SR: Deň bez dlhov

Piaty ročník podujatia opäť poradí ľuďom, ktorí majú problémy so splácaním svojich záväzkov v 11 obciach Prešovského, Banskobystrického a Košického kraja.

 V utorok 14. a v stredu 15. novembra sa tu otvoria kontaktné miesta, kde sa môžu ľudia bojujúvi so splácaním dlhov zadarmo poradiť, ako riešiť svoju ťažkú finančnú situáciu. Výsledkom je konkrétny plán, ako obmedziť náklady, ako zohnať ďalší zdroj príjmov, alebo ako rozložiť záväzky na dlhšie časové obdobie. V stánku v Prešove budú prítomní tiež konzultanti Centra právnej pomoci, štátnej organizácie, ktorá ako jediná môže slovenským občanom sprostredkovať osobný bankrot. Všetky informácie sú k dispozícii na nasedlhy.sk. Poradenské služby možno využiť aj na bezplatnej telefónnej linke 0800 333 700.

Podľa prieskumu, ktorý si nechala spoločnosť KRUK vypracovať, je priemerná výška dlhu slovenských dlžníkov 845 eur. Častejšie a viac si požičiavajú muži (55% dlžníkov s priemerným dlhom 926 eur), zatiaľ čo podiel žien tvorí 45% a ich priemerný dlh je 765 eur. Najviac dlžníkov (16,1% z celej SR s priemerným dlhom 919 eur) pochádza z Košického kraja, nasledujú kraje Nitriansky (15,9% dlžníkov, priemerný dlh 888 eur) a Prešovský (13,9% dlžníkov, priemerný dlh 920 eur), kde majú dlžníci súčasne najvyššie záväzky. Najmenšie sumy si požičiavajú dlžníci z Bratislavského kraja, ktorí s priemerným záväzkom 829 eur tvoria iba 5,5% slovenských dlžníkov. 

SR: Osobné bankroty lámu rekordy

V októbri t.r. na Slovensku zbankrotovalo 867 občanov. Najviac bankrotov bolo vyhlásených v Banskobystrickom kraji. Od začiatku tohto roka zbankrotovalo už 3.641 Slovákov. 

Podľa CRIF – Slovak Credit Bureau takmer všetky osobné bankroty v októbri 2017 prebiehali podľa novelizovanej právnej úpravy zákona o konkurze a reštrukturalizácii účinnej od 1. marca 2017, pričom oddlženie formou konkurzu si zvolilo 856 občanov Slovenska a možnosť splátkového kalendára využilo 9 dlžníkov. Iba 2 osobné bankroty boli vyhlásené podľa ustanovení zákona platných do 28. februára 2017.

V októbri 2017 oddlženie formou osobného bankrotu využilo 833 občanov a 34 fyzických osôb podnikateľov. Najviac, 202 ľudí zbankrotovalo v Banskobystrickom kraji, nasleduje Žilinský kraj so 159 osobnými bankrotmi. Najmenej ľudí zbankrotovalo v Trnavskom kraji – 45. To ale môže súvisieť aj s tým, že v tomto kraji ešte stále nie je zriadená ani jedna pobočka Centra právnej pomoci a dlžníkov vybavujú pobočky Centra v Bratislavskom a Nitrianskom kraji.

Z ľudí, ktorí zbankrotovali v októbri 2017, bolo 566 mužov a 301 žien. Najväčšiu skupinu dlžníkov s 269 osobnými bankrotmi tvorili ľudia vo veku 40 – 49 rokov. Viac ako 8% dlžníkov malo vysokoškolské vzdelanie.

Upozorňujeme: Reaper môže spôsobiť rozsiahle výpadky internetu aj elektrickej siete

Desiatky tisíc internetových zariadení od webových kamier cez routre až po digitálne video rekordéry boli v ostatných týždňoch infikované novým typom malvéru. 

Na rozdiel od predchodcov (napr. Mirai), ktorí sa do internetových routerov a IP kamier dostával cez slabé alebo prednastavené heslá, je Reaper sofistikovanejší a pri rozširovaní využíva pokročilé hekerské techniky. Do zariadení sa dostáva zneužitím známych chýb a zraniteľností firmvéru. Stvoritelia Reapera sa týmto spôsobom pokúšajú ovládnuť armádu zariadení označovanú ako botnet. Ich motívy zatiaľ nie sú známe, rýchly nárast počtu kompromitovaných zariadení ako aj skutočnosť, že škodlivý kód neustále modifikujú, môžu byť ale predzvesťou rozsiahleho útoku. Infikované zariadenia by sa dali zneužiť nielen na zahltenie a odstavenie vybraných webových služieb, znefunkčnenie internetových pripojení, ale aj na pokus o preťaženie elektrickej siete, a to v prípade, že by sa kód pokúsil o súčasné spustenie obrovského množstva elektrických zariadení. Napríklad cez termostat ovládnutý na diaľku môžu útočníci spustiť klimatizácie alebo kúrenie a spôsobiť tak preťaženie a kolaps elektrickej siete.

Reaper je len jedna z celého radu tohtoročných vážnych hrozieb, ktoré pripomínajú nevyhnutnosť lepšie zabezpečiť siete firiem a verejnej správy. Firmy aj verejná správa by mali zvýšiť ochranu riadiacich systémov, ktoré stoja napríklad aj za procesmi v energetike, vodárenstve či verejnej doprave. Tieto tradične izolované systémy sa dnes prepájajú s vonkajším svetom, aby mohli napríklad zbierať dáta zo vzdialených senzorov a umožnili zariadenia ovládať na diaľku. Nové komunikačné toky ich však vystavujú aj novým rizikám.

e-Platby: Stále na vzostupe

Počet platieb platobnými kartami v obchodoch rastie rýchlejším tempom ako výber hotovosti z bankomatov. 

Podľa ČSOB sa počet platieb na POS termináloch v obchodoch od začiatku roka zvýšil oproti vlaňajšku o 16%, zatiaľčo počet výberov hotovosti z bankomatov v rovnakom období poklesol o 1%. Dynamicky rastie aj využívanie bezkontaktných platieb. Klienti ČSOB platia kartami najčastejšie v supermarketoch, obchodoch s potravinami, na čerpacích staniciach, v reštauráciách alebo obchodoch s oblečením. Zároveň sa z roka na rok zvyšuje obľuba bezkontaktných platieb. Bezkontaktné platby tvorili aktuálne až 72% podiel z celkového počtu POS platieb realizovaných klientmi ČSOB, zatiaľ čo vlani to bola necelá polovica. Priemerná výška takejto platby je 15,53 eura.

Z prieskumu ČSOB a TNS Slovakia medzi generáciou mladých vyplýva, že kým medzi mladými vo veku od 16 do 19 rokov majú platobné karty iba 14% zastúpenie, študenti vo veku od 20-26 rokov využívajú kartu v takmer tretine prípadov. V prípade mladých, ktorí už majú vlastný príjem, je tento podiel ešte vyšší. 

Financie: Slováci si mesačne odložia 106 eur

V porovnaní s minulým rokom sme sa zlepšili o 9 eur. Muži si pritom sporia výrazne viac ako ženy (127 eur oproti 84 eur). Každý šiesty Slovák je schopný odložiť si mesačne aj viac ako 200 eur. 

Slováci si po prvý raz v histórii dokážu mesačne odložiť vyše 100 eur. Viac ako pätina Slovákov (22%) si sporí či investuje viac ako pred dvomi či tromi rokmi. Hlavnými dôvodmi sú vyšší príjem domácnosti, snaha nasporiť si napríklad na vlastné bývanie či nové zamestnanie. Polovica Slovákov si odkladá mesačne rovnakú sumu ako v nedávnej minulosti. Horšie je na tom viac ako štvrtina ľudí (27%). Najčastejším dôvodom sú vyššie životné náklady pri nezmenenom príjme, nižší príjem domácnosti, odchod do dôchodku či vyšší výdavky na rodinu, napríklad z dôvodu narodenia dieťaťa.

Najčastejšou motiváciou, prečo si Slováci odkladajú peniaze, je finančná rezerva či prípad núdze (94%). Ďalším dôvodom sú menšie či väčšie nákupy alebo rekonštrukcia vlastného bývania (70%). Práve na tieto účely slúžia najobľúbenejšie sporiace účty. Dve tretiny zo Slovákov si zároveň odkladajú, aby si mohli dovoliť kúpiť niečo neskôr, bez konkrétneho cieľu. Na lepší príjem v starobe či skorší odchod do dôchodku si odkladajú takmer tri pätiny Slovákov. Na dovolenku si sporí len 29% Slovákov.

Prieskum pre Slovenskú sporiteľňu zrealizovalo IMAS International počas júla 2017 prostredníctvom telefonických rozhovorov na vzorke 500 respondentov nad 15 rokov.