Upozorňujeme: Nebezpečné súťaže na Facebooku
Falošné súťaže zneužívajú dôverčivosť ľudí. Obete môžu prísť o peniaze, keď správcovia týchto súťaží od nich vymámia osobné údaje, číslo platobnej karty, dátum je platnosti a CVC/CVV číslo zo zadnej strany karty. Sú to údaje na online transakcie s platobnou kartou obete. 

Facebookové stránky sľubujú vyhrať luxusné autá, mobilný telefón alebo práčku. „Na účasť v týchto falošných súťažiach stačí lajkovať celú facebookovú stránku, alebo zdieľať a komentovať príspevok, čiže šíriť podvod medzi svojich facebookových priateľov“, vysvetľuje Lukáš Štefanko, analytik škodlivého kódu. Štatisticky vychádza, že takýto podvodný status niekto na Facebooku zdieľa aj každé dve minúty. Princípom súťaží je, že „každý“ je víťazom. Účastníkovi sa cez Facebook správu následne ozve falošný vyhlasovateľ súťaže a vyžiada si od neho osobné údaje a informácie o platobnej karte. Dôvodom má byť overenie identity.

Internetoví surferi môžu potenciálnym obetiam pomôcť tak, že stránky ako Vyhraj to, Vyherny den a Rossa Fashion nahlásia priamo Facebooku ako podvodné. Všetky sú prepojené na webovou stránkou Modernevyhry.sk, ktorú ESET označil za nebezpečnú. Aj nová vlna RayBan podvodu sa šíri tiež cez Facebook, tento raz ide o lokalizovanú verziu v slovenčine, ktorá zbiera údaje o platobných kartách používateľov. Útočník zneužíva meno známeho výrobcu a spoločnosť Ray Ban a ani jej distribútori nie sú tvorcom falošnej zľavy, ktorá má byť až vo výške 90%!

Používatelia Facebooku, ktorí tieto weby propagujú, tom vôbec netušia. Útočník alebo škodlivý kód do albumov obetí vloží niekoľko fotografií z podvodných webov spolu s linkom na ne a zároveň pri nich otaguje niekoľko kontaktov daného používateľa. Samotné prezeranie týchto webov nie je škodlivé. Problém nastáva pri platbe za zľavnený tovar, ktorý zákazníkovi vôbec nemusí prísť. ESET má podozrenie, že útočník tak získa všetky informácie potrebné k tomu, aby uskutočnil finančný prevod z danej karty. Informácie o platobnej karte totiž idú majiteľovi webových stránok, ktorých servery sa väčšinou nachádzajú v Číne, v nešifrovanej podobe.

Aktuálne: Energetické audity
Ministerstvo hospodárstva SR v spolupráci so SIEA vyhlásilo druhú výzvu na predkladanie žiadostí o poskytnutie dotácie na podporu vykonania energetických auditov mikro, malých a stredných podnikov (MSP) so sídlom v Bratislavskom kraji. V priebehu niekoľkých týždňov majú byť vyhlásené výzvy aj pre projekty v ostatných regiónoch. 

V rámci výzvy pre podniky v BSK sú vyčlenené finančné prostriedky zo štátneho rozpočtu vo výške 270.000 EUR. Podnikatelia môžu získať podporu až 85% z celkových oprávnených výdavkov na audit, pričom najvyššia výška dotácie predstavuje 10.000 EUR. Audity je možné realizovať do 31. januára 2018. Žiadosti je možné podať do 31. októbra 2017 a je v nich potrebné uviesť stručnú informáciu o predmete a harmonograme auditu, doterajšej spotrebe a nákladoch na energiu, pridanej hodnote podniku, ako aj predpokladané oprávnené náklady na audit, z ktorých vyplynie výška dotácie.

Mikro, malé a stredné podniky, ktoré chcú realizovať projekty v mimobratislavských regiónoch, sa budú môcť zapojiť do inej výzvy vyhlásenej v najbližších týždňoch zameranej na realizáciu energetických auditov aj opatrení z nich vyplývajúcich. Na výzvu je vyčlenených 40 miliónov EUR. Minimálna výška podpory bude 20.000 EUR, maximálna 200.000 EUR. Pre veľké podniky SIEA pripravuje výzvu zameranú len na realizáciu opatrení vyplývajúcich z auditov, samotné audity musia veľké podniky realizovať z vlastných prostriedkov, keďže tieto sú pre nich povinné. Výzva by mala byť vyhlásená v najbližších mesiacoch s celkovou sumou 50 miliónov EUR. Obe výzvy sa pripravujú v rámci Operačného programu Kvalita životného prostredia.    

Trend: Nákupy v zahraničí
Téma dvojitej kvality produktov pri rýchloobrátkovom tovare vo východnej a západnej Európe je stále aktuálna. Výdavky domácností na zahraničné nákupy FMCG, t. j. potravín a drogérie, tvoria na Slovensku 1,1%. Čo nakupujeme v zahraničí najčastejšie?   

Podľa analýzy GfK za posledných päť rokov si potraviny a drogériu v zahraničí kúpilo aspoň raz 14 - 15% domácností. Rýchloobrátkový tovar v zahraničí si Slováci kúpia v priemer 9-krát za rok. Ak sa domácnosť rozhodne ísť nakúpiť do zahraničia, zvyčajne pri jednom nákupe minie 3-krát viac než pri priemernom nákupe doma, čo indikuje zásobovacie nákupné zámery. V nákupoch slovenských domácností prevláda „viac západoeurópska krajina“ – Rakúsko, kde je hlavným dôvodom vnímaná vyššia kvalita tovaru v porovnaní so Slovenskom.  

A čo vlastne nakupujeme v zahraničí? V košíkoch slovenských domácností nakupujúcich v zahraničí nadpriemerne prevažujú cukrovinky (bonboniéry, čokolády alebo cukríky), ďalej pracie prostriedky a produkty osobnej starostlivosti (dezodoranty, sprchové gély či zubné pasty). Vo väčšej miere sa nakupujú tiež papierové produkty, najmä detské plienky.

Podľa kontinuálneho monitoringu nákupného správania domácností GfK Consumer Panel Services za rok 2016, ktorý sleduje nákupy rychloobrátkového tovaru na reprezentatívnej vzorke 1500 slovenských a tiež zo štúdie Shopping Monitor 2017.     

GDPR: Aké osobné údaje musia byť chránené?
Firmy z celého sveta by sa mali dôkladne pripravovať na všeobecné nariadenie Európskej únie o ochrane osobných údajov, ktoré má vstúpiť do platnosti 25. mája 2018.  

Najnovší prieskum Trend Micro potvrdil veľmi dobré povedomie o princípoch GDPR, pričom celých 95% vedúcich predstaviteľov firiem vie o povinnosti toto nariadenie dodržovať a 85% respondentov sa už s požiadavkami nového právneho predpisu na ochranu osobných údajov oboznámilo. Až 79% firiem je presvedčených, že ich dáta sú chránené najlepším možným spôsobom. Analytická firma Gartner ale predpovedá, že do konca roka 2018 nedosiahne úplný súlad s GDPR viac ako 50% spoločností a odporúča, aby sa začali pripravovať čo najskôr.

Pritom stále existujú nejasnosti v tom, aké osobné údaje musia byť chránené. Napríklad 64% opýtaných nevedelo, že medzi osobné údaje patrí aj dátum narodenia zákazníka. Podobne 42% netušilo, že to platí aj pre marketingové databázy s emailovými adresami. Fyzickú adresu ako osobný údaj nevníma 32% respondentov a emailovú adresu 21% respondentov. Firmy teda nie sú pripravené alebo zabezpečené tak dobre, ako sa ich manažment domnieva. V skutočnosti majú hekeri v uvedených informáciách všetko potrebné na to, aby mohli zákazníkov celkom jednoznačne identifikovať a akejkoľvek firme, ktorá tieto údaje dostatočne nechráni, hrozia vysoké pokuty.

Prieskum sa realizoval od 22. mája do 28. júna 2017 formou 1.132 on-line zisťovaní medzi IT pracovníkmi vo firmách s vyše 500 zamestnancami v 11 krajinách: Spojených štátoch amerických, Veľkej Británii, Francúzsku, Taliansku, Španielsku, Holandsku, Nemecku, Poľsku, Švédsku, Rakúsku a Švajčiarsku. Respondenti zastávali vrcholové alebo stredné manažérske pozície, a to v rôznych odvetviach vrátane maloobchodu, finančných služieb, verejnej správy, médií a stavebníctva.

e-Schránka: Aktualizácia aplikácií pre elektronický podpis
Na portáli slovensko.sk bola v sekcii Na stiahnutie sprístupnená aktualizovaná verzia balíka klientskych aplikácií D.Suite/eIDAS 1.0.5 určená na vytváranie a spracovanie kvalifikovaného elektronického podpisu pre systém MS Windows. 

Nová verzia odstraňuje chybu zlyhania inštalácie pri nesprávnej odinštalácii webového prehliadača Firefox a pridáva kontrolu času vytvorenia podpisu voči času z časovej pečiatky pre XAdES_ZEP 1.0 a 1.1. V aplikácii D.Viewer .NET opravuje chybu aplikácie v prípade, že sa v CRL nenachádza extension CRLNumber.

Komponenty pre platformu Java a aplikácia D.Launcher na ich použitie v operačných systémoch MS Windows, Mac OS X a GNU/Linux zostávajú bez zmeny.