Novinka: Pre verejné vysoké školy a univerzity
Verejné vysoké školy a univerzity budú môcť štátu dodávať svoje expertízy, analýzy či služby jednoduchšie.  

Vyplýva to z novely zákona o verejnom obstarávaní, ktorá vstúpi do platnosti 1. novembra. Všetci verejní obstarávatelia – štát, verejná správa či samosprávy budú môcť akejkoľvek verejnej vysokej škole či univerzite zadať napriamo podlimitnú zákazku či zákazku s nízkou hodnotou, podobne ako to môžu už dlhšie zadávať stredným odborným školám.

„Každá verejná inštitúcia si od verejnej vysokej školy bude môcť napriamo, bez verejného obstarávania, objednať  akúkoľvek expertízu bez toho, že by školy museli súťažiť s veľkými konzultačnými firmami, ktoré často za svoje služby pýtajú nehorázne peniaze“, uviedol podpredseda vlády P. Pellegrini. 

Aktuálne: Pesticídy v potravinách
Štátna veterinárna a potravinová správa SR (ŠVPS) zverejnila výsledky kontroly rezíduí pesticídov v potravinách za rok 2016. Tie boli potvrdené u takmer 57% vzoriek.  

Vlani bolo na Slovensku analyzovaných 472 vzoriek čerstvého, mrazeného alebo inak spracovaného ovocia a zeleniny, obilia a výrobkov z obilia, masla a slepačích vajec, detskej a dojčenskej výživy. V 267 vzorkách potravín, teda 56,6% (zvýšenie o 3,1% v porovnaní s rokom 2015) bol zistený jeden alebo viac druhov rezíduí pesticídov. Z tohto počtu bolo 15 vzoriek vyhodnotených ako nevyhovujúcich voči platným harmonizovaným predpisom, čo predstavuje 3,2% z celkového počtu vzoriek. Žiadne rezíduá pesticídov (pod limitom detekcie analytických metód) sa nezistili v 205 vzorkách, čo predstavuje 43,4%.

Z hľadiska krajiny pôvodu analyzované vzorky pochádzali z domácej produkcie (122 vzoriek), EÚ (242 vzoriek) aj tretích krajín (101 vzoriek). Najviac, obdobne ako v roku predtým, pochádzalo zo štátov Európskej únie. U 7 odobratých a analyzovaných vzoriek nebolo možné zistiť krajinu pôvodu. Išlo o vzorky spracovaných potravín, ktoré boli odobraté v obchodnej sieti. Na ich obale nebola uvedená krajina pôvodu, v ktorej boli potraviny, respektíve suroviny na ich výrobu dopestované.

V analyzovaných potravinách slovenského pôvodu neboli zistené žiadne rezíduá pesticídov v 53,2%. Ale v 46,8% vzoriek (v porovnaní s rokom 2015 nárast o 7%) sa zistila prítomnosť jedného či viacerých druhov rezíduí pesticídov pod stanoveným tzv. maximálnym reziduálnym limitom: išlo o vzorky jabĺk, jahôd, uhoriek, šalátu, zemiakov, kapusty, hrušiek, čerešní, ražnej múky, vína aj kravského mlieka.

e-Náramok: Alternatíva uväznenia
Členské štáty Európskej únie by mali v rámci boja proti radikalizácii vyriešiť problém preplnených väzníc a využívať aj alternatívy uväznenia. Mali by tiež znížiť riziko radikalizácie práve vo väzniciach. 

Uväznenie, najmä však vyšetrovacia väzba, by sa mali využívať len ako posledná možnosť, a to len v nevyhnutných prípadoch. Väznenie je mimoriadne nevhodné pre niektoré zraniteľné osoby, akými sú napríklad maloleté osoby, starší ľudia, tehotné ženy a osoby trpiace vážnymi duševnými alebo telesnými chorobami či poruchami. Odsúdencom, ktorí nepredstavujú vážne nebezpečenstvo pre spoločnosť, by mali byť podľa europoslancov ukladané alternatívne tresty: domáce väzenie, verejnoprospešné práce či elektronické monitorovanie.

Uznesenie Európskeho parlamentu varuje pred zvýšenou privatizáciou väzenských systémov v EÚ, ktorá môže zhoršiť podmienky zadržiavania a dodržiavania  základných práv. Poslanci tiež vyjadrili znepokojenie nad vysokým počtom samovrážd vo väzniciach a nesúhlas s politikou geografického rozmiestnenia väzníc uplatňovanú niektorými štátmi, pretože takto podľa nich dochádza aj k trestaniu rodín väzňov.

V roku 2014 bolo vo väzniciach v Európskej únii väznených viac ako pol milióna osôb. Podľa Eurostatu tvorili osoby vo vyšetrovacej väzbe viac ako 20% celej väzenskej populácie. Počet osôb zadržiavaných v európskych väzniciach sa podľa výročnej štatistiky Rady Európy v oblasti trestného súdnictva, ktorá sleduje situáciu v celej Európe (nie iba v EÚ) z roku 2014 na rok 2015 znížil o 6,8%. Preplnené väznice však napriek tomu ostávajú problémom v 15 európskych krajinách.    

e-Government: Slovensko sa pripojilo k tzv. Tallinnskej deklarácii 
V hlavnom meste Estónska, ktoré práve predsedá Rade EÚ, tento dokument podpísali zástupcovia z 32 európskych krajín.  

Tallinnská deklarácia je ďalším krokom v napĺňaní Akčného plánu pre e-Government na roky 2016 – 2020 po záveroch Rady Európy pripravených a schválených počas slovenského predsedníctva. Deklarácia pripravovaná estónskym predsedníctvom od začiatku svojho mandátu v júli 2017 prináša víziu pre digitálnu Európu vychádzajúcu z reálne dosiahnutých výsledkov únie za posledných 10 rokov. Jej signatári sa zaväzujú napĺňať niekoľko cieľov.

Digital by default – zabezpečiť, aby občania a podnikatelia mohli s verejnou správou komunikovať elektronicky, mali kvalitnú používateľskú skúsenosť a boli na to pripravení.

Jedenkrát a dosť – implementovať tento princíp pre kľúčové verejné elektronické služby.

Dôveryhodnosť a bezpečnosť – dbať na zohľadňovanie informačnej bezpečnosti a ochrany súkromia pri IKT riešeniach v oblasti verejných služieb a verejnej správy; zvyšovať využívanie elektronických občianskych preukazov, spraviť ich používateľsky prístupnejšie, obzvlášť vhodnejšie pre mobilné platformy.

Otvorenosť a transparentnosť – umožniť občanom a podnikateľom lepšie spravovať svoje osobné údaje v držbe orgánov verejnej správy.

Interoperabilita – vypracovať národný rámec interoperability založený na európskom rámci interoperability (EIF).

Horizontálne politické kroky – zvyšovať digitálne zručnosti zamestnancov verejnej správy na všetkých úrovniach; rozširovať a prehlbovať využívanie údajov a analýz (vrátane big data); zdieľať s inými dobré postupy a úspešné domáce riešenia v oblasti eGovernmentu; urýchliť digitálnu transformáciu na všetkých úrovniach vlády a zabezpečiť na to primerané finančné zdroje; venovať zdroje na rýchlejšie experimentovanie so vznikajúcimi IKT v rámci verejnej správy, a to aj ponukou „testovacích miest“ pre výskumných pracovníkov a firmy.

Pokroky v plnení cieľov v jednotlivých krajinách bude každoročne prezentovať Riadiaca rada e-Governmentu. Vyhodnotenie plnenia deklarácie po roku od jej schválenia prinesie Rakúsko, ktoré bude predsedajúcou krajinou Rady EÚ na jeseň 2018.

Ministri členských krajín EÚ sa na osobitnom zasadnutí s ministrami krajín východného partnerstva zároveň dohodli na intenzívnej spolupráci s krajinami tohto partnerstva v oblasti digitálnej ekonomiky s cieľom urýchliť ich štrukturálne reformy a postupné zbližovanie s EÚ.  

IBD: Zápalových črevných ochorení je stále viac 
Pod skratkou IBD (inflammatory bowel disease) sa združuje Crohnova choroba a ulcerózna kolitída, ktoré môžu vyústiť do život ohrozujúcich komplikácií, vrátane rakoviny hrubého čreva. Najčastejšie postihujú mladých ľudí vo veku 15 až 35 rokov, výnimkou však nie sú ani deti.   

Na Slovensku trpí touto diagnózou asi 14 tisíc pacientov, v Európe sú ich viac ako tri milióny. Príčina ich vzniku stále nie je jasná, najväčší problém vidia lekári v zlyhaní imunitného systému, určitú úlohu hrá aj dedičnosť v kombinácii s dlhodobým stresom, nezdravou životosprávou či vírusmi. Spájajú ich bolesti brucha, riedka stolica, časté hnačky, zvýšená teplota, letargia, depresie, môžu sa pridružiť rôzne prejavy na koži, zápaly kĺbov, pečene či očí. Diagnostika oboch ochorení je nesmierne náročná a môže trvať aj roky. Gastroskopia ani kolonoskopia nedokážu obsiahnuť väčšinu tenkého čreva a pri prvých problémoch sa najskôr musia vylúčiť bežné diagnózy ako potravinové intolerancie či helicobacter. Pri vyšetreniach sa využíva sonografia aj magnetická rezonancia.

Efektívna liečba sa môže líšiť od pacienta k pacientovi. Na prvom mieste je medikamentózna liečba, ktorá dokáže výrazne zlepšiť kvalitu života. U mnohých pacientov však liečba buď nezaberá, alebo bola podaná neskoro. Vtedy je čas na chirurgický zákrok, ktorý sa starostlivo plánuje. Mnohí pacienti sa musia naučiť žiť s vývodmi. Súčasťou komplexnej liečby je aj psychológia. Na letargii, strese či depresiách sa často podpisuje nedostatočná podpora okolia a slabé povedomie verejnosti. Pacienti sa hanbia o chorobe a jej prejavoch hovoriť, každý výlet či nákup si musia starostlivo plánovať  s ohľadom na množstvo toaliet v okolí.

Aj s tak náročným ochorením sa dá žiť plnohodnotný život. Je dôležité venovať sa koníčkom a záujmom, ktoré robia radosť. Výhodou je mať s kým zdieľať skúsenosť s ochorením a vzdelávať sa v poznatkoch o IBD. Najlepšie pochopenie majú tí, ktorí tiež takéto niečo prežívajú. Preto sa odporúča kontakt s pacientskou organizáciou.