Ransomvér: Až v 40% všetkých spamov  
Zašifrovanie firemných dát hrozí najviac z nevyžiadanej pošty, nemožno však podceniť ani web, USB pamäte a neaktualizované systémy. 

Podľa GFI Software je najčastejším spôsobom napadnutia podnikových počítačov ransomvérom nevyžiadaná pošta, ktorá je zodpovedná za takmer 60% ransomvérových infekcií. Napriek tomu by sa SMB spoločnosti mali sústreďovať aj na ochranu pred ďalšími útokmi prichádzajúcimi z webu, USB pamätí a prostredníctvom neaktualizovaných systémov.  

Zo súhrnných údajov vyplýva:

- 59% ransomvérových infekcií v roku 2016 prišlo do firiem prostredníctvom elektronickej pošty;

- 40% všetkých spamových emailov obsahovalo ransomvér;

- škody spôsobené ransomvérom vzrástli z 24 miliónov dolárov v roku 2015 na 1 miliardu dolárov v roku 2016;

- podľa údajov americkej National Cyber Security Alliance 60% malých firiem, ktoré sa stali obeťou vážneho kybernetického útoku, do 6 mesiacov skrachovalo.  

Hlavná pozornosť by teda mala byť venovaná filtrovaniu elektronickej pošty prichádzajúcej do podniku, kde hrozí najväčšie nebezpečenstvo, avšak podceniť sa nemôžu ani iné vektory útoku. Odborníci odporúčajú využívať špecializované automatizované nástroje na pravidelnú aktualizáciu, na sledovanie výmenných pamäťových médií a filtrovanie prístupu k potenciálne nebezpečným webovým stránkam.

Upozorňujeme: Register partnerov verejného sektora
Všetky spoločnosti, ktoré chcú obchodovať so štátom v objeme vyššom ako 100-tisíc eur, alebo v prípade opakovaného plnenia 250-tisíc eur, musia byť zapísané v Registri partnerov verejného sektora.

Uvedenú povinnosť zaviedol zákon o registri partnerov verejného sektora (tzv. protischránkový zákon) účinný od 1. februára 2017.  Zákon zároveň obsahuje prechodné obdobie, ktoré sa končí 31. júla 2017. V praxi to znamená, že do daného termínu musia byť v Registri partnerov verejného sektora zapísané všetky osoby, ktoré so štátom obchodovali ešte pred účinnosťou zákona, majú platne uzatvorené zmluvy a spĺňajú stanovený finančný limit. Rovnakú lehotu majú aj tie osoby, ktoré boli do účinnosti zákona zapísané v Registri konečných užívateľov výhod vedenom na Úrade pre verejné obstarávanie. Údaje z Registra koncových užívateľ výhod sa síce do Registra partnerov verejného sektora transformovali automaticky, ale osoby musia do konca prechodného obdobia zabezpečiť zosúladenie zapisovaných údajov s novou právnou úpravou a overiť identifikáciu konečného užívateľa výhod prostredníctvom oprávnenej osoby. Oprávnená osoba vykonáva v rámci registračného konania všetky úkony (prvozápis, zmena, výmaz) a zároveň zodpovedá za správnosť a úplnosť registrovaných údajov.

Povinnosť registrácie sa za predpokladu splnenia finančného limitu týka aj zdravotných poisťovní, poskytovateľov zdravotnej starostlivosti, držiteľov banského oprávnenia a povolenia na podnikanie v zmysle zákona o energetike a tiež osôb poverených správcom výberu úhrady diaľničnej známky a mýta.

Nesplnenie uvedených povinností do 31. júla 2017 môže mať za následok výmaz z registra, odstúpenie štátu od zmluvy alebo bez hrozby sankcie skončenie plnenia zmluvných povinností.

Aktuálne: Slováci dôverujú najviac domácim potravinám
Podľa prieskumu pre Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka (MPRV SR) považuje 59% opýtaných slovenské potraviny za kvalitnejšie ako zahraničné a 25% za rovnako kvalitné. Najčastejším dôvodom uvádzajú čerstvosť (48%) a prísnejšiu kontrolu (41%). Napriek tomu počet vystavení slovenských výrobkov v obchodoch dosiahol len 37%.

Spotrebitelia vnímajú pôvod slovenských potravín najcitlivejšie pri mäse (59%) a pri mliečnych výrobkoch (50%). Za dôležitý ho považuje u mlieka štvrtina (34%) opýtaných, avšak u mliečnych výrobkov až polovica (50%). Slovenský pôvod vajec uprednostní 30% respondentov, o niečo menej (22%) u hydiny. Obdobne 30% uviedlo, že slovenský pôvod je pre nich dôležitý pri nákupe zeleniny, kým slovenské ovocie uviedlo len 19% opýtaných. Pri trvanlivých druhoch potravín je miera dôležitosti slovenského pôvodu v rozmedzí 8 – 14%. Najmenej je slovenský pôvod dôležitý pri pochutinách a nápojoch (alkoholických aj nealkoholických). Len 6% opýtaných uviedlo, že slovenský pôvod ich nezaujíma a nie je dôležitý pri žiadnom druhu potravín.

Dlhodobým cieľom rezortu pôdohospodárstva je zvýšiť podiel slovenských potravín na pultoch reťazcov. Na podporu predaja slovenských potravín sa realizuje viacero projektov. Tohtoročnou novinkou budú regionálne pulty, vďaka ktorým môžu lokálni producenti potravín dodávať svoje potraviny do obchodov vo vzdialenosti 50 kilometrov.

Trend: Digitálny podpis
Podľa prieskumu Gfk medzi IT manažérmi, riaditeľmi a majiteľmi firiem využíva u nás v súčasnosti systém pre digitálne podpisovanie 38% spoločností. Za prínosný ho považujú viac ako tri štvrtiny respondentov (78%).

Digitalizácia papierov vrátane digitálneho podpisovania má pre spoločnosti dve hlavné výhody. Prvou sú dosahované úspory. Napríklad ČSOB leasing zavedením elektronického podpisovania dokumentov znižuje spotrebu papiera a s ňou súvisiace náklady. Ročne dokáže ušetriť až 1,5 milióna listov papiera. Druhý veľký prínos elektronického podpisovania spočíva v urýchlení obchodného cyklu a zvýšení úspešnosti uzavretých kontraktov. Ak totiž obchodník dokáže s klientom podpísať zmluvu okamžite, znižuje riziko, že si zákazník svoj záujem rozmyslí.  

Zmluvy, objednávky alebo preberacie protokoly je možné podpisovať dotykovým perom priamo na obrazovku tabletu. Zaznamenaný vlastnoručný podpis vrátane biometrických prvkov následne spojí s podpisovaným dokumentom, ktorý sa tak môže ihneď preniesť na firemný server a sprístupniť kolegom na ďalšie spracovanie. Firmy vďaka tomu zefektívňujú prácu obchodníkov, zjednodušujú procesy asset manažmentu, aj spracovanie a správu dokumentov a v neposlednom rade znižujú náklady.

Prieskum Gfk na vzorke vyše sto respondentov mapoval nielen využívanie digitálnych technológií vo firmách, ale tiež plánované investície. Do riešení pre digitálne podpisovanie dokumentov mieni v najbližších 3 až 5 rokoch investovať na Slovensku 16% spoločností. Najväčší záujem prejavili organizácie o cloudové (31%) a mobilné riešenia (27%), štvrtina chce tiež investovať do systémov pre digitalizáciu a manažment dokumentov.

SR: Mobilná appka na výlety
Počas leta plánujete zrejme aj výlety po Slovensku. Ak radi svoje zážitky, fotografie a videá zdieľate na sociálnych sieťach, potrebujete kvalitné internetové pripojenie. Ako zistiť, či je dostupné práve tam, kam sa chystáte?

Úrad pre reguláciu elektronických komunikácií a poštových služieb odporúča webovú stránku www.meracinternetu.sk. Ak na niektorých miestach z mapy ešte nie sú viditeľné výsledky meraní kvality internetového pripojenia, môžete sa stať priekopníkmi. Stačí si stiahnuť bezplatnú mobilnú aplikáciu MobilTest a urobiť prvé merania.

Výsledky meraní pomôžu aj ďalším turistom, ktorí danú lokalitu plánujú navštíviť. Čím viac meraní sa urobí, tým užitočnejšia bude aplikácia pre všetkých používateľov. Krátke video je zverejnené na YouTube. Webové rozhranie a mobilná appka sú pritom k dispozícii aj v angličtine.