Forbes: Najhodnotnejšie značky roku 2017  
Svetovo známy magazín vyberá každý rok do Forbes’ Most Valuable Brands 100 najhodnotnejších značiek z 200 významných medzinárodných brandov.

Tento rok sa medzi top 100 najlepších dostali značky z 15 svetových krajín. Najvyšší počet pochádza z USA (56), z Nemecka (11), Francúzska (7) a Japonska (6). Čo sa týka oblastí, najúspešnejšími sú bezpochyby technologické firmy, ktoré majú v rebríčku s 18 miestami najvýraznejšie zastúpenie, zároveň je 9 z nich medzi najlepšími. Ďalších 13 značiek pôsobí v odvetví financií a 12 značiek v oblasti spotrebného tovaru.

Jedinou čínskou značkou, ktorá sa do rebríčka dostala, je Huawei (88. miesto). Hodnota Huawei je podľa časopisu Forbes 7,3 miliardy USD (takmer 6,5 miliardy Eur), pri medziročnom náraste vo výške 9%.  

Chlieb: Slováci prepisujú tradície!
Chlieb a soľ sú národná klasika, no ak by sme sa riadili chuťovými preferenciami Slovákov, po novom by sme mali vítať zahraničných hostí chlebom celozrnným.

Podľa prieskumu (1.-15.5.2017 na vzorke 2260 respondentov) o obľúbených druhoch chleba a pečiva až 54% ľudí uprednostňuje celozrnné pekárenské výrobky. V popularite dokonca prekonali pšenično-ražný chlieb (27%), dlhé roky považovaný za najobľúbenejší. Celozrnná múka, vyzdvihovaná kvôli vyššiemu podielu vlákniny a dôležitých minerálnych látok, je zároveň najžiadanejším dopytovým artiklom: 53% Slovákov by uvítali väčší výber celozrnného chleba a pečiva, 22% požaduje rozšíriť sortiment špecializovaného chleba vyrobeného pre ľudí s potravinovými alergiami a intoleranciami, napríklad z múky bez lepku. Trojicu najčastejších želaní uzatvára väčší dôraz kladený na čerstvosť chleba a pečiva (21%).

Už dávno neplatí, že Slovensko je chlebový národ. Iba 4% Slovákov si denne doprajú päť a viac krajcov chleba. Najpočetnejšia skupina respondentov (41%) chlieb síce je, no nie pravidelne a nie každý deň. Až 78% Slovákov je presvedčených, že jedenie chleba vedie k priberaniu. Tradičné pečenie chleba v domácnostiach je tiež na ústupe. Čoraz menej slovenských rodín si nájde čas pripraviť si voňavý peceň  v kuchyni, väčšina (69%) si chlieb kupuje. Pri nákupe sa 37% rozhoduje na základe overenej značky a receptúry. Čerstvosť ako hlavný motivátor kúpi uvádza 8% nakupujúcich. Iba mizivé 1% respondentov priznáva, že kúpu chleba u nich predurčuje akciová cena. Najobľúbenejším spestrením chlebového cesta je zmes semienok slnečnice, ľanu či tekvice, zdroj nenasýtených mastných kyselín (80%). Spomedzi sladkých druhov pečiva víťazí tvarohová náplň (43%), ktorá predbehla čokoládovú (34%), orechovú (32%) aj lekvárovú (31%) plnku.

Trend: Darované potraviny
Podľa údajov OSN sa vyhodí až jedna tretina svetovej produkcie potravín. Prevencia plytvania potravinami by tak mala byť kľúčovou pre každého z nás. Dobrou správou je, že počet obchodov schopných darovať potraviny pribúda aj na Slovensku.

V súčasnosti je schopný darovať potravinové prebytky do všetkých okresov Slovenska jedine Tesco. Už niekoľko rokov cez Potravinovú banku posiela potravinové prebytky charitám na pomoc ľuďom v núdzi. Po pilotnom projekte v 4 obchodoch v januári t.r. rozšíril množstvo obchodov, z ktorých denne daruje potravinové prebytky, na 72. Je tak opäť o krok bližšie k svojmu záväzku, že do roku 2020 budú schopné všetky obchody Tesco darovať potravinové prebytky.

Do konca roka by mal reťazec zapojiť do darovania potravinových prebytkov všetky hypermarkety a z časti aj menšie formáty supermarket a Expres. Od roku 2015 už daroval takmer 170 ton potravinových prebytkov, z čoho sa dalo pripraviť až viac ako 70-tisíc porcií teplého jedla.

Novinka: Geografická appka
Nová aplikácia obsahuje hry na učenie máp, geografický kvíz, pexeso aj encyklopédiu.

Študentka Prírodovedeckej fakulty UK Iveta Csicsolová hľadala spôsob, akým by sa mohla učiť napríklad aj vo vlaku bez toho, aby musela nosiť atlasy. Spolu so svojím tímom (Miroslav Takács a Matúš Demko – obaja FIIT STU) vytvorili aplikáciu MapPie naprogramovanú pre mobilné telefóny a tablety s operačným systémom Android od verzie 4 a vyššie. Aby autori aplikácie mohli pracovať s mapami, vytvorili si aj vlastný editor máp. Celá aplikácia je v slovenskom aj anglickom jazyku.

V aplikácii nechýbajú slepé mapy (spolu viac ako 90 – politické a fyzické mapy), v ktorých sa používateľ môže učiť pomocou troch základných režimov – učenie, nájdi a uhádni. V kvíze si používateľ môže vybrať z niekoľkých kategórií: otázky o štátoch a všeobecné otázky, vlajky, hlavné mestá a obrysy štátov. Formu relaxu ponúka pexeso, v ktorom zatiaľ možno nájsť kategórie kartičiek – vlajky, pamiatky, obrysy štátov. Aplikácia obsahuje aj encyklopédiu so základnými údajmi o štátoch, ich vlajkách a obrysoch štátu.  

MapPie má v súčasnosti vyše 2600 inštalácií. Najviac používateľov je zo Slovenska, Spojených štátov amerických, Indie a Česka.

EU: Boj proti nenávistným prejavom na internete
Európska komisia pred rokom prijala spolu so štyrmi platformami sociálnych médií kódex správania pre boj proti nezákonným nenávistným prejavom na internete. Facebook, Twitter, YouTube a Microsoft sa v ňom zaviazali k viacerým krokom, ktoré majú za cieľ zabrániť šíreniu takéhoto obsahu v Európe.

Z hodnotenia pri príležitosti prvého výročia kódexu správania, ktoré uskutočnili mimovládne organizácie a verejné subjekty v 24 členských štátoch, vyplýva, že zapojené spoločnosti dosiahli pri plnení svojich záväzkov značný pokrok. IT spoločnosti sa podpisom kódexu správania zaviazali najmä k tomu, že väčšinu platných oznámení týkajúcich sa nezákonných nenávistných prejavov preveria do 24 hodín a v prípade potreby takýto obsah odstránia, alebo k nemu prístup zablokujú na základe vnútroštátnych právnych predpisov, ktorými boli transponované európske právne predpisy. V kódexe sa takisto zdôrazňuje potreba ďalej diskutovať o tom, ako posilniť transparentnosť a podnietiť protiargumenty a alternatívne argumenty.

Kódex správania pre boj proti nezákonným nenávistným prejavom prispel aj napriek niekoľkým pretrvávajúcim problémom už rok po svojom prijatí k významnému pokroku:

- V priemere v 59% prípadov reagovali IT spoločnosti na oznámenie týkajúce sa nezákonných nenávistných prejavov odstránením obsahu. To predstavuje dvojnásobok v porovnaní so situáciou spred šiestich mesiacov, kedy bola miera odstraňovania obsahu 28%.

- V tom istom období 6 mesiacov došlo k zlepšeniu miery preverovania oznámení do 24 hodín zo 40% na 51%. Facebook je však jedinou spoločnosťou, ktorá v plnej miere dosahuje cieľ preveriť väčšinu oznámení do jedného dňa.
- V porovnaní so situáciou spred šiestich mesiacov IT spoločnosti zlepšili svoj prístup k vybavovaniu oznámení od občanov, ktoré vybavujú rovnako ako oznámenia pochádzajúce od spoločností používajúce dôveryhodné spravodajské kanály. Stále však pretrvávajú určité rozdiely a celkové miery odstraňovania obsahu sú nižšie v prípade, že oznámenie pochádza od verejnosti.
- Z monitorovania okrem toho vyplynulo, že kým Facebook zasiela používateľom systematickú spätnú väzbu o tom, akým spôsobom bolo ich oznámenie posúdené, príslušné postupy sa medzi IT spoločnosťami značne líšia. Poskytovanie spätnej väzby o dôvodoch rozhodnutia je oblasťou, v ktorej je možné dosiahnuť ďalší pokrok.