Radíme: Prečo písať rukou
Poznámky, ktoré sme si zvykli písať ručne do diárov a poznámkových blokov, vystriedali smartfóny poskytujúce rôzne aplikácie a funkcie.

Aj napriek častejšiemu využívaniu klávesníc by sme však nemali zabudnúť na písanie rukou. Cibrí sa ním jemná motorika a celkový rozvoj osobnosti, čo potvrdzujú viaceré výskumy a štúdie. Počas písania rukou sa nám dokonca v mozgu vytvárajú nervové spojenia, ktoré pôsobia na jednoduchší proces učenia sa.

Vedci však prišli aj k poznatku, že je rozdiel či rukou píšeme tlačené písmo alebo písané. V mozgu sa tak aktivujú rôzne spojenia. Zároveň sa zistilo, že študenti, ktorí poznámky na prednáškach zaznamenávali rukou, sa učia lepšie. Písanie rukou však formuje aj osobnosť človeka a taktiež sa dokázalo, že súvisí s tvorbou kreatívnych nápadov.

Aktuálne: Lepšia ochrana zvierat 
Zlepšenie ochrany zdravia zvierat prostredníctvom podávaných veterinárnych prípravkov a technických pomôcok je cieľom navrhovaného zákona o veterinárnych prípravkoch a veterinárnych technických pomôckach, ktorý pripravilo Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR.

Veterinárne prípravky a veterinárne technické pomôcky nie sú liekmi ani liečivami, obchodovanie s nimi preto nespadá do pôsobnosti zákona o liekoch. Väčšinou ide o prípravky a pomôcky dovážané zo zahraničia, aj preto je potreba ich riadnej registrácie. Na základe nového zákona budú musieť byť všetky prípravky riadne zaregistrované, odskúšané, upravia sa podmienky ich schválenia a uvedenia na trh, ako aj požiadavky na zaobchádzanie s nimi. „Ide o rôzne vitamíny, minerály, bielkoviny, kolagén, dezinfekčné prostriedky, šampóny či krémy na výživu pokožky. Dotkne sa teda všetkých účastníkov obchodného reťazca – dovozcov prípravkov, distribútorov, lekární, veterinárnych lekárov aj samotných chovateľov“, spresnila ministerka Gabriela Matečná. Zákon upraví aj podmienky používania veterinárnych technických pomôcok a ich uvádzanie na trh. V praxi môže ísť o rôzne prístroje určené na vyšetrenie zvieraťa, na diagnózu, sledovanie ochorenia a poranenia, zdravotného postihnutia či o umelú končatinu.

Preventívne schvaľovanie a registráciu bude zabezpečovať Ústav štátnej kontroly veterinárnych biopreparátov a liečiv. Nad dodržiavaním zákona bude dohliadať Štátna veterinárna a potravinová správa SR, za jeho porušenie bude udávať sankcie. Samostatný právny predpis na národnej úrovni je dôležitý aj preto, že táto problematika nie je harmonizovaná na úrovni Európskej únie. Problematiku schvaľovania veterinárnych prípravkov a veterinárnych technických pomôcok majú na národnej úrovni upravené tiež iné členské štáty - Česká republika, Maďarsko, Portugalsko, Poľsko, Francúzsko, Rumunsko, Belgicko. Zákon by mal byť účinný od 1. marca 2018.    

Interreg SE: Nová výzva so 60 miliónmi eur 
V rámci 3. výzvy programu Interreg Stredná Európa (Interreg SE) bude možné predkladať projekty od 21. septembra 2017 až do 25. januára 2018. 

Výzva bude otvorená pre väčšinu špecifických cieľov programu, pričom podporené budú napríklad nové mechanizmy zavádzania inovácií na trh, zlepšenie regionálnych systémov verejnej dopravy, logistika šetrná k životnému prostrediu, udržateľné využívanie prírodných a kultúrnych zdrojov či kultúrny a kreatívny priemysel.

Úrad vlády SR ako Národný kontaktný bod organizuje v utorok 26. septembra o 9.30 h v Hoteli Bôrik Národný informačný deň k tretej výzve na predkladanie projektov Interreg Stredná Európa 2014 až 2020. Na podujatí budú poskytnuté informácie o aktuálnom stave implementácie programu, detaily o tretej výzve, príklad realizácie úspešného projektu - ENTER-TRANSFER, prezentácie špecifických cieľov ako aj tipov na rozvoj projektov vrátane usmernenia, ako tvoriť ich rozpočet.  

EU: Investície do inteligentného, inovatívneho a udržateľného priemyslu 
Európska komisia predstavila tretí balíček legislatívy. Ide o novú stratégiu pre priemyselnú politiku únie, ktorá zlúči všetky súčasné a nové iniciatívy do jednej. 

Európsky priemysel si vo viacerých odvetviach udržiava na svetovom trhu vedúcu pozíciu. Pripadajú naň dve tretiny vývozu Európskej únie a zamestnáva 32 miliónov ľudí. Aby si však priemysel udržal a posilnil svoju konkurenčnú výhodu, je potrebné ho výrazne zmodernizovať.

K najdôležitejším novým prvkom stratégie pre priemyselnú politiku EÚ patria:
-          Komplexný súbor opatrení na posilnenie kybernetickej bezpečnosti nášho priemyslu.
-          Návrh nariadenia o voľnom pohybe iných ako osobných údajov, ktorým sa umožní voľný cezhraničný pohyb údajov.
-          Nový súbor opatrení týkajúci sa obehového hospodárstva vrátane stratégie zameranej na plasty a opatrení na zlepšenie výroby obnoviteľných biologických zdrojov a ich premeny na biovýrobky a bioenergiu.

Stratégia neobchádza ani práva duševného vlastníctva, zlepšenie fungovania verejného obstarávania v EÚ či rozšírenie programu v oblasti zručností na nové kľúčové odvetvia, akými sú stavebníctvo, oceliarstvo, papierenský priemysel, ekologické technológie a energie z obnoviteľných zdrojov.

GDPR: Firmám často chýba dostatok odborných znalostí 
Smernica GDPR prináša povinnosť využívať najmodernejšie technológie, ktoré si dokážu poradiť s najnovšími bezpečnostnými rizikami. Iba 34% firiem však implementovalo pokročilé funkcie na identifikáciu útočníkov, 33% investovalo do technológií na prevenciu proti únikom dát a 31% využíva nejakú formu šifrovania.

Podľa najnovšieho prieskumu Trend Micro firmy tiež presne nevedia, kto je zodpovedný za prípadný únik dát podliehajúcich GDPR v prípade, že využívajú poskytovateľov služieb na území Spojených štátov amerických. Len 14% respondentov správne identifikovalo, že zodpovednosť leží v takejto situácii na oboch stranách. Nadpolovičná väčšina (51%) sa domnieva, že sankcie sú výlučne záležitosťou európskej firmy, zatiaľ čo o výhradnej zodpovednosti amerického poskytovateľa je presvedčených 24% respondentov.

Organizácie nemajú celkom jasno ani v tom, kto vo firme by mal byť za zaistenie súladu s GDPR zodpovedný: 31% opýtaných si myslí, že toto zaistenie je v gescii generálnych riaditeľov, zatiaľčo riaditeľom pre zabezpečenie IT a ich bezpečnostným tímom túto rolu prisúdilo 27% respondentov. Lenže riadiacu pozíciu, ktorá by bola za GDPR skutočne zodpovedná, má v súčasnosti obsadenú iba 21% firiem. Na IT oddelení sa z tohoto pohľadu spolieha 65% spoločností, na vrcholový manažment alebo na ďalších vedúcich pracovníkov len 22% firiem.

Prieskum sa realizoval od 22. mája do 28. júna 2017 formou 1.132 on-line zisťovaní medzi IT pracovníkmi vo firmách s vyše 500 zamestnancami v 11 krajinách: Spojených štátoch amerických, Veľkej Británii, Francúzsku, Taliansku, Španielsku, Holandsku, Nemecku, Poľsku, Švédsku, Rakúsku a Švajčiarsku. Respondenti zastávali vrcholové alebo stredné manažérske pozície, a to v rôznych odvetviach vrátane maloobchodu, finančných služieb, verejnej správy, médií a stavebníctva.