KRAK: Útok cez Wi-Fi

Takzvaný chránený prístup, ktorý mal zaistiť bezpečné surfovanie na internete aj v prípade využívania Wi-Fi, má problémy na niekoľkých miestach a môže tak dôjsť k jeho prelomeniu.  

V protokole Wi-Fi Protected Acces 2 (WPA2) je niekoľko bezpečnostných nedostatkov. Chyby pri šifrovaní spôsobujú, že útočník môže po napadnutí systému čítať komunikačný tok medzi koncovým zariadením a routerom. Získa tak kompletný prehľad vášho pohybu na stránkach (zadávanie hesiel, čísla účtov, osobných informácií), ale môže získať aj všetky súbory, ktoré budete posielať ako prílohu, alebo s nimi pracovať v cloude. Rovnako môže sledovať aktivitu v aplikáciách, ktoré využívajú pripojenie k internetu (internet banking, Facebook, …). Ohrozené sú teda aj mobily, tablety a ďalšie mobilné zariadenia, čo je mimoriadne nebezpečné pri pripojených zariadeniach Internet of Things.  

Nedávny útok bol pomenovaný Key Reinstallation Attacks (KRACK). K napadnutiu KRACK môže dôjsť len vtedy, ak je útočník v dosahu signálu rovnakej Wi-Fi, na ktorú ste práve pripojení, teda cca 10 metrov. Podľa odborníkov z Trend Micro nie je nutné vyvíjať nový WPA systém. Stačí, aby boli vyvinuté „záplaty“ na jednotlivé diery v zabezpečení a každé zariadenie následne updatovalo svoj firmware. Napríklad Apple aj Microsoft už takéto „záplaty“ vyrobili a pridali ich do nových aktualizácií svojich systémov. Na ochranu teda stačí povoliť aktualizácie na svojich zariadeniach. Ťažšie to však majú používatelia Androidu, tam bude vývoj riešenia trvať dlhšie a používatelia by teda mali byť opatrnejší. 

e-ID: Bezpečnejšie kvalifikované elektronické podpisy

Ministerstvo vnútra (MV) SR je schopné vydávať nové bezpečnejšie kvalifikované elektronické podpisy (KEP) pre všetkých držiteľov elektronických občianskych preukazov (eID). 

Rezort začal v utorok rozposielať SMS správy, v ktorých informuje, že na pracoviskách klientskych centier a ďalších pracoviskách vydávania dokladov nahráva do eID nový bezpečnejší KEP s dĺžkou 3027 bitov. Na Slovensku bolo doposiaľ vydaných 300.000 KEP. Aktívne ich využíva podľa ministerstva zhruba 30.000 držiteľov, ktorí budú musieť navštíviť pracoviská z dôvodu nahratia nového bezpečnejšieho kľúča. Pre ostatných, ktorí KEP nevyužívajú a doposiaľ nevyužili, sa pripravuje riešenie, vďaka ktorému sa im v najbližších týždňoch na diaľku nahrá nový bezpečnejší kľúč s dĺžkou 3072 bitov.

Po rozhodnutí akreditovanej certifikačnej autority ministerstvo začalo s plošnou deaktiváciou doposiaľ nahratých KEP s dĺžkou 2048 bitov. Pripravilo opatrenia, aby pracoviská vydávania dokladov zvládli prípadný nápor záujemcov o nahratie nového bezpečnejšieho KEP. Vyvolávacie systémy v klientskych centrách budú takýchto občanov automaticky prideľovať voľným pracovníkom na oddeleniach vydávania dokladov. 

Horizont 2020: Na vedu a inovácie 30 miliárd EUR 
Európska komisia oznámila, ako v období 2018 až 2020 vynaloží 30 miliárd EUR programu Horizont 2020, vrátane 2,7 miliardy EUR na naštartovanie Európskej rady pre inováciu. 

Program na obdobie 2018 až 2020 bude zameraný na menší počet tematických okruhov, na ktoré sa však vyčlení viac prostriedkov a ktoré priamo súvisia s prioritami Európskej komisie: nízkouhlíková budúcnosť odolná voči zmene klímy (3,3 mild. EUR), obehové hospodárstvo (1 mil. EUR), digitalizácia a premena európskeho priemyslu a služieb (1,7 mild. EUR), bezpečnostná únia (1 mild. EUR), migrácia (200 mil. EUR). Suma 2,2 miliardy EUR sa vyčlení na projekty čistej energie v 4 prepojených oblastiach: obnoviteľné zdroje energie, energeticky hospodárne budovy, elektromobilita a riešenia ukladania energie. Do tejto sumy patrí aj 200 miliónov EUR na podporu rozvoja a výroby ďalšej generácie elektrických batérií v Európe.

Zo zdrojov Horizont 2020 sa naďalej bude financovať „výskum motivovaný zvedavosťou“ (nazývaný aj základný výskum či výskum na hraniciach poznania). Ročný pracovný program Európskej rady pre výskum na rok 2018 podporí excelentných výskumníkov sumou takmer 1,86 miliardy EUR. Akcie Marie Skłodowska-Curie, z ktorých sa financujú štipendiá pre výskumníkov vo všetkých etapách ich kariéry, sa v priebehu troch rokov navýšia o 2,9 miliardy EUR. Prehĺbi sa aj medzinárodná spolupráca: vyše 1 miliardy EUR pôjde do 30 iniciatív v oblastiach spoločného záujmu, napr. na spoluprácu s Kanadou v personalizovanej medicíne, so Spojenými štátmi, s Južnou Kóreu, Singapurom a Austráliou na automatizáciu cestnej dopravy, s Indiou v oblasti problémov s vodou a africkými krajinami v oblasti potravinovej bezpečnosti a energie z obnoviteľných zdrojov. Cielene sa pridelí 460 miliónov EUR na podporu členských a pridružených krajín, ktoré sa na programe zatiaľ nepodieľajú celým svojim potenciálom. Navyše bude program naďalej propagovať intenzívnejšie spolupôsobenie s európskymi štrukturálnymi a investičnými fondmi.

Na podporu otvorenej vedy sa poskytnú 2 miliardy EUR a 600 miliónov EUR sa vyčlení na európsky cloud pre otvorenú vedu, európsku dátovú infraštruktúru a vysokovýkonnú výpočtovú techniku. Novinkou je zavedenie pilotného projektu paušálnej sumy, ktorý predstavuje novú, jednoduchšiu koncepciu poskytovania finančnej podpory účastníkom. Výsledkom bude presun ťažiska kontrol ex ante z finančnej kontroly na vedecko-technický obsah projektov.    

URBAN-E: V Bratislave pribudne 55 elektronabíjacích staníc 
V rámci medzinárodného projektu bude v  hlavných mestách Slovinska, Chorvátska a Slovenska - v Ľubľane, Záhrebe a Bratislave - postavená sieť 167 elektronabíjacích staníc.  

URBAN-E prispeje k rozvoju elektromobility vo veľkých európskych mestách, k jej prepojeniu na iné druhy dopravy a tiež k  znižovaniu znečistenia ovzdušia. Na projekt s rozpočtom takmer 4,5 milióna eur poskytne Európska komisia spolufinancovanie formou grantu vo výške 3,8 milióna eur. Na Slovensku sa doň spoločne zapojili Hlavné mesto SR Bratislava, Západoslovenská energetika, a.s.  a kuriérska spoločnosť GO4, s.r.o. a v Bratislave vybudujú 55 elektronabíjacích staníc.

Európska komisia v júli 2017 udelila projektu URBAN-E grant v rámci finančného mechanizmu na podporu infraštruktúrnych sietí. Na projekte  spolupracujú hlavné mestá Ľubľana, Záhreb a Bratislava, so spoločnosťami Západoslovenská energetika (Slovensko), PETROL (Slovinsko), Slovinskými železnicami, a dopravcami GoOpti (Slovinsko, Chorvátsko) a GO4 (Slovensko). Hlavným koordinátorom projektu je spoločnosť PETROL (Slovinsko). Ukončený by mal byť v decembri 2020. 

Úvery: Vyše 28% Slovákov si vzalo úver pre niekoho iného
Podľa prieskumu KRUK Česká a Slovenská republika si najčastejšie ľudia požičiavajú peniaze pre svoje deti (takmer 38% úverov), pre priateľov (27% pôžičiek), partnerov (19%) a rodičov (16%).  

Najviac si pôžičky pre niekoho iného berú ľudia vo veku 54 až 65 rokov s odborným a stredoškolským vzdelaním, pomer mužov a žien je takmer vyrovnaný. V Prešovskom kraji si financie pre svojich blízkych požičiava 33% obyvateľov, využívajú ich väčšinou pre svoje deti. Najopatrnejší sú obyvatelia Bratislavy, z ktorých si pre niekoho iného požičalo len 23% respondentov prieskumu. Ak totiž dôjde k vynechaniu splátky, dostáva sa človek, ktorý je pod pôžičkou podpísaný, do problémov.

Nejde pritom len o malé pôžičky, vyše 46% úverov pre niekoho iného presahuje sumu 800 eur, 33% pôžičiek je do 200 eur a zostávajúcich 21% v rozmedzí 200 až 800 eur. Pôžičky pre rodinu a priateľov berú Slováci ako bežnú vec a na tento účel sa zadlžujú častejšie než pre dovolenku, Vianoce či školským potrebám pre deti. Na mieste je opatrnosť, pretože pokiaľ si niekto nemôže vziať úver sám na seba, obvykle by žiadnu pôžičku nedostal: či už kvôli svojej úverovej histórii alebo kvôli nízkym príjmom, z ktorých by úver nemohol splácať.