Google: Mobilní operátori vo vyhľadávaní
Agentúra Performics sledovala prostredníctvom rôznych internetových nástrojov aktivitu pri vyhľadávaní mobilných operátorov na Google.  

Podľa údajov za posledných 12 mesiacov (od 1. 9. 2016 do 1. 9. 2017) zákazníci na Slovensku najčastejšie vyhľadávali mobilného operátora Orange. Počas sledovaného obdobia podľa Google Trends dosahovali približne rovnaké výsledky ďalší dvaja operátori Telekom a O2.

Najčastejšie vyhľadávanými výrazmi na Google v spojení s mobilnými operátormi boli „telefóny“, „paušál“ a „internet“. Zaujímavosťou je, že v prípade vyhľadávaní služieb dosiahol najvyšší počet operátor O2 so spojením O2 paušál (8.100). Ďalej sme vyhľadávali najčastejšie O2 internet, Orange telefóny a Telekom internet (rovnaký počet po 6.600). A ako tretie najčastejšie spojenie sme vyhľadávali Orange paušál (5.400). 

Smart City: Prvé výzvy na Slovensku
Úrad podpredsedu vlády pre investície a informatizáciu vydal prvé výzvy zamerané na podporu experimentálneho vývoja pre Smart City formou verejno-súkromného partnerstva. 

Prvé dve výzvy zamerané na manažment dopravy a digitalizáciu verejnej správy mesta. Výsledkom podporeného projektu nebude len tzv. nultý prototyp, ale aj jeho zavedenie a otestovanie v podmienkach konkrétneho mesta, pričom uchádzač o grant musí preukázať, že má predbežnú dohodu so samosprávou o testovaní produktu. Výzvy sú určené pre malých a stredných podnikateľov s preukázateľnou históriou v oblasti inovácií, nie pre start-upy, keďže účelom je poskytnúť zdroje na finalizáciu vývoja, nie na celý vývoj. Do dňa vyhlásenia výzvy už musí mať žiadateľ v obchodnom registri zapísanú vývojovú činnosť, čím sa má zabrániť, aby sa o podporu uchádzali účelovo vzniknuté firmy.

Projekty budú hodnotiť medzinárodní hodnotitelia, pričom sa bude osobitne hodnotiť ekonomické a technické riešenie. Výber hodnotiteľov prebiehal prostredníctvom otvorenej medzinárodnej výzvy, do ktorej sa prihlásilo 60 hodnotiteľov z piatich krajín vrátane Slovenska. Ďalšími sú Česká republika, Rakúsko, Holandsko a Taliansko. Metodika hodnotenia bola vypracovaná spoločne s CIT.

Leukémia: Ukončenie liečby realitou 
Pozitívne výsledky viacerých štúdií prinášajú novú nádej pre pacientov s chronickou myelocytovou leukémiou (CML). Inovatívne lieky umožnia ukončiť liečbu a nový život bez liekov.  

V súčasnosti sa viaceré vedecké skupiny v klinických štúdiách zaoberajú možnosťou vysadiť liečbu u určitej skupiny pacientov s chronickou myelocytovou leukémiou (CML). Doposiaľ najväčšia medzinárodná štúdia European Stop TKI Study preukázala prelomové výsledky, ktoré prinášajú pre CML pacientov nádej na normálny a plnohodnotný život bez liekov. Podľa nej je už možné istej skupine pacientov, spĺňajúcim presne dané medicínske kritériá, vysadiť liečbu. „S molekulárne cielenou terapiou sme dokázali zvládnuť toto onkologické ochorenie natoľko, že pacienti dnes žijú normálny život bez obmedzení. A teraz sa blížime k ďalšiemu kroku, ktorým je možnosť ukončenia liečby“, hovorí MUDr. Katarína Slezáková, PhD.

Do štúdie European Stop TKI bolo zaradených 755 pacientov z 11 európskych krajín, ktorým bola, na základe odporúčania lekárov a pod ich prísnym dohľadom, ukončená liečba CML. Pri takmer polovici z nich (378) sa neobjavili žiadne príznaky ochorenia ani po vyše roku a pol od skončenia medikamentóznej terapie. Vedci sa preto začali zaoberať aj otázkou, či má pre zdarne liečených pacientov význam v terapii pokračovať. „Medzi rozhodujúce kritériá na vysadenie liečby patria v prvom rade doterajšie optimálne výsledky liečby pacienta a dosiahnutá tzv. hlboká molekulová remisia, ale aj isté vstupné charakteristiky choroby (napr. chronická fáza v čase diagnózy, nízke riziko) a v neposlednom rade aj prianie pacienta“, vysvetľuje MUDr. Zuzana Sninská, PhD. Aj na Slovensku pribudnú pacienti s CML spĺňajúci kritériá na ukončenie liečby. S návrhom ošetrujúceho lekára na ukončenie liečby musí samozrejme súhlasiť aj pacient.  

EU: Investície do kybernetickej bezpečnosti
Približne 80% podnikov v Európe zažilo aspoň jeden incident v oblasti kybernetickej bezpečnosti, kybernetické útoky proti podnikom však často ostávajú neodhalené alebo neohlásené.

Kľúčovým nástrojom kybernetických útokov je naďalej malvér, zároveň však rastie počet a následky útokov na priemyselné kontrolné systémy a siete, akým bol napríklad útok ransomvéru WannaCry v máji 2017, ktorý zasiahol tisíce počítačov v takmer stovke krajín. Vzhľadom na cezhraničnú povahu počítačovej kriminality je zlepšenie spolupráce a výmeny informácií medzi policajnými a súdnymi  orgánmi a odborníkmi z oblasti počítačovej kriminality nevyhnutné aj na získavanie elektronických dôkazov.

Preventívne opatrenia zo strany individuálnych používateľov, verejných inštitúcií a podnikov sú podľa europoslancov naďalej absolútne nedostatočné, a to najmä pre nedostatok znalostí a zdrojov. Európska únia, jej inštitúcie, národné vlády a parlamenty, ale aj európske podniky a siete sú podľa nich kriticky zraniteľné voči sofistikovaným útokom veľkých zločineckých organizácií, štátom podporovaných skupín alebo teroristických organizácií.

Európsky parlament preto okrem iného presadzuje:
• intenzívnejšiu výmenu informácií prostredníctvom Eurojustu, Europolu a Agentúry EÚ pre sieťovú a informačnú bezpečnosť (ENISA),
• poskytnutie primeraných zdrojov Eurojustu a Europolu s cieľom urýchliť odhaľovanie, analýzu a postupovanie materiálu zobrazujúceho zneužívanie detí a zlepšiť identifikáciu obetí,
• zabezpečenie okamžitého odstraňovania nelegálneho online obsahu na základe riadneho právneho procesu alebo zamedzenie prístupu k nemu z územia Únie v prípade, keď obsah  nie je možné odstrániť,
• zvýšenie investícií do vzdelávania ako reakciu na nedostatok kvalifikovaných IT-odborníkov v oblasti kybernetickej bezpečnosti,
• podporu využívania šifrovania alebo iných bezpečnostných technológií a nástrojov anonymizácie,
• viac prostriedkov z fondov EÚ na výskum bezpečnosti IT založený na bezplatnom a slobodnom softvéri,
• spustenie informačnej kampane v oblasti bezpečného využívania internetu pre deti, orgány ústrednej a miestnej vlády, kľúčových prevádzkovateľov a subjekty súkromného  sektora,
• ustanovenie tímov, ktorým by podniky a spotrebitelia mohli oznamovať incidenty v oblasti kybernetickej bezpečnosti a zriadenie databáz na zaznamenávanie všetkých druhov  počítačovej kriminality,
• poskytnutie orgánom činným v trestnom konaní zákonného prístupu k relevantným informáciám, napríklad k presnej identifikácií používateľa IP adresy, ktoré sú pre vyšetrovanie  nevyhnutné,
• podporu komunity pre bezpečnosť informačných a komunikačných technológií pri takzvanom etickom hakerstve (white hat hacking) a pri oznamovaní nezákonného obsahu, ako  je materiál z oblasti sexuálneho zneužívania detí,
• novelizáciu právneho rámca EÚ v oblasti kybernetickej bezpečnosti, vrátane harmonizácie pravidiel na určenie domáceho alebo zahraničného statusu poskytovateľa služieb. 

SR: Viesť optiku vzduchom je nelegálne
Z rozhodnutia Ministerstva dopravy a výstavby SR v prípade optickej siete v obci Seňa vyplýva, že schovávať budovanie nových optických vedení za „dozbrojovanie“ existujúcej energetickej siete je v rozpore so zákonom. 

Rozhodnutie padlo v súvislosti s výstavbou nadzemnej optickej siete vo východoslovenskej obci na stĺpoch elektrického vedenia, hoci viesť v zastavaných územiach nové rozvody nad zemou vyhláška Ministerstva životného prostredia č. 532/2002 nedovoľuje, a to aj keď ide o zmenu a údržbu už existujúcej stavby. Stavebník projekt pôvodne nahlásil ako drobnú stavbu.

Asociácia poskytovateľov internetu podala na prokuratúru podnet na preskúmanie zákonnosti postupu. Prokuratúra skonštatovala porušenie zákona a navrhla stavebné povolenie zrušiť ako nezákonné, neskôr podala odvolanie na Ministerstvo dopravy a výstavby SR. To v rozhodnutí pripomenulo, že na posúdenie charakteru stavby a jej povoľovanie nie je dôležité, či nové vedenie slúži na prenos informácií o spotrebe elektrickej energie alebo na prenos iných informácií. Na vybudovanie nového telekomunikačného vedenia je potrebné územné rozhodnutie, a takéto vedenia sa v zastavanom území obce majú umiestňovať pod povrch zeme.