Novinka: Podpora pre lesy 
Cieľom novej vyhlášky ministerstva pôdohospodárstva je motivovať k hospodáreniu trvalo udržateľným spôsobom. K dispozícii budú 2 milióny eur a podporu bude poskytovať Pôdohospodárska platobná agentúra (PPA). Odmena zo strany štátu bude určená na poskytovanie netrhových úžitkov.

Podpora sa bude poskytovať za trvalo udržateľné hospodárenie, ktoré vedie k požadovanej kvalite lesa a schopnosti plniť verejnú objednávku. V prípade lesov, v ktorých sa uplatňoval princíp prírode blízkeho hospodárenia, bude sadzba zvýšená na jeden hektár lesných pozemkov o polovicu. Žiadateľom môže byť osoba, ktorá je evidovaná ako obhospodarovateľ lesa v programe starostlivosti o lesy v čase predloženia žiadosti o podporu.

Výška podpory bude vypočítaná ako súčet súčinov výmer obhospodarovaných lesných porastov v hektároch za príslušný hospodársky súbor lesných typov a sadzby za hospodársky súbor lesných typov. Uvedený súčin sa urobí osobitne pre porasty pestované prírode blízkym spôsobom. Priemerná sadzba na jeden hektár bude 5,56 EUR.

Ministerstvo odhaduje, že počet žiadostí o podporu by mohol dosiahnuť číslo 1150. Predpokladaný dátum vyplatenia podpory je 10. december 2017.    

SR: Naposledy zbankrotovalo 1.940 občanov 
V treťom štvrťroku 2017 bolo na Slovensku vyhlásených historicky najviac osobných bankrotov. Ide o prvý štvrťrok, v ktorom sa odrazila novelizácie zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii. 

Podľa údajov CRIF – Slovak Credit Bureau (CRIF SK) v tomto roku do konca septembra zbankrotovalo celkom 2.775 obyvateľov Slovenska. Pri medziročnom porovnaní, kedy pred rokom zbankrotovalo iba 181 ľudí, je to až o 972% viac! Kým pred novelou o oddlženie mohli požiadať iba občania, teraz tak môžu urobiť aj občania – podnikatelia. „Podiel fyzický osôb – podnikateľov na celkovom počte osobných bankrotov v treťom štvrťroku 2017 predstavuje však iba 3,76%, príčina nárastu počtu bankrotov do rekordných čísel spočíva predovšetkým v uľahčení podmienok osobného bankrotu“, dodáva Jana Marková.

Až 99,54% osobných bankrotov v treťom štvrťroku t.r. prebiehalo podľa právnych predpisov platných od 1. marca 2017. Oddlženie formou konkurzu využilo 1.922 občanov Slovenska, možnosť splátkového kalendára si zvolilo 18 dlžníkov. Z celkového počtu osobných bankrotov pripadlo 1.215 na mužov a 725 na ženy. Najväčšiu skupinu dlžníkov so 605 osobnými bankrotmi tvoria ľudia vo veku 40 – 49 rokov. Takmer 8% dlžníkov má vysokoškolské vzdelanie. Najviac osobných bankrotov bolo vyhlásených v Banskobystrickom kraji (514) a Žilinskom kraji (382), najmenej v Nitrianskom a Trnavskom kraji (v oboch rovnako 132).

CRIF SK analyzuje vývoj osobných bankrotov na Slovensku od roku 2008. Do analýzy vstupovali údaje o fyzických osobách, ktoré sami podali návrh na svoje oddlženie (osobný bankrot) prostredníctvom Centra právnej pomoci buď formou konkurzu alebo splátkovým kalendárom. Do štatistiky počtu vyhlásených osobných bankrotov boli zahrnuté aj rozhodnutia súdov o vyhlásení konkurzu v treťom štvrťroku, avšak ešte podľa pôvodnej právnej úpravy, nakoľko návrhy na osobný bankrot boli podané pred dátumom nadobudnutia účinnosti novely zákona.   

EU: Efektívne a profesionálne obstarávanie
Európska komisia predložila iniciatívu, ktorá si kladie za cieľ efektívnejšie a udržateľnejšie verejné obstarávanie pri plnom využívaní digitálnych technológií. 

Iniciatíva sa skladá zo štyroch hlavných prvkov:
Vymedzenie prioritných oblastí, ktoré si vyžadujú zlepšenie – členské štáty by mali vypracovať strategický prístup k politike verejného obstarávania so zameraním na šesť prioritných oblastí: väčšie zakomponovanie inovačných, ekologických a sociálnych kritérií pri zadávaní verejných zákaziek; profesionalizácia verejných obstarávateľov; zlepšenie prístupu MSP na trhy verejného obstarávania v EÚ a spoločností z EÚ v tretích krajinách; zvýšenie transparentnosti, integrity a kvality údajov o obstarávaní; digitalizácia procesov verejného obstarávania a hlbšia spolupráca medzi verejnými obstarávateľmi v celej EÚ.

Dobrovoľné posúdenie ex-ante veľkých infraštruktúrnych projektov – zriadi sa asistenčné pracovisko, ktoré dokáže už v rannom štádiu odpovedať na otázky týkajúce sa projektov s predpokladanou hodnotou vyše 250 miliónov EUR. Pri projektoch vysokej dôležitosti alebo s celkovou predpokladanou hodnotou vyše 500 miliónov EUR môže Európska komisia na požiadanie skontrolovať kompatibilitu celého plánu obstarávania s právnymi predpismi EÚ. Tento mechanizmus je dobrovoľný, poradenstvo má nezáväzný charakter a s informáciami sa bude podľa požiadaviek na dôvernosť.

Odporúčanie na profesionalizáciu verejných obstarávateľov – členské štáty by mali prijať také opatrenia, aby mali verejní obstarávatelia podnikateľské zručnosti, technické poznatky a znalosti na zaistenie súladu s predpismi a zabezpečiť tak, aby daňoví poplatníci dostali najlepší tovar a služby. Komisia bude sprostredkúvať výmenu osvedčených postupov a inovačných prístupov.

Konzultácia o stimulovaní inovácií prostredníctvom verejného obstarávania – cieľom je získať spätnú väzbu od zainteresovaných strán, ako stimulovať inovácie prostredníctvom verejného obstarávania tovaru a služieb. Konzultácia je otvorená do 31. decembra a bude podkladom budúceho usmernenia pre verejné orgány, ktoré bude riešiť  otázky typu spôsob stanovenia stratégie, organizácia podpory inovačného obstarávania alebo využívanie nástrojov verejného obstarávania priaznivých pre inovácie. 

Odpad: Nové zisky aj pracovné miesta 
Odpad zo stavieb a demolácií predstavuje riziko pre životné prostredie a je skutočnou výzvou pre celú EÚ. Na každého Európana pripadajú ročne vyše 2 tony takéhoto odpadu.  

V spolupráci s Európskou komisiou vypracovanli experti Protokol EÚ pre manažment odpadu zo stavieb a demolácií (EU Construction and Demolition Waste Management Protocol.) Cieľom usmernení vychádzajúcich z analýz je v čo najväčšej miere opakovane využívať, recyklovať C&D odpad vo všetkých členských štátoch EÚ. Zvýšiť by sa mala dôvera v proces spracovania C&D odpadu a tiež v kvalitu takto recyklovaných materiálov. Podpora trhu s C&D odpadom by mohla priniesť tisíce pracovných miest.

Obežná ekonomika zahŕňajúca stavebnú činnosť, demolačné práce a následne rekonštrukcie s využitím materiálov z recyklovaného odpadu sú kľúčom na posilnenie rastu v tomto sektore. Ak je hodnota 1 tony odpadu približne 10 eur, v EÚ by sa každoročne dokázalo ušetriť 7,5 miliárd eur vďaka využívaniu materiálov z recyklovaného C&D odpadu. Výhody sa však netýkajú iba stavebného priemyslu, pretože každá jedna tona recyklovaného odpadu bude zároveň o jednu tonu odpadu menej zaťažovať životné prostredie.

Brzdou v rozvoji je zatiaľ nedôvera v kvalitu materiálov z recyklovaného C&D odpadu ako aj nedostatočné poznatky o zdravotných rizikách pre robotníkov, ktorí ich používajú.

World Robotics Report 2017: Pribúdajú roboty aj coboty  
Správa International Federation of Robotics (IFR) predpovedá 18% rast v počte nasadenia priemyselných robotov v tomto roku a 15% rast v rokoch 2018 - 2020.  

Hlavnými faktormi optimistického scenára je silnejší rast globálnej ekonomiky, zrýchľujúce sa obchodné cykly, rastúce nároky zákazníkov na variabilitu a rastúca miera praktického uplatnenia konceptov tzv. Priemyslu 4.0. Aj v tomto roku vidí správa rastúci dopyt po robotickej automatizácii v širokom spektre odvetví: automotive, elektroniky, gumárenského a plastikárskeho priemyslu, potravinárskeho a nápojového priemyslu, farmácie či strojárstva. Predpovedaný rast je celosvetový a odohrávať sa bude v Európe, Amerike a hlavne v Ázii.

Podľa správy IFR zohrávajú hlavnú rolu v aktuálnom raste kolaboratívne roboty (coboty). Spolupráca ľudí a robotov je prevládajúci trend v spojení s jednoduchou obsluhou, ľahkou inštaláciou, nízkou hmotnosťou, mobilitou a nízkymi nákladmi. Vzrastie aj vďaka potrebe malých a stredných spoločností (SMB) automatizovať svoju výrobu jednoducho a za prijateľné náklady. Coboty by mali pracovať spolu s ľuďmi namiesto toho, aby ich nahradzovali, a to je dôležité hlavne tam, kde sú pracovné miesta citlivou témou. Umožňujú tiež podnikom vrátiť výrobu do svojich materských krajín, čo je kľúčové v prípade výroby masovo personalizovaných produktov s vyššou maržou.