiálna rezistencia mohla potenciálne usmrtiť jednu osobu každé  tri sekundy a stať sa častejšou príčinou úmrtia než rakovina. Práve s cieľom vyhnúť sa tejto nepredstaviteľnej budúcnosti Európska komisia v júni predložila nový akčný plán „jedno zdravie“ proti AMR. Podľa neho musíme bojovať proti používaniu antimikrobiálnych látok u ľudí a zvierat súčasne a lepšie riešiť otázku, akú úlohu zohráva antimikrobiálna rezistencia v životnom prostredí. Európska únia by mala mať vedúce postavenie v boji proti AMR a poskytovať pridanú hodnotu opatreniam členských štátov. 

Aktuálne: Nákazy z nemocníc

Tohtoročný Svetový týždeň zvyšovania povedomia o antibiotikách bol na Slovensku zameraný aj na nemocničné nákazy – nozokomiálne infekcie. 

Ide o prenosné ochorenia, ktoré vznikli pri pobyte v zdravotníckom zariadení. Najčastejšími vyvolávateľmi infekcií sú baktérie. Nozokomiálne infekcie komplikujú priebeh pôvodného ochorenia, predlžujú pobyt pacienta v nemocnici, čím zvyšujú personálne a finančné náklady na jeho liečbu. Ich nahlasovanie a výskyt je svetovo uznávaný indikátor kvality poskytovateľov zdravotnej starostlivosti a slúži pacientovi na porovnanie kvality a bezpečnosti jednotlivých nemocníc.

Úrad verejného zdravotníctva SR v roku 2016 zverejnil 10.091 nozokomiálnych infekcií, čo predstavuje výskyt infekcií na úrovni 1,02 %. Je to nízke a podhlásené číslo, ktoré nemá nič spoločné s realitou. Situácia na Slovensku nie je dobrá aj kvôli tomu, že nahlasovanie nozokomiálnych infekcií je administratívne náročná, síce zákonom povinná, ale v praxi nerealizovateľná a skôr sporadická činnosť. Navyše vykazovanie len na úrovni percent neumožňuje spravodlivé porovnávanie nemocníc. Zmeniť by to mal Národný akčný plán antibiotickej rezistencie v SR. Zavedením systému elektronického zdravotníctva by sa tento proces mal zjednodušiť a nemali by sa opakovane zadávať tie isté údaje do viacerých formulárov a systémov. Ministerstvo zdravotníctva SR pripravuje klinické diagnostické a terapeutické postupy a postupy na výkon prevencie a Národný plán kontroly infekčných ochorení.

V boji s antibiotickou rezistenciou sa už nedá spoľahnúť ani na farmaceutické firmy. Tie od roku 2000 nepriniesli žiadne nové antibiotiká a výskum novej liečby, z dôvodu rýchlej rezistencie na ich antibiotiká, nie je pre nich momentálne dostatočne zaujímavý. Čo môžete urobiť sami?
1) Správne si umývajte ruky. V nemocnici si ruky dezinfikujte.
2) Naučte svoje deti, ako si umývať ruky.
3) Upozornite druhých, keď si ruky neumývajú.
4) Keď kašlete, dajte si ruku na ústa.
5) Ak ste chorí, zostaňte doma.
6) Dbajte na hygienické zaobchádzanie s potravinami.
7) Pýtajte sa lekára, či skutočne potrebujete antibiotiká.
8) Netlačte na lekára, aby vám predpísal antibiotiká.
9) Nechajte sa pravidelne očkovať.
10) Doberte vždy antibiotiká podľa odporúčania lekára.