Trend: Dovolenkujeme najradšej v zahraničí

Sedem z desiatich Slovákov si môže dovoliť dovolenky, niektorí aj viackrát do roka. Preferujeme pobyty v zahraničí, a to aspoň na 10 dní a podľa možností aj so službami all inclusive. A v lete smerujeme zväčša k moru.

Viac ako polovica opýtaných sa s výdavkami na dovolenky počas roka dokáže zmestiť do sumy 600 eur na osobu. Približne pätina má na tieto účely vyčlenený rozpočet od 200 do 400 eur. Pre 4% opýtaných nie je problém minúť na dovolenky za rok aj 2 tisíc eur. Jeden zo sto Slovákov sa dokonca dostane až na sumu 4 tisíc eur. Približne štvrtina ľudí na Slovensku sa však na dovolenku nedostane vôbec, pretože na to jednoducho nemajú. Viacerí Slováci tiež dovolenkujú striedmejšie. Keby mali možnosť vybrať si medzi luxusnou a skromnejšou verziou dovolenky, dve tretiny by volili tú lacnejšiu verziu. Vyše 70% respondentov si dovolenky hradia výlučne z vlastných úspor, 13% dovolenku radšej odloží a vyberie sa na ňu až vtedy, keď si na ňu našetria.

Zaujímavosťou je, že čoraz viac sa stáva populárnejším ubytovanie v súkromí, napríklad cez Airbnb. Dnes už nie sme tak závislí na cestovných kanceláriách, ako tomu bolo v minulosti. Dokážeme si sami vybaviť pobyt podľa vlastných predstáv, online si objednať výhodné ubytovanie alebo letenku či dojednať si zážitkovú turistiku priamo na mieste. Podľa prieskumu si najviac Slovákov berie do zahraničia hotovosť vo výške od 200 do 400 eur. Približne pätina respondentov má k dispozícii raz toľko, teda až do 800 eur. Stále pritom najčastejšie platíme v hotovosti. Tretina kombinuje hotovosť a platobnú kartu a ďalších 14% platí hlavne kartou.

Prieskum v máji 2017 realizovala agentúra STEM/MARK pre Home Credit Slovakia na reprezentatívnej vzorke slovenskej populácie 512 respondentov.

EU: Nové limity pre skleníkové plyny
Európsky parlament po rozprave o zámere vlády USA odstúpiť od parížskej klimatickej dohody schválil nové povinné obmedzenia emisií skleníkových plynov v EÚ do roku 2030.

Nové limity pre vybrané odvetvia by mali prispieť k  dosiahnutiu celkového cieľa EÚ znížiť do roku 2030 emisie skleníkových plynov o 40% v porovnaní s úrovňou z roku 1990, ku ktorému sa únia zaviazala v parížskej klimatickej dohode. Nové nariadenie rozdelí celkový cieľ EÚ medzi jednotlivé členské štáty zavedením záväzných národných stropov pre odvetvia, ktoré nie sú súčasťou trhu EÚ s emisiami CO2. Vzťahovať sa tak bude na sektor poľnohospodárstva, dopravy, výstavby a odpadu, ktoré sa súhrne podieľajú na tvorbe približne 60% emisií skleníkových plynov EÚ. V týchto sektoroch by do roku 2030 malo dôjsť k 30% zníženiu emisií v porovnaní s úrovňou z roku 2005.

Každý členský štát by sa mal vydať na cestu postupného znižovania emisií, pričom výpočet trajektórie emisných redukcií by mal podľa poslancov začať už v roku 2018, a nie v roku 2020, ako pôvodne navrhovala Európska komisia. Zákonodarcovia sa tak chcú vyhnúť nárastu emisií v prvých rokoch platnosti nových pravidiel a zabrániť odďaľovaniu napĺňania emisných cieľov. So zámerom zaistiť dlhodobú predvídateľnosť poslanci navrhujú stanovenie cieľa aj na rok 2050. Ten by mal spočívať v 80% znížení emisií skleníkových plynov v porovnaní s úrovňou z roku 2005.

Parlament chce členským štátom uľahčiť napĺňanie ich cieľov aj prostredníctvom ustanovenia, ktoré by im umožnilo využiť v danom roku až 10% svojich budúcoročných emisných kvót. Emisný strop v nasledujúcom roku by sa následne znížil o objem prenesených emisií. Súčasťou poslancami schváleného textu je aj odmena vo forme zvýšenej flexibility pre členské štáty, ktoré prijmú opatrenia na znižovanie emisií ešte pred rokom 2020.

Radíme: Pripútavajte sa aj na zadných sedadlách
Na čerpacích staniciach OMV budú dnes odmenené posádky vozidla, ktoré budú mať zapnutý bezpečnostný pás na predných aj zadných sedadlách. Zámerom informačnej kampane je znížiť počet zranení motoristov.

Využitie bezpečnostných pásov má veľký význam. Viaceré nehody by nemuseli skončiť tragicky, ak by ľudia boli pripútaní aj na zadných sedadlách, čo stále nie je štandard. „Pri náraze v rýchlosti totiž takýto človek voľným pohybom môže preletieť cez predné sklo, čo samo o sebe má väčšinou fatálne následky, dokonca pritom vie ublížiť až s následkom smrti človeku na prednom sedadle, ktorý je pripútaný. Takisto môže preletieť aj bočným sklom a auto ho privalí. Pri takýchto nehodách sú najčastejšie zranenia hlavy, chrbtice i vnútorné poranenia až s následkom smrti", vysvetlil Boris Chmel z Operačného strediska zdravotnej služby Slovenskej republiky.

Pre zodpovedných motoristov je zaujímavý dnešný dátum. V piatok 16.6. budú na tridsiatke čerpacích staníc OMV Slovensko na posádky áut striehnuť hostesky a budú odmeňovať práve tých pasažierov, ktorí sa nezabudli pripútať.

EU: Enviromentálny hluk
Aj Slovensko by malo európska smernica o hluku vypracovať strategické hlukové mapy a akčné plány. Environmentálny hluk spôsobovaný cestnou, železničnou a leteckou dopravou, priemyslom, výstavbou a niektorými ďalšími činnosťami je druhou hlavnou príčinou predčasných úmrtí po znečistení vzduchu.

V smernici o hluku sa od členských štátov vyžaduje, aby prijali hlukové mapy ukazujúce vystavenie hluku vo väčších aglomeráciách pozdĺž hlavných železničných tratí a ciest alebo väčších letísk. Tieto mapy potom slúžia ako základ na vymedzenie opatrení v akčných plánoch týkajúcich sa hluku. Komisia už zaslala Slovensku formálnu výzvu v apríli 2016, v ktorej ho žiadala, aby splnilo hlavné požiadavky smernice o hluku. Keďže však doposiaľ neboli prijaté strategické hlukové mapy v prípade 445 väčších cestných úsekov a akčné plány v prípade 2 aglomerácií, 462 väčších cestných úsekov a všetkých 16 väčších železničných úsekov, EK sa rozhodla zaslať odôvodnené stanovisko. Slovensko má teraz dva mesiace na odpoveď. V opačnom prípade môže byť zažalované na Súdnom dvore EÚ.

Aj Česká republika ešte stále musí prijať viacero hlukových máp a všetky akčné plány týkajúce sa hluku v prípade aglomerácií, väčších ciest, železničných tratí a letísk. Komisia sa preto rozhodla zaslať odôvodnené stanovisko. České orgány majú teraz dva mesiace na odpoveď.

Aktuálne: Zmeny v sociálnom poistení
Od 1. júla 2017 začína platiť novelizovaný zákon č. 2/2017 Z. z., ktorý umožní vymáhať pohľadávky na sociálnom poistení prednostne cez Sociálnu poisťovňu.

Cieľom je odstrániť negatívne vplyvy na dlžníkov, ktoré so sebou exekúcia prináša. Odbúrať sa majú náklady na odmenu exekútora, trovy exekúcie a taktiež sa má zabrániť špekulatívnym postupom, ktorými sa dlžníci proti exekúcii snažia v niektorých prípadoch brániť (napr. zlučovanie firiem, predaj obchodných podielov, zánik firiem a podobne).

Už právna úprava sociálneho poistenia v rokoch 1994 až 2004 umožňovala Sociálnej poisťovni vymáhať pohľadávky. Od 1. júla 2017 sa zavedením osobitných ustanovení do zákona o sociálnom poistení opäť zveruje vymáhanie pohľadávok do kompetencie Sociálnej poisťovne. Zákon pripúšťa tri spôsoby: zrážky zo mzdy a z iných príjmov, prikázanie peňažnej pohľadávky z účtu v banke alebo pobočke zahraničnej banky, zrážky z dávok vyplácaných Sociálnou poisťovňou.