WEALTH REPORT 2017: Milionári a ich deti
Majetní ľudia držia svoje deti zväčša nakrátko a o niečo viac ako ostatní, kladú dôraz na disciplínu, samostatnosť a majú tiež na ne vyššie nároky. Postupne sa pripravujú tiež na odovzdanie majetku.

Podľa prieskumu J&T Banky si uvedomujú, že ich deti sú materiálne privilegované, preto kladú dôraz na jasne stanovené pravidlá, ktoré majú zabezpečiť, aby toto postavenie nezneužívali a poznali hodnotu peňazí. Pripúšťajú však, že vzhľadom na okolnosti nie je pre nich vždy jednoduché nájsť zlatú strednú cestu. Keďže veľa respondentov (32%) žilo nejaký čas v zahraničí, rovnako podporujú aj svoje deti, aby študovali a získavali cenné skúsenosti za hranicami Slovenska.

Veľká časť milionárov si v strednom veku zakladá druhú rodinu. Na Slovensku je tento trend o niečo menší. Tí, ktorí majú možnosť porovnať výchovu „prvých“ a „druhých“ detí, uvádzajú, že sa potomkom z druhého manželstva venujú viac. Väčšina z nich totiž ľutuje, že si na svoje staršie deti neurobili dostatok času. Takmer polovica z nich (46% v SR a 43% v ČR) si zvolí za svojho nástupcu niektoré z detí. V porovnaní so svetom sú slovenskí milionári mladší, a preto sa budú zaoberať otázkou dedičstva neskôr.

Slovenskí milionári chcú pracovať stále. Svoje posledné tri roky života by však chceli prežiť v ústraní a v kruhu rodiny. Za najväčší úspech považujú „nájdenie pokoja“. Viac ako finančné straty ich boleli sklamania, ktoré sa týkali partnerských, obchodných alebo súkromných vzťahov.

e-Schránka: Novela zákona
Zjednodušenie podpisovania elektronických podaní, online platby kartou za elektronické služby štátu či jednotné úradné doručovanie prinesie novela zákona o e-Governmente.

Novela zákona o elektronickom výkone pôsobnosti orgánov verejnej moci zavádza povinné centrálne doručovanie úradných rozhodnutí občanom. Štátne orgány a organizácie nebudú skúmať, kto má aktivovanú elektronickú schránku. Vydajú elektronické rozhodnutie, pošlú ho Národnej agentúre pre sieťové a elektronické služby a tá ho doručí do e-schránky tým, ktorí ju majú. Tým, čo e-schránku mať nebudú, príde toto rozhodnutie fyzicky poštou. Právna úprava prináša aj možnosť platiť za elektronické služby štátu platobnou kartou alebo prevodným príkazom cez internet banking.

Úrady až nadmieru vyžadujú zaručený elektronický podpis (ZEP). Dnes pritom pri viacerých úkonoch nie je podpis pred notárom potrebný, rovnako by sa teda malo pristupovať aj k používaniu ZEP. Zákon určuje, kde sa takýto podpis vyžadovať má a kde už nie. Novela definuje aj tzv. spoločné moduly. Tam, kde už existuje centrálne riešenie a štát investoval verejné zdroje, si ministerstvá a úrady nebudú môcť vytvárať vlastné riešenia. Úrad vicepremiéra sa tým vracia aj k myšlienke centrálnej elektronickej podateľne, ktorú úrady doteraz odmietali. Tí, čo už majú svoju podateľňu, dostanú prechodné obdobie do roku 2020.

Prvýkrát sa v zákone vyskytujú aj sankcie. Podľa závažnosti porušenia bude možné uložiť sankciu od 1000 do 25.000 eur. Niektoré ustanovenia novely nadobudnú účinnosť 1. novembra, iné až v roku 2018.

Novinka: Potlačí drevo, kov aj sklo
Nová generácia LED tlačiarní s bielym tonerom potlačí vďaka transferovým materiálom širokú škálu povrchov vrátane bavlny, skla, kovu či dreva.

Vďaka bielemu toneru môže tlačiareň produkovať plnofarebné transfery na dekoráciu podkladu akejkoľvek farby. Tlač je kompatibilná so všetkými hlavnými značkami transferových materiálov. V kombinácii s najnovšími nízkoteplotnými transferovými materiálmi dokáže dekorovať takmer akýkoľvek povrch od bavlny cez syntetické vlákna až po kov, sklo, akryl či dokonca drevo.

Odporúča sa najmä pre copy centrá či grafické štúdiá. Pre svoje kompaktné rozmery ide o model vhodný aj do menších prevádzok. Tlačiareň s úspornou LED technológiou formátu A3 tlačí rýchlosťou 35 strán za minútu s rozlíšením 1200×600 DPI. Spracuje papier až do hmotnosti 256g/m². Štandardne sa zariadenie s 800 MHz procesorom dodáva s 256 MB RAM, ktorú je možné rozšíriť na trojnásobok a voliteľne doplniť 16 GB pamäťovou kartou SDHC. Na sieťové pripojenie slúži Ethernet, Wi-Fi modul je voliteľný. Kapacita tonerov je 10-tisíc strán (farba) a 4500 strán (biela).

WEALTH REPORT 2017: Ako sa zarábajú milióny
Ďalším prekvapivým zistením prieskumu J&T Banky je skutočnosť, že si naši dolároví milionári svoje milióny zarobili prácou, či už podnikaním alebo prácou pre zamestnávateľa (82% v ČR a 86% v SR), a nie reštitúciou, výhrou alebo dedením(2% v ČR, 1% v SR).

Slovenskí aj českí dolároví milionári sú opatrnými investormi, ktorí si vyberajú najmä bezpečné investície. Tie rizikové tvoria iba cca 20% ich portfólia. K obozretnosti ich viedla predchádzajúca skúsenosť, teda „zrelá“ životná fáza, v ktorej sa nachádzala väčšina z nich (50 – 59 rokov). S vekom stúpa tiež trpezlivosť pri zhodnocovaní peňazí. Aj preto dolároví milionári čoraz viac investujú do podielových fondov a do dlhopisov, ktoré im prinášajú atraktívne zhodnotenie voľných finančných prostriedkov. Až 30 % slovenských milionárov však má približne 51% svojich investícií v zahraničí. Česi sú v tomto smere opatrnejší a len 15% z nich sa rozhodlo v zahraničí investovať 30 a viac percent. Rozdiel môže súvisieť s faktom, že Slováci investujú najmä v Česku.

Potenciál investícií vidia českí a slovenskí milionári odlišne. Česi v súčasnosti veria, že sa im peniaze najviac zhodnotia investovaním do stavebných pozemkov (38%), rezidenčných nehnuteľností (33%), poľnohospodárskej pôdy (28%) a do start-upov (27%). Slováci naopak za zaujímavejšie považujú investície do akcií zahraničných firiem (32%), alternatívnych investícií (24%), nákupu poľnohospodárskej pôdy (21%) a do korporátnych dlhopisov (21%). Naopak, obe skupiny už nepriťahujú nákupy firiem, ktoré pre nich boli v minulosti atraktívne.

Českí milionári sa zaujímajú o niečo viac ako tí slovenskí o investície do technologických inovácií a do výskumu (27% ČR, 29% SR). A keď už investovať do takýchto projektov, tak bez účasti štátu, ktorému dôveruje iba 23% respondentov.

PO7 OPII: Centrálny informačný systém štátnej služby
Po rozšírení projektu o cloudové služby a znížení nákladov takmer o 30% Riadiaci výbor prioritnej osi 7 Informačná spoločnosť Operačného programu Integrovaná infraštruktúra (PO7 OPII) schválil zámer projektu Centrálny informačný systém štátnej služby s rozpočtom 4,9 mil. eur.

Výsledkom projektu bude register štátnozamestnaneckých miest,  register výberových konaní,  modul evidencie uchádzačov, vrátane registra úspešných absolventov, ale aj register nadbytočných štátnych zamestnancov. Súčasťou budú aj modul analýz a poskytovania dát napríklad na poskytovanie štatistík. CISŠS bude pritom prepojený s ostatnými informačnými systémami verejnej správy.

 
Východiskom pre realizáciu projektu je Stratégia riadenia ľudských zdrojov v štátnej službe na roky 2015 – 2020 vrátane analýzy súčasného stavu využívania IT. Úrad podpredsedu vlády Slovenskej republiky pre investície a informatizáciu  je Sprostredkovateľským orgán pre Operačný program Integrovaná infraštruktúra 2014 – 2020.