CEF Telecom: 2. výzva na podporu trans-európskych digitálnych sietí
Európska komisia vyhlásila druhú výzvu na podávanie projektov v rámci Nástroja na prepájanie Európy (CEF Telecom) s podporou 25,5 mil. eur.

Záujemcovia z celej EÚ (plus Island a Nórsko) môžu predkladať návrhy projektov v oblasti kybernetickej bezpečnosti, elektronického doručovania, elektronického zdravotníctva a elektronického verejného obstarávania. Uzavretie výzvy je naplánované na 21. septembra 2017. Finančné prostriedky sa pridelia na tie oprávnené návrhy projektov, ktoré najlepšie spĺňajú kritériá na udelenie grantu tak, ako sú špecifikované v pracovnom programe CEF Telecom z roku 2017.

Táto výzva je druhá v rámci pracovného programu CEF Telecom na rok 2017. Očakáva sa, že hodnotenie návrhov sa začne na jeseň roku 2017 pričom výsledky hodnotenia a rozhodnutia o pridelení grantov budú oznámené začiatkom roka 2018. V roku 2017 v rámci naplánovaných 3 výziev poskytne CEF Telecom prostredníctvom grantov pre európske infraštruktúry digitálnych služieb celkovú podporu až do výšky 77 miliónov eur.

CEF Telecom vytvára sieť cezhraničných služieb pre občanov, podniky a orgány verejnej správy, ktoré umožnia fungovanie jednotného digitálneho trhu v praxi. Podporuje základné a opakovane použiteľné digitálne služby, známe ako stavebné bloky, ako aj zložitejšie digitálne služby. Stavebné bloky môžu byť navzájom spojené a integrované so zložitejšími službami. Doteraz podporované stavebné bloky zahŕňajú: eIdentifikáciu, eSignature, eInvoicing, eDelivery a eTranslation.

Novinka: Práva pacientov
Asociácia na ochranu práv pacientov SR (AOPP) pripravila informačnú brožúru, ktorá má pomôcť pacientom zorientovať sa v ich právach, tak v zdravotnej ako aj v sociálnej oblasti.

V dnešnej dobe je pre bežného pacienta prakticky nemožné zorientovať sa v prípade náhleho ochorenia v jeho právach. Brožúra je voľne dostupná na stiahnute na webe asociácie, napríklad aj tu. Obsahuje prehľad inštitúcií, s ktorými spravidla pri riešení problémov prichádzajú pacienti do kontaktu, Chartu práv pacientov v Slovenskej republike, Etický kódex zdravotníckeho pracovníka, prehľad inštitúcií a ich agendy. V prehľadnej forme odpovedá na rôzne otázky, napríklad o preplácaní zdravotnej starostlivosti zo strany zdravotných poisťovní, o poplatkoch vyberaných v ambulanciách lekárov, tiež publikuje povinnosti zdravotníckych pracovníkov vo vzťahu k pacientovi. Významná časť je venovaná postupu pri sťažnostiach, ak sa pacientovi nepozdáva prístup ošetrujúceho personálu. Pacienti si nájdu okrem iného aj informácie  o možnostiach pomoci v sociálnej oblasti v prípade dlhodobej choroby.

AOPP ochraňuje práva pacientov už od roku 2001. V rámci poradní pacientom bezplatne poskytuje zdravotnícke, sociálne a právne poradenstvo. Aktívne zastupuje pacientov aj v rámci legislatívneho procesu, jeho cieľom je tiež vzdelávanie pacientov. Momentálne pripravuje aj otvorenie prvej pacientskej poradne vo Fakultnej nemocnici s poliklinikou F. D. Roosevelta v Banskej Bystrici.​

Forbes: Najhodnotnejšie značky roku 2017  
Svetovo známy magazín vyberá každý rok do Forbes’ Most Valuable Brands 100 najhodnotnejších značiek z 200 významných medzinárodných brandov.

Tento rok sa medzi top 100 najlepších dostali značky z 15 svetových krajín. Najvyšší počet pochádza z USA (56), z Nemecka (11), Francúzska (7) a Japonska (6). Čo sa týka oblastí, najúspešnejšími sú bezpochyby technologické firmy, ktoré majú v rebríčku s 18 miestami najvýraznejšie zastúpenie, zároveň je 9 z nich medzi najlepšími. Ďalších 13 značiek pôsobí v odvetví financií a 12 značiek v oblasti spotrebného tovaru.

Jedinou čínskou značkou, ktorá sa do rebríčka dostala, je Huawei (88. miesto). Hodnota Huawei je podľa časopisu Forbes 7,3 miliardy USD (takmer 6,5 miliardy Eur), pri medziročnom náraste vo výške 9%.  

Chlieb: Slováci prepisujú tradície!
Chlieb a soľ sú národná klasika, no ak by sme sa riadili chuťovými preferenciami Slovákov, po novom by sme mali vítať zahraničných hostí chlebom celozrnným.

Podľa prieskumu (1.-15.5.2017 na vzorke 2260 respondentov) o obľúbených druhoch chleba a pečiva až 54% ľudí uprednostňuje celozrnné pekárenské výrobky. V popularite dokonca prekonali pšenično-ražný chlieb (27%), dlhé roky považovaný za najobľúbenejší. Celozrnná múka, vyzdvihovaná kvôli vyššiemu podielu vlákniny a dôležitých minerálnych látok, je zároveň najžiadanejším dopytovým artiklom: 53% Slovákov by uvítali väčší výber celozrnného chleba a pečiva, 22% požaduje rozšíriť sortiment špecializovaného chleba vyrobeného pre ľudí s potravinovými alergiami a intoleranciami, napríklad z múky bez lepku. Trojicu najčastejších želaní uzatvára väčší dôraz kladený na čerstvosť chleba a pečiva (21%).

Už dávno neplatí, že Slovensko je chlebový národ. Iba 4% Slovákov si denne doprajú päť a viac krajcov chleba. Najpočetnejšia skupina respondentov (41%) chlieb síce je, no nie pravidelne a nie každý deň. Až 78% Slovákov je presvedčených, že jedenie chleba vedie k priberaniu. Tradičné pečenie chleba v domácnostiach je tiež na ústupe. Čoraz menej slovenských rodín si nájde čas pripraviť si voňavý peceň  v kuchyni, väčšina (69%) si chlieb kupuje. Pri nákupe sa 37% rozhoduje na základe overenej značky a receptúry. Čerstvosť ako hlavný motivátor kúpi uvádza 8% nakupujúcich. Iba mizivé 1% respondentov priznáva, že kúpu chleba u nich predurčuje akciová cena. Najobľúbenejším spestrením chlebového cesta je zmes semienok slnečnice, ľanu či tekvice, zdroj nenasýtených mastných kyselín (80%). Spomedzi sladkých druhov pečiva víťazí tvarohová náplň (43%), ktorá predbehla čokoládovú (34%), orechovú (32%) aj lekvárovú (31%) plnku.

Trend: Darované potraviny
Podľa údajov OSN sa vyhodí až jedna tretina svetovej produkcie potravín. Prevencia plytvania potravinami by tak mala byť kľúčovou pre každého z nás. Dobrou správou je, že počet obchodov schopných darovať potraviny pribúda aj na Slovensku.

V súčasnosti je schopný darovať potravinové prebytky do všetkých okresov Slovenska jedine Tesco. Už niekoľko rokov cez Potravinovú banku posiela potravinové prebytky charitám na pomoc ľuďom v núdzi. Po pilotnom projekte v 4 obchodoch v januári t.r. rozšíril množstvo obchodov, z ktorých denne daruje potravinové prebytky, na 72. Je tak opäť o krok bližšie k svojmu záväzku, že do roku 2020 budú schopné všetky obchody Tesco darovať potravinové prebytky.

Do konca roka by mal reťazec zapojiť do darovania potravinových prebytkov všetky hypermarkety a z časti aj menšie formáty supermarket a Expres. Od roku 2015 už daroval takmer 170 ton potravinových prebytkov, z čoho sa dalo pripraviť až viac ako 70-tisíc porcií teplého jedla.