Oxid dusičitý: Na Slovensku chýba spoľahlivé meranie 
Európska komisia zaslala Slovensku a Luxembursku formálnu výzvu z dôvodu znečisťovania ovzdušia NO2. Obe krajiny by mali pripraviť odpovede najneskôr do dvoch mesiacov. 

Pravidlá Európskej únie týkajúce sa kvality okolitého ovzdušia (smernica 2008/50/ES) a čistejšieho ovzdušia v Európe od členských štátov vyžadujú, aby hodnotili kvalitu ovzdušia na celom svojom území a prijímali opatrenia s cieľom obmedziť vystavenie občanov znečisťujúcim látkam.

Od nadobudnutia jej účinnosti sa Slovensku nepodarilo zaistiť primeraný počet a druh miest odberu vzoriek a poskytnúť dostatok platných údajov. Luxembursko zasa nebolo schopné zabezpečiť dodržiavanie záväzných limitných hodnôt NO2 v meste Luxemburg. 

SR: Dve tretiny Slovákov si privyrábajú 
Až dve tretiny (66%) Slovákov v produktívnom veku si aspoň niekedy privyrábajú na brigádach, alebo majú vedľajší pracovný pomer. 

Podľa prieskumu, ktorý si v agentúre Ipsos Marketing nechala spracovať skupina KRUK, si najčastejšie na brigádach privyrábajú ľudia vo veku 18 až 26 rokov (58% respondentov) a vo veku 27 až 35 rokov (51%). Absolútna väčšina opytovaných volí skôr formu nárazovej, príležitostnej brigády. Pravidelne si privyrábajú o niečo viac muži (17% oproti 15% žien), pri príležitostných brigádach sa pomer prakticky vyrovnáva (50% žien oproti 51% mužov). Brigády sú pravidelné pre viac než pätinu (21%) obyvateľov Žilinského kraja, najmenej ľudí (11%) si pravidelne privyrobí v Trnavskom kraji, kde si však zároveň najviac (58%) ľudí privyrába príležitostne.

Spolovice ide o nárazové brigády, veľmi časté sú však aj vedľajšie pracovné pomery formou dohody o vykonaní práce, napríklad roznos novín či letákov alebo rôzne sezónne práce. Hlavným dôvodom je získanie financií na pokrytie základných životných potrieb (30% respondentov s vedľajším príjmom). Nasledujú zárobky učené na koníčky a rôzne voľnočasové aktivity (19%) a brigády s cieľom splácať dlhy (17%). Na základné životné potreby si privyrábajú skôr ženy (32% oproti 27% mužov), v prípade brigád na financovanie koníčkov je pomer medzi ženami a mužmi opačný (15% žien oproti 24% mužov). Ďalší príjem na základné životné potreby vyhľadávajú najviac obyvatelia Nitrianskeho kraja (43%), najmenej ľudia z Bratislavského kraja (21%).

Typický mesačný zárobok sa pohybuje do 40 eur (37%), viac než tretina (34%) brigádnikov si privyrába 41 až 120 eur. Rozhodujúcimi faktormi pri voľbe brigády sú najmä výška mzdy (33% brigádnikov) a náplň práce (27%). Ženy výrazne priorizujú mzdu (41%), zatiaľčo muži skôr náplň práce (26%). Obsah práce zaujíma aj predovšetkým ľudí starších ako 45 rokov, vysokoškolákov a obyvateľov Bratislavy. Ľudia s vyšším vzdelaním si najčastejšie privyrábajú na zábavu, menej vzdelaní ľudia predovšetkým na životné potreby. Vzdelanejší ľudia a ľudia nad 45 rokov volia hlavne vedľajší pracovný pomer, mladší ľudia zas nárazové brigády. 

Aktuálne: Slováci prezúvajú hlavne podľa počasia 
Väčšina slovenských vodičov si nenecháva prezúvanie zimných pneumatík na poslednú chvíľu.  

Z prieskumu pre značku Matador, ktorý zrealizovala agentúra Nielsen Admosphere (v auguste na vzorke 500 respondentov) vyplynulo, že pre 38% vodičov je pri prezúvaní rozhodujúce počasie, čiže nemajú naplánovaný presný termín, kedy chcú mať auto prezuté. Naopak až 23% opýtaných chce mať už prezúvanie vyriešené v októbri a 22% v novembri.

Aké faktory vplývajú na vodičov pri výbere a kúpe zimných pneumatík? Najviac respondentov sa rozhoduje podľa kvality. Až 51% vodičov sa informuje priamo u predajcu o jazdných vlastnostiach a garancii bezpečnosti pneumatiky. Pre 32% vodičov je pri kúpe prvoradé odporúčanie od známych, predajcov alebo na základe používateľských recenzií na internete, 20% sa riadi podľa výsledkov nezávislých bezpečnostných testov.

Zaujímavým ukazovateľom je výber zimnej pneumatiky podľa konkrétnej značky. Jednotkou je pre slovenských vodičov značka Matador, ktorú si vyberá 20%. Zhodne 14% opýtaných používa zimné pneumatiky značky Contintental, Barum a Michelin. S pomerne veľkým odstupom nasledovali značky ako Goodyear, Hankook, Dunlop, Pirelli, Bridgestone a Sava. 

Zálohujeme: Externý disk
Druhou najrozšírenejšou formou zálohy je externý disk. Má veľa spoločných znakov s flashkou: majú podobnú rýchlosť zálohovania a kapacita v radoch TB je samozrejmosťou.  

Pevné disky je možné tiež jednoducho prenášať a zálohovať na ne tak aj väčšie množstvo počítačov. Používatelia ocenia jednoduché použitie disku na odkladanie dát, ktoré v notebooku už nechcú, napríklad staré fotografie, filmy či dokumenty z minulých rokov. Pevné disky v dnešnej dobe nahrádzajú aj SSD, takže ide o najrýchlejšiu možnosť zálohy, kedy je možné kopírovať dáta rýchlosťami okolo 500MB/s, čo žiadny flash disk nevie. Odolné pevné disky sú navyše použiteľné aj na cestách, kde hrozí napríklad pád, alebo negatívne vplyvy prostredia typu vlhkosť či prach. Niektoré disky ponúkajú automatický softvér, ktorý zálohu nastaví a používateľ tak nemusí pamätať na kopírovanie dát.

Výhody pevného disku/SSD:
- Veľká kapacita a rýchlosť prenosu.
- Možné použitie s viacerými PC.
- Existujú odolné varianty.

Nevýhody:
- Hrozí fyzické poškodenie.
- Disk je potrebné mať stále pripojený, alebo ho ručne pripájať.
- Často manuálne nastavenie ako pri flash diskoch.  

Aktuálne: Nebezpečné zimné pneumatiky 
Jeseň je už v plnom prúde a s ňou prichádza obdobie prezúvania letných pneumatík na zimné. Majú slovenskí vodiči dostatočné informácie o zimných pneumatikách?  

Podľa prieskumu pre značku Matador, ktorý zrealizovala agentúra Nielsen Admosphere (v auguste na vzorke 500 respondentov) vyše tri štvrtiny Slovákov vlastní, alebo šoféruje auto. Viac ako polovica z nich pritom nevie, kedy sa zimné pneumatiky stávajú  nebezpečnými. Na Slovensku zákony povoľujú minimálnu hĺbku dezénu na zimnej pneumatike 3 mm. Tento parameter správne identifikovalo len 22% respondentov. Ďaleko viac – takmer 30% vodičov si myslí, že minimálna hĺbka dezénu je 1,6 mm, čo platí pre zákonné minimum pri letných pneumatikách. Ďalších 14% opýtaných si myslí, že správna hodnota je 2 mm, 9% - 4 mm, 5% - 5 mm. Viac ako pätina respondentov nevedelo odpovedať.

Ak už nie sú zimné pneumatiky spôsobilé na ďalšie používanie, je veľmi dôležitá ich likvidácia podmienená zákonom. Väčšina slovenských vodičov volí správny postup: až 63% ich necháva v servise k ekologickej likvidácii a iba 12% ich ešte dojazdí v lete, 23% opýtaných sa vyjadrilo, že tento problém za nich rieši niekto iný. Zimná pneumatika je viditeľne odlišná od tej letnej. Slovenskí šoféri rozoznávajú zimné pneumatiky podľa viacerých faktorov. Prieskum ukázal, že až 44% vodičov spozná zimnú pneumatiku podľa tzv. „alpského symbolu“ vločky v hore. 37% šoférov sa zase orientuje iba podľa vzorky pneumatiky a 17% ju rozozná podľa označenia na bočnej strane pneumatiky „M+S“.