Novinka: Na Slovensku pribudnú elektrobusy a nízkoemisné vozidlá
V uliciach Bratislavy, Žiliny a Košíc budú jazdiť nové autobusy s elektrickým a hybridným pohonom. 

Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR oznámilo výsledky eurofondovej výzvy na modernizáciu vozidlového parku verejnej dopravy vyhlásenej v júni tohto roku. Integrovaný regionálny operačný program (IROP) umožnil čerpať približne 21 miliónov eur pre Bratislavu, Žilinu a Košice na modernizáciu mestskej hromadnej dopravy vysokoenvironmentálnymi nízkopodlažnými autobusmi spolu s budovaním zodpovedajúcej zásobovacej infraštruktúry, vrátane elektrobusov a súvisiacich nabíjacích staníc.

Bratislava tak nakúpi 18 elektrobusov za 10 miliónov eur, z toho 2 kusy v dĺžke do 9 metrov a 16 kusov v dĺžke do 12,2 metra. Spoluúčasť EÚ na financovaní projektu bude 5 miliónov eur. V Žiline pribudne spolu 22 nízkoemisných vozidiel MHD. Z toho dva budú elektrobusy, 16 kusov nových autobusov s hybridným pohonom a nové autobusy s dieselovým pohonom v počte 14 kusov. Spoluúčasť EÚ bude tvoriť 10,14 milióna eur z celkových nákladov takmer 12 miliónov. A metropola východného Slovenska Košice obstará z eurofondov 9 kusov 18 metrových dieselových autobusov splňujúcich najprísnejšie emisné normy a 9 kusov elektrobusov. Celková suma bude 6,8 milióna eur, z toho 5,8 milióna eur zo zdrojov EÚ.

Agrorezort očakáva, že budúci rok bude výzva vyhlásená aj pre ďalšie mestá na Slovensku.    

Aktuálne: Zmeny v zdravotníctve
Ministerstvo zdravotníctva SR pripravilo zmeny v poskytovaní pohotovostnej služby, preventívnych prehliadkach aj u všeobecných lekárov. Zároveň sa zníži poplatok za výpis zo zdravotnej dokumentácie. 

Ambulancie pohotovostnej služby majú fungovať v každom okresnom meste Slovenska, a to v pracovných dňoch od 16.00 do 22.00 hod. a v dňoch pracovného pokoja od 7.00 do 22.00 hod. Pohotovostná služba nie je pre ťažké stavy (infarkty alebo vážne zranenia), o takýchto pacientov bude následne v noci postarané na urgentných príjmoch v nemocniciach. V prípade potreby zostáva možnosť volať priamo záchranku.

Preventívne prehliadky sa rozšíria u všeobecných lekárov a stomatológov. U ľudí starších ako 15 rokov pribudne napríklad možnosť bezplatnej prevencie formou pečeňových testov. U stomatológa bude súčasťou preventívneho vyšetrenia prehmatanie uzlín, deti budú mať zase nárok na ošetrenie zubnej skloviny fluórom.

Zmeny nastanú aj v rozsahu ordinačných hodín všeobecných lekárov. Po novom budú musieť byť pacientovi k dispozícii 35 ordinačných hodín týždenne a minimálne dva razy v týždni do 15.00 hod. Ak z objektívnych príčin lekár stanovený rozsah nemôže dodržať, samospráva môže schváliť menší rozsah ordinačných hodín v tzv. prípadoch hodných osobitného zreteľa (jeden lekár vo viacerých zdravotných obvodoch, vek alebo zdravotný stav lekára, na základe ktorého nemôže poskytovať zdravotnú starostlivosť v plnom rozsahu).  

Úhrada za výpis zo zdravotnej dokumentácie na účely, ktoré súvisia s poskytovaním zdravotnej starostlivosti, bude jasne stanovená. Po novom to budú maximálne 2 eurá. Novela prinesie aj sprísnenie sankcií za nedovolené vyberanie poplatkov.  

Radíme: Starneme – prečo by to malo zamestnávateľov zaujímať?
Podľa Európskej komisie sa hranica produktívneho veku neustále zvyšuje, Európania žijú dlhšie a majú oproti minulosti podstatne menej detí. Otázka zamestnávania starších ľudí je tak pre udržateľnosť ekonomiky nevyhnutná. 

Prognózy ukazujú, že Slovensko bude mať so starnutím obyvateľstva jeden z najväčších problémov v únii. V dôsledku nízkej pôrodnosti dôjde k ďalšiemu nárastu podielu 50 až  64 ročných. Rastúci podiel seniorov bude predstavovať enormnú záťaž na sociálny, dôchodkový systém a na zdravotníctvo. Ubúdať bude aj množstvo pracovnej sily. Zamestnávatelia by teda už teraz mali myslieť na to, ako motivovať starších zamestnancov k čo najdlhšiemu zotrvaniu v pracovnom živote.

Nadácia Pontis pri príležitosti mesiaca úcty k starším prináša odporúčania pre zodpovedných podnikateľov, ako starším zamestnancom vytvoriť vhodné pracovné podmienky.
1. Dbajte na zdravie nielen na pracovisku
Zdravé prostredie je nevyhnutné pre všetkých, osobitný dôraz na ergonómiu prostredia treba klásť pri starších. Zamestnanci vo veku 40 až 55 rokov napríklad potrebujú o 50% silnejšie svetlo. Vo výrobe sa osvedčili pracovné stoly nastaviteľné podľa výšky. Choďte nad rámec BOZP a poskytnite im inštruktáž, aké cviky pomôžu unaveným očiam, uľavia chrbtici, či pomôžu zvládať stres. Užitočné sú tiež pravidelné zdravotné prehliadky u lekára, možnosť konzultácie s fyzioterapeutmi a benefity vo forme welness či športových poukazov.

2. Rozprávajte sa o organizácii práce
Pracovník, ktorému zamestnávateľ umožní zladiť prácu s rodinou či prispôsobiť ju zdravotnému stavu, má väčšiu motiváciu a podáva kvalitnejší výkon. Nebojte sa preto pri THP zamestnancoch vyskúšať kĺzavú pracovnú dobu či možnosť práce z domu. Veďte dialóg, pýtajte sa svojich starších zamestnancov, aké majú potreby a spoločne hľadajte riešenia.

3. Nezanedbávajte vzdelávanie a kariérny rozvoj
Pripravte pre starších pracovníkov individuálne rozvojové plány a možnosti kariérneho rastu, zamerané aj na oblasti mimo ich súčasnej pozície, s cieľom udržania ich zamestnateľnosti (tréning mentoringu a koučovania, ako efektívne odovzdať skúsenosti, IT školenia, jazykové kurzy a pod.). Umožnite im navrhnúť aktivity, ktoré sú im blízke. Začleníte ich tak do diania spoločnosti, umožníte sebarozvoj a posilníte ich motiváciu a chuť do práce.

4. Využite skúsenosti starších pracovníkov
Využite starších pracovníkov ako mentorov pre nováčikov vo firme. Vďaka svojim skúsenostiam budú pre nich predstavovať prirodzenú autoritu, svojou rozvážnosťou a precíznosťou vyvážia ich dynamiku. Zmiešaný tím tak bude pracovať efektívnejšie a dosahovať lepšie výsledky.

5. Pripravte zamestnancov na dôchodok
Umožnite odchádzajúcim zamestnancom prácu na čiastočný pracovný úväzok, dajte im možnosť vracať sa do firmy a poskytovať konzultácie či mentoring. Táto forma práce je v západnej Európe obľúbeným medzistupňom pred úplným odchodom zamestnanca do dôchodku. 

Aktuálne: Medzinárodný deň boja proti chudobe Oficiálne bol deň boja proti chudobe uznaný Organizáciou spojených národov v roku 1992, odkedy si ho každý rok pripomíname 17. októbra.  

V tento deň sa v roku 1987 v Paríži vo Francúzsku zhromaždilo približne 100.000 ľudí zo všetkých sociálnych vrstiev a z rôznych končín sveta na Trocadéro na výzvu Josepha Wresinského (1917 – 1988), zakladateľa medzinárodného hnutia ATD Štvrtý svet, na počesť obetí chudoby, hladu, násilia a strachu. Cieľom bolo vyvinúť tlak na štát a spoločnosť, aby zabezpečili rešpektovanie ľudských práv, keďže „kde sú ľudia odsúdení na život v chudobe, tam sú porušované ľudské práva. Zjednotiť sa pre ich dodržiavanie je našou svätou povinnosťou“.

Extrémna chudoba je klasifikovaná ako príjem nižší než 1 USD na deň (približne 20 EUR mesačne). Z hľadiska príjmu na obyvateľa patria k najchudobnejším krajinám Malavi a Somálsko. Chudobou je najviac zasiahnutá Afrika a južná Ázia. Stupeň chudoby pritom úzko súvisí s úrovňou vzdelania, pretože ľudia, ktorí majú nízke alebo žiadne vzdelanie, si len veľmi ťažko hľadajú prácu a nájdu tak pravidelný príjem. Na chudobu však má vplyv aj stupeň demokracie v krajine, hospodárska úroveň krajiny, klimatické zmeny a iné. Chudobu číselne vyjadruje napríklad počet ľudí, ktorí trpia hladom – veď približne každé štyri sekundy umrie od hladu jeden človek. 

EU: Predaj poľnohospodárskej pôdy  
Európska komisia vydala usmernenie, ktorým chce členským štátom pomôcť pri ochrane poľnohospodárskej pôdy pred hrozbami, akými sú nadmerné špekulácie s cenami a koncentrácia vlastníctva.  

Krajiny Európskej únie majú právo obmedziť predaj poľnohospodárskej pôdy, aby zachovali poľnohospodárske spoločenstvá a podporovali udržateľné poľnohospodárstvo. Musia však pritom dodržiavať právne predpisy EÚ, najmä predpisy týkajúce sa voľného pohybu kapitálu.

V roku 2015 komisia začala konanie o porušení právnych predpisov proti členským štátom, ktoré diskriminujú investorov z iných krajín EÚ a neprimerane obmedzujú cezhraničné investície. Medzi kľúčové prvky usmernenia patrí:
· predchádzajúce povolenie od vnútroštátnych orgánov na nadobudnutie pôdy;
· limity týkajúce sa maximálnej veľkosti pozemku, ktorý má byť nadobudnutý;
· predkupné právo umožňujúce predať pôdu určitým kategóriám kupujúcich skôr, ako sa ponúkne na predaj iným subjektom. Medzi kupujúcich s týmto právom môžu  patriť nájomní poľnohospodári, susedia, spoluvlastníci a štát;
· cenová intervencia zo strany štátu.

Právne predpisy EÚ ale neumožňujú diskriminačné obmedzenia, ako napríklad všeobecné požiadavky týkajúce sa pobytu, ktoré sú základnými podmienkami pre nadobúdanie pôdy. Rovnako nezákonné sú neprimerané obmedzenia cezhraničných investícií. Na základe judikatúry sa za neprimerané považuje predovšetkým: uložiť povinnosť vlastného obhospodarovania; zakázať spoločnostiam nákup pôdy; vyžadovať kvalifikáciu v oblasti poľnohospodárstva ako predpoklad na nákup pôdy.