SR: Ochrana rastlín v poľnohospodárstve, lesníctve a verejnej zelene

Roztoče, baktérie, vírusy či iné parazitické rastliny dovezené z tretích krajín spôsobujú v Európe vážne ekonomické a hospodárske škody. 

Karanténna smernica Európskej únie zahŕňa 220 škodlivých organizmov, ktoré zavlečením do Európy spôsobujú vážne škody. V rámci EÚ je momentálne najväčšou hrozbou ochorenie spôsobené baktériou Xylella fastidiosa. Napáda cca 200 až 300 druhov bylín, okrasných a ovocných drevín, poľných plodín aj rastlín vo verejnej zeleni. Napadnuté rastliny sú zdrojom ďalšej infekcie a v krátkom čase hynú. V marci tohto roku bolo ohrozené aj Slovensko, kedy bolo na našom území predaných 11 kusov pravdepodobne infikovanej rastliny horčinka (Polygala myrtifolia). Podozrenie sa nepotvrdilo. Ale v roku 2012 sme čelili zavlečeniu škodcu jedlých gaštanov (Dryokosmus kuriphilus).

Schválené nové nariadenie vlády o ochranných opatreniach proti zavlečeniu a rozširovaniu organizmov škodlivých pre rastliny transponuje vykonávaciu smernicu EÚ 2017/1279 do právneho poriadku SR. Smernica upravuje najmä dovozné podmienky rastlín a rastlinných produktov do EÚ aj podmienky bezpečného pohybu rastlín v rámci EÚ, konkrétne do tzv. chránených zón. Princíp chránených zón v EÚ je systémom, ktorý zabezpečuje udržanie stavu bez výskytu určitých škodlivých organizmov v určitých členských štátoch alebo na ich častiach.

EÚ: Čistá mobilita

Európska komisia v rámci  očakávaného  „dopravného balíčka" navrhla opatrenia, ktoré urýchlia  prechod k vozidlám s nízkymi a nulovými emisiami.  

Spojené štáty a Čína v oblasti čistej mobility napredujú míľovými krokmi, nové opatrenia by preto mali únii pomôcť  udržať si podiel na trhu a pokúsiť sa získať postavenie svetového lídra  v oblasti produkcie vozidiel s nízkymi a nulovými emisiami. Navrhnuté boli aj nové ciele priemerných  emisií CO2 pre všetky nové osobné a nákladné automobily v EÚ, ktoré sa budú uplatňovať od roku 2025, resp. 2030.  

Balík čistej mobility zahŕňa:
· nové normy týkajúce sa CO2,
· smernicu o ekologických vozidlách,
· akčný plán a investičné riešenia pre celoeurópske zavádzanie infraštruktúry pre alternatívne palivá,
· revíziu smernice o kombinovanej doprave,
· smernicu o službách osobnej autokarovej dopravy,
· iniciatívu v oblastí batérií.  

Trend: Viac platobných kariet než obyvateľov

Na Slovensku je aktuálne v obehu 5,7 milióna platobných kariet, z toho takmer 5,5 milióna je bezkontaktných.

Slovensko patrí naďalej k lídrom v používaní bezkontaktných platieb v regióne. Minulý rok u nás medziročne narástol počet platieb uskutočnených kartami až o 14% a objem transakcií o 7%. Takmer 40% všetkých platieb na Slovensku sa vykonáva bezkontaktne.

Absolútnymi priekopníkmi v bezhotovostných platbách sú severské krajiny Švédsko, Fínsko, Nórsko. Tam je počet terminálov niekoľkonásobne vyšší v porovnaní so Slovenskom, čo sa zároveň odráža len v tretinovom počte transakcií na jednu kartu.  

Trend: Fluktuácia zamestnancov

Z takmer 86.000 Slovákov, ktorí si na profesii.sk počas posledného roka vytvorili životopis, zmenila prácu až pätina. Najčastejšie išlo o zamestnancov v marketingu a cestovnom ruchu.

Pri porovnaní s predošlou analýzou z roku 2015 tak fluktuácia na Slovensku rastie. Vtedy spomedzi ľudí so životopisom na pracovnom portáli zmenilo na Slovensku prácu počas jedného roka 12%. Fluktuácia teraz klesla pod 10% pri ľuďoch nad 40 rokov. Nižšiu vernosť svojmu zamestnávateľovi teda pociťujú najmä mladší pracovníci. Fluktuáciu nad 30% eviduje portál pri vekových skupinách 15 až 19 rokov a 20 až 24 rokov.

Najmenej stabilnú pracovnú silu majú firmy v marketingu, reklame, prekladateľstve či v cestovnom ruchu: z desiatich zamestnancov až traja za posledných 12 mesiacov zmenili prácu. Do odvetví s najčastejšie odchádzajúcimi zamestnancami sa dostali aj žurnalistika a právo. S výnimkou cestovného ruchu väčšina pracovných pozícií v odvetviach s najvyššou fluktuáciou vyžaduje netechnické vysokoškolské vzdelanie. Naopak najmenej zamestnancov zmenilo prácu za posledný rok v textilnom, kožiarskom či odevnom priemysle. Zamestnanci textilného priemyslu predbehli v rebríčku s najnižšou fluktuáciou dokonca aj vrcholový manažment. V predošlej analýze boli najvyšší riaditelia na prvom mieste. Na ďalších miestach sa dostala technika a rozvoj, výroba a strojárstvo.

Spomedzi všetkých regiónov menili prácu najviac zamestnanci v Bratislavskom kraji. Na druhom mieste skončil Prešovský kraj, ktorý je v poradí druhým regiónom s najnižším počtom ponúk. Zároveň však platí, že podľa portálu Platy.sk má Prešov a okolie najnižšiu priemernú mzdu (v priemere 954 eur v hrubom). Najnižšia fluktuácia je v Nitrianskom kraji. Po Bratislave a okolí a Trnavskom kraji ide o región s tretím najvyšším počtom pracovných miest.    

Financie: Rozumné sporenie

Až 63% Slovákov si nevytvára dostatočnú rezervu, dlhodobé aktíva netvorí a na budúcnosť sa nezabezpečuje 94%. Úver či pôžičku spláca viac než polovica a až 85% smeruje peniaze do neprimerane vysokej spotreby.

Podľa prieskumu Nadácie Partners a agentúry Focus má väčšina Slovákov nedostatočnú finančnú gramotnosť, ktorá dostala Slovensko na nelichotivé miesta vo viacerých ukazovateľoch, napríklad najrýchlejšie sa zadlžujúca krajina v EÚ, najväčší podiel úspor v bankách medzi krajinami strednej a východnej Európy.

Bez ohľadu na výšku príjmu je nevyhnutné stanoviť si rozumné finančné ciele: ochrániť svoj príjem, vytvárať rezervu, ochrániť svoj majetok poistením a tvoriť aktíva na dôchodok. Odporúča sa dodržiavať pravidlo 10:20:30:40, podľa ktorého 10% z mesačného príjmu odkladáme ako rezervu, 20% smerujeme na dlhodobé aktíva (investície), úvery držíme pod hranicou maximálne 30% príjmov a maximálne 40% použijeme na bežnú spotrebu.