EU: Nová publikácia predstavuje náš online svet v číslach
Eurostat, štatistický úrad Euróspkej únie, predstavil novú online publikáciu „Digitálne hospodárstvo a spoločnosť v EÚ“. 

K dispozícii je na http://ec.europa.eu/eurostat/cache/infographs/ict/. Zámerom je poskytnúť používateľsky ústretovým a pútavým spôsobom odpovede na najčastejšie otázky občanov EÚ v oblasti digitálnej ekonomiky a spoločnosti.

Publikácia je rozdelená na 4 časti:
·         profil digitálnej spoločnosti a podnikov
·         elektronický obchod
·         bezpečnosť internetu a cloud
·         čo je to jednotný digitálny trh

Novinka prináša informácie tak za EÚ ako celok, ako aj za jednotlivé členské štáty a krajiny EZVO.

Aktuálne: Jednorazové cestovné poistenie 

Z množstva druhov cestovného poistenia Slováci preferujú pri ceste do zahraničia jednorazové cestovné poistenie. A ak dovolenkujú na Slovensku, až tretina sa nepoistí vôbec.  

Jednorazové poistenie pri cestách do v zahraničia využíva 45% ľudí, pričom na cesty po Slovensku si takéto poistenie uzatvára len necelá tretina. Pritom 15% necháva poistenie do zahraničia  na cestovnú kanceláriu, 10% je poistených celoročne a 6% sa spolieha na to, že v prípade potreby využije v zahraničí svoje štandardné zdravotné poistenie. Iba 8% ľudí sa pred cestou do zahraničia nepoisťuje vôbec a celoročné cestovné poistenie má uzatvorené len jednotky percent ľudí. 

V prípade dovoleniek na Slovensku necelá tretia ľudí neuzatvára cestovné poistenie vôbec, 16% sa spolieha na svoje štandardné zdravotné poistenie a len 8% sa poisťuje prostredníctvom cestovnej kancelárie. S poistnou udalosťou v rámci jednorazového cestovného poistenia má pritom skúsenosť 26% ľudí a zároveň je tento produkt cestovných poistení najčastejším typom, ktoré respondenti využívajú.

Podľa prieskumu Nielsen Admosphere Slovakia, ktorého sa zúčastnilo tisíc respondentov internetovej populácie starších než 18 rokov.

Radíme: Letná zábava za málo peňazí

Aj podľa prieskumu KRUK si len 2% ľudí, ktorí si plánujú vziať v blízkej budúcnosti nejaký úver, peniaze požičiava na dovolenku. Najčastejšími dôvodmi pôžičiek sú zaobstaranie či stavba bývania (44%), nákup vybavenia bytu (25%) a kúpa auta (24%).

Na prázdniny či dovolenku si požičiavajú najčastejšie obyvatelia Žilinského a Banskobystrického kraja, ktorí zároveň priznávajú, že nemajú buď žiadne, alebo majú veľmi obmedzené znalosti finančných produktov. Letné prázdniny však môžu priviesť do finančných problémov aj rodičov, ktorí sa so svojimi deťmi na žiadnu dovolenku nechystajú. Pokiaľ chodia do práce a nemôžu zveriť deti prarodičom, neostáva im iné, než investovať niekoľko stovák eur do súkromnej škôlky alebo deťom zaplatiť pobyt v tábore či inú celodennú aktivitu. Na súkromnú škôlku je potrebné počítať aj viac než 400 eur za mesiac, týždenný pobyt v tábore stojí okolo 150 eur a deň strávený na kúpalisku alebo výlet do zoo vyjde na 30 až 60 eur. S koncom letných prázdnin navyše náklady rodiny ďalej vzrastú o nákupy nevyhnutnej výbavy do škôlky či školy.

Tipy na letnú zábavu za málo peňazí

Zapátrajte vo svojom okolí aj na internete a naplánujte si výlety, ktoré vás nebudú stáť zbytočne veľa peňazí.

• Vyhľadávajte detské dni a akcie s nízkym či dobrovoľným vstupným. Usporadúvajú ich rôzne mestské časti, obce, spolky a organizácie (napr. dobrovoľní hasiči, domovy detí atď.).
• Vyhýbajte sa kolotočom a vezmite deti radšej do parku alebo na ihrisko. Kolotočové atrakcie sú predražené a zabavia deti len na krátku chvíľu. Na ihrisku si zašportujú a možno aj nájdu nových kamarátov.
• Namiesto návštevy aquaparku zvoľte prírodné kúpalisko – deti sa zabavia rovnako a ušetríte desiatky eur.
• Pokiaľ prarodičia nemôžu strážiť deti celý deň, skúste si dohodnúť prácu domov a využite babičky a dedkov napríklad aspoň na predpoludnie.
• Berte si na výlety desiate – jedlo a pitie pri stánkoch a v reštauráciách sú drahé, vezmite deťom desiatu a kúpte im napríklad len zmrzlinu.

Počas letných mesiacov sa pravidelne rozširujú možnosti privyrobenia si. Mnoho sezónnych prác či brigád je možné vykonávať aj pri zamestnaní alebo počas víkendov a privyrobiť si tak na splácanie úveru alebo na letné aktivity s deťmi. Hodinová mzda brigádnikov sa pohybuje zhruba od 2 do 4 eur. Podľa nového zákona pritom majú brigádnici povinnosť platiť zo svojho zárobku sociálne poistenie vo výške 7% mzdy. Jedinú výnimku majú študenti do 26 rokov s priemerným mesačným zárobkom pod 200 eur.

Trend: Dovolenkujeme najradšej v zahraničí

Sedem z desiatich Slovákov si môže dovoliť dovolenky, niektorí aj viackrát do roka. Preferujeme pobyty v zahraničí, a to aspoň na 10 dní a podľa možností aj so službami all inclusive. A v lete smerujeme zväčša k moru.

Viac ako polovica opýtaných sa s výdavkami na dovolenky počas roka dokáže zmestiť do sumy 600 eur na osobu. Približne pätina má na tieto účely vyčlenený rozpočet od 200 do 400 eur. Pre 4% opýtaných nie je problém minúť na dovolenky za rok aj 2 tisíc eur. Jeden zo sto Slovákov sa dokonca dostane až na sumu 4 tisíc eur. Približne štvrtina ľudí na Slovensku sa však na dovolenku nedostane vôbec, pretože na to jednoducho nemajú. Viacerí Slováci tiež dovolenkujú striedmejšie. Keby mali možnosť vybrať si medzi luxusnou a skromnejšou verziou dovolenky, dve tretiny by volili tú lacnejšiu verziu. Vyše 70% respondentov si dovolenky hradia výlučne z vlastných úspor, 13% dovolenku radšej odloží a vyberie sa na ňu až vtedy, keď si na ňu našetria.

Zaujímavosťou je, že čoraz viac sa stáva populárnejším ubytovanie v súkromí, napríklad cez Airbnb. Dnes už nie sme tak závislí na cestovných kanceláriách, ako tomu bolo v minulosti. Dokážeme si sami vybaviť pobyt podľa vlastných predstáv, online si objednať výhodné ubytovanie alebo letenku či dojednať si zážitkovú turistiku priamo na mieste. Podľa prieskumu si najviac Slovákov berie do zahraničia hotovosť vo výške od 200 do 400 eur. Približne pätina respondentov má k dispozícii raz toľko, teda až do 800 eur. Stále pritom najčastejšie platíme v hotovosti. Tretina kombinuje hotovosť a platobnú kartu a ďalších 14% platí hlavne kartou.

Prieskum v máji 2017 realizovala agentúra STEM/MARK pre Home Credit Slovakia na reprezentatívnej vzorke slovenskej populácie 512 respondentov.

EU: Nové limity pre skleníkové plyny
Európsky parlament po rozprave o zámere vlády USA odstúpiť od parížskej klimatickej dohody schválil nové povinné obmedzenia emisií skleníkových plynov v EÚ do roku 2030.

Nové limity pre vybrané odvetvia by mali prispieť k  dosiahnutiu celkového cieľa EÚ znížiť do roku 2030 emisie skleníkových plynov o 40% v porovnaní s úrovňou z roku 1990, ku ktorému sa únia zaviazala v parížskej klimatickej dohode. Nové nariadenie rozdelí celkový cieľ EÚ medzi jednotlivé členské štáty zavedením záväzných národných stropov pre odvetvia, ktoré nie sú súčasťou trhu EÚ s emisiami CO2. Vzťahovať sa tak bude na sektor poľnohospodárstva, dopravy, výstavby a odpadu, ktoré sa súhrne podieľajú na tvorbe približne 60% emisií skleníkových plynov EÚ. V týchto sektoroch by do roku 2030 malo dôjsť k 30% zníženiu emisií v porovnaní s úrovňou z roku 2005.

Každý členský štát by sa mal vydať na cestu postupného znižovania emisií, pričom výpočet trajektórie emisných redukcií by mal podľa poslancov začať už v roku 2018, a nie v roku 2020, ako pôvodne navrhovala Európska komisia. Zákonodarcovia sa tak chcú vyhnúť nárastu emisií v prvých rokoch platnosti nových pravidiel a zabrániť odďaľovaniu napĺňania emisných cieľov. So zámerom zaistiť dlhodobú predvídateľnosť poslanci navrhujú stanovenie cieľa aj na rok 2050. Ten by mal spočívať v 80% znížení emisií skleníkových plynov v porovnaní s úrovňou z roku 2005.

Parlament chce členským štátom uľahčiť napĺňanie ich cieľov aj prostredníctvom ustanovenia, ktoré by im umožnilo využiť v danom roku až 10% svojich budúcoročných emisných kvót. Emisný strop v nasledujúcom roku by sa následne znížil o objem prenesených emisií. Súčasťou poslancami schváleného textu je aj odmena vo forme zvýšenej flexibility pre členské štáty, ktoré prijmú opatrenia na znižovanie emisií ešte pred rokom 2020.