EU: Lepšia cezhraničná spolupráca
Európska komisia zriaďuje hraničné kontaktné miesto, ktoré umožní využiť hospodársky potenciál cezhraničných regiónov EÚ, kde žije 150 miliónov občanov. Fungovať má od januára 2018. 

Orientácia v odlišných administratívnych a právnych systémoch je stále veľmi zložitá a nákladná. Hraničné kontaktné miesto tak má zlepšiť prístup k pracovným miestam aj ku službám (napr. zdravotnej starostlivosti a verejnej doprave) a uľahčiť cezhraničné podnikanie. Experti budú poskytovať poradenstvo vnútroštátnym aj regionálnym orgánom tak, že budú zhromažďovať a sprístupňovať osvedčené postupy prostredníctvom novej online siete v celej Euróspkej únii.

Lepší prístup k pracovným miestam: Za hranice cestuje každý deň alebo každý týždeň 2 milióny pracovníkov a študentov. Hraničné kontaktné miesto bude poskytovať podporu regiónom s cieľom pomôcť ľuďom nájsť si prácu za hranicami. Občanom sa bude poskytovať poradenstvo v oblasti vzájomného uznávania kvalifikácií, spoločných študijných programov alebo poradenských služieb pre podnikateľov. Sústredí informácie o osvedčených postupoch, akým je napr. spoločná sieť španielskej Galície a portugalského Norte podporovanou portálom EURES. Môže takto prispieť k zriadeniu budúceho európskeho orgánu práce, ktorý avizoval predseda Juncker vo svojom prejave o stave Únie v roku 2017.

Lepší prístup k verejným službám: Aby boli pohraničné regióny atraktívnejšie a inkluzívnejšie z hľadiska verejných služieb, hraničné kontaktné miesto zmapuje existujúce cezhraničné zdravotné zariadenia (napr. zóny cezhraničnej zdravotnej starostlivosti pri francúzsko-belgickej hranici) a preskúma tiež chýbajúce železničné spojenia na vnútorných hraniciach v záujme efektívnejšej cezhraničnej verejnej dopravy.

Podnikanie cez hranice: Hraničné kontaktné miesto bude prostredníctvom online siete stimulovať dialóg o cezhraničných otázkach. Na požiadanie poskytnú experti podporu v záujme väčšieho zosúladenia pravidiel zakladania podnikov, vymieňania si osvedčených postupov medzi pohraničnými regiónmi a podpory väčšieho využívania online postupov.

Komisia vyberie tiež 20 projektov, ktoré ponúnu inovatívne riešenia na odstránenie cezhraničných prekážok. Výzva na predkladanie projektov bude vyhlásená do konca roka 2017.  

EEG: Pri pachovej identifikácii 
V Slovenských Ďarmotách sa realizuje pilotný projekt s celosvetovým dosahom - prvé použitie elektroencefalografie (EEG) v metóde pachovej identifikácie.   

„V rámci novej metódy VAMA (názov podľa jej tvorcov) nasadzujeme služobným psom na ich hlavy špeciálne čiapky s elektródami, ktoré sú prepojené so zariadením umiestneným na ich telách. Pomocou wifi signálu sa mozgové elektrické impulzy psa prenášajú do počítača, kde môžeme vidieť, ako pes reaguje na jednotlivé pachy pri ich porovnávaní“, popisuje Ján Varga. Počítačom zhromaždené a vyhodnotené výsledky tak jednoznačne preukážu hodnovernosť označenia pachovej stopy služobným psom. Vyhľadávanie a spárovanie pachových stôp sa pre služobného psa začína očuchaním vybranej pachovej stopy a následne prejdením okolo niekoľkých konzerv s pachovými stopami na porovnanie. Ak pri niektorej pes dá signál psovodovi, tak dôjde k úspešnému spárovaniu a identifikácii páchateľa, ktorý na mieste činu zanechal pachovú stopu.

Na vývoji spolupracuje aj Aladár Maďari, špecialista na neurológiu a správanie zvierat z Univerzity veterinárskeho lekárstva a farmácie v Košiciach. Prvé výsledky poukazujú na vysokú objektivitu pri vyhodnocovaní kriminalistických pachových stôp. Vďaka potenciálu novej metódy majú závery pachovej identifikácie šancu stať sa plnohodnotným dôkazom v trestnom dokazovaní. K dispozícii tak bude nielen písomný záznam o výsledku porovnávania, ale aj počítačom vygenerovaný dôkaz o mozgovej aktivite psa, kde budú viditeľné rozdiely medzi jeho reakciami na pachy, ktoré sa nezhodujú a ktoré sa s pachovou stopou vytypovaného páchateľa zhodujú. 

SR: Ceny elektronických diaľničných známok sa nezmenia     
V budúcom roku 2018 zostávajú ceny a platnosť elektronických diaľničných známok nezmenené. Rozhodol o tom minister dopravy a výstavby SR. 

Vodiči osobných áut tak zaplatia za ročnú diaľničnú známku 50 eur, cena mesačnej známky ostane 14 eur a desaťdňovej 10 eur. Súčasne bude ročná diaľničná známka platiť od 1. januára 2018 do 31. januára 2019. Elektronickú diaľničnú známku si môžete zakúpiť cez internetovú stránku eznamka.sk, cez mobilnú aplikáciu "eznamka" a tiež na predajných miestach, väčšinou na čerpacích staniciach. Pri úhrade diaľničnej známky v elektronickej forme je potrebné, aby vodiči udali správne a úplne potrebné údaje, vrátane evidenčného čísla vozidla a následne si ich aj skontrolovali.

Slovensko podľa ministra zostáva krajinou, ktorá má najlacnejšie diaľničné známky v regióne. Národná diaľničná spoločnosť aktuálne spravuje približne 790 kilometrov diaľnic, rýchlostných ciest a vymedzených úsekov ciest prvej triedy. V roku 2017 bolo otvorených 23 kilometrov diaľnic a rýchlostných ciest.

On-line: Paralelné svety
S internetom trávime stále viac času a postupne si vytvárame vlastné virtuálne identity. No má to aj svoje tienisté stránky. Tak ako v bežnom živote, aj v tom virtuálnom na nás číhajú hrozby.  

Internet zmenil naše návyky a významne ovplyvňuje životný štýl. Vďaka nepretržitému internetovému pripojeniu, digitálnym smart zariadeniam a nespočetnému množstvu aplikácií si dokážeme užívať možnosti, o ktorých sa nám predtým ani nesnívalo. Viaceré z obľúbených činností – ako nakupovanie, finančné transakcie, získavanie informácií, sledovanie médií, komunikácia či sociálne interakcie – sa vo veľkej miere odohrávajú vo virtuálnom prostredí. Podľa prieskumu Slovakia online 2015 agentúry Median SK, ktorá skúmala digitálny život viac ako 3 miliónov Slovákov, podiel  on-line komunity na Slovensku sa za posledných 10 rokov zdvojnásobil. Slováci strávia v priemere takmer 3 hodiny denne on-line, pričom toto číslo naďalej rastie.

Náš život sa tak odohráva akoby v dvoch paralelných svetoch – v tom skutočnom a v tom virtuálnom. Zatiaľ čo v tom skutočnom sa správame pomerne zodpovedne, v tom virtuálnom sa často bezdôvodne vystavujeme rizikám, ktoré však môžu negatívne ovplyvniť naše skutočné životy. „V on-line prostredí sa cítime uvoľnenejšie, strácame zábrany, za monitorom počítača sa cítime  bezpečnejšie – nikto nás nevidí a nepočuje. Práve preto sme o čosi menej obozretní a často popúšťame zo svojich noriem a pravidiel správania sa. Aj v on-line svete stoja na druhej strane skutoční ľudia, ktorí si vytvárajú skutočné obrazy o nás a našom správaní. Rovnako skutočné sú aj riziká, ktorým naše správanie vo virtuálnom svete vystavujeme. Mali by sme byť preto obozretní, aby sme sa vyhli negatívnym dôsledkom. Tých je čoraz viac a aj z vlastnej praxe poznáme niekoľko prípadov, kedy sa predovšetkým mladí ľudia stali obeťami kybernetických hrozieb, ktoré vážne zasiahli do ich skutočných životov“, konštatuje Marek Madro z internetovej poradne IPčko.sk. 

EU: Európsky deň jazykov 2017
Posledný septembrový utorok sa v Európe oslavoval Európsky deň jazykov. Ako je to teda  s našimi jazykovými znalosťami?  

V roku 2015 sa viac ako 19 miliónov žiakov základných škôl EÚ (84% všetkých žiakov na tejto úrovni) učilo aspoň jeden cudzí jazyk, a to vrátane 1 milióna žiakov (približne 5%), ktorí sa učili dva cudzie jazyky alebo viac. Najpopulárnejšia je angličtina, ktorej sa venuje viac ako 17,5 mil. žiakov (83,5%). Francúzština sa  umiestnila na druhom mieste (s 0,8 mil. žiakov, čiže 4,8% populácie), po nej nasleduje nemčina (takmer 0,7 mil. žiakov alebo 3,9%), španielčina (0,1 mil. alebo 0,6%), ruština (54 tis. alebo 0,3%) a taliančina (33 tis. alebo 0,2%). Top tri krajiny s najväčším počtom žiakov, ktorí sa učia viaceré cudzie jazyky, sú Luxembursko, Estónsko a Grécko.

Na slovenských základných školách sa v roku 2015 učilo cudzí jazyk 85,9%, pričom 80,4% sa učí jeden jazyk a 5,5% sa učí dva a viac jazykov. Najobľúbenejšia je angličtina, učí sa ju až 82,6% žiakov.

V Európskej únii je 24 úradných jazykov, približne 60 regionálnych jazykov a jazykov národnostných menšín a viac než 175 jazykov migrantov. Vo svete existuje 6.000 až 7.000 jazykov, z ktorých väčšina sa vyskytuje v Ázii a v Afrike. Aspoň polovica svetovej populácie je dvojjazyčná alebo viacjazyčná, t. j. ovláda alebo rozumie dvom alebo viacerým jazykom.