SR: Počet fajčiarov u nás klesá
Pred desiatimi rokmi fajčilo okolo 40% populácie na Slovensku, dnes je to 23-25%. Zbaviť sa závislosti od tabaku už rok pomáha aj telefonická linka na odvykanie od fajčenia s číslom 0908 222 722 v pracovných dňoch od 8:00 – 15:00 hod.
 
,,Za rok fungovania sme zaznamenali 2.412 hovorov. Opodstatnených telefonátov, pri ktorých naši odborníci poskytli diagnostiku, vysvetlili spôsoby odvykania od fajčenia, prípadne poskytli odporúčania na poradenské centrá, bolo 1 212, čiže polovica. Žiaľ, neraz si občania linku zamieňajú s protidrogovou linkou, ale nájdu sa aj osoby, ktoré linku zneužívajú“, konštatuje Róbert Ochaba z Úradu verejného zdravotníctva SR.
 
Po úvodnom vysokom záujme, kedy na linku zavolalo v priemere tridsať osôb za deň, sa za posledné mesiace ich počet ustálil v priemere na šesť denne. Väčší záujem majú muži, tvorili až 82% volajúcich. Celkový priemerný vek volajúcich bol 36 rokov, najmladší mal 13 rokov, najstarší 83, pričom až 71% záujemcov malo záujem navštíviť po telefonickom rozhovore odborníkov v poradni na odvykanie od fajčenia.

Aktuálne: Svetový deň bez tabaku
Od roku 1987 oslavuje WHO každoročne 31. marca World No Tobacco Day, ktorého cieľom je vyzdvihnúť zdravotné riziká spojené s užívaním tabaku a podporovať redukovanie jeho konzumácie.

Cieľom tohtoročnej kampane s heslom Tabak – hrozba pre rozvoj je zdôrazniť negatívny dopad tabakových výrobkov na zdravie, a tým aj na ekonomiku a trvalý rozvoj, poukázať na potrebu neustálej informovanosti o zhubných účinkoch fajčenia na telesné aj duševné zdravie a vyzvať vlády, aby naďalej prijímali účinné opatrenia na zníženie ponuky a dopytu po všetkých formách cigariet a iných produktov určených na fajčenie, či už sú s obsahom nikotínu alebo bez neho.

Užívanie tabaku je celosvetovo druhou príčinou úmrtí na chronické ochorenia a je zodpovedné za úmrtie jedného z desiatich dospelých. WHO využíva tento deň na upútanie pozornosti na škodlivé účinky tabakového marketingu a fajčenia. V roku 2003 prijala Rámcový dohovor na kontrolu tabaku, medzinárodný dohovor zameraný na komplexný boj proti užívaniu tabakových výrobkov. V súčasnosti má 168 účastníckych strán (štátov) vrátane Slovenska.

EU: Európsky vyšetrovací príkaz
Od 22. mája t.r. nadobudol účinnosť európsky vyšetrovací príkaz. Zjednoduší sa ním práca justičných orgánov, keď žiadajú o dôkazy, ktoré sa nachádzajú v inom členskom štáte EÚ. Ak napríklad francúzske justičné orgány sledujú teroristov ukrývajúcich sa v Belgicku, môžu svojich belgických kolegov požiadať, aby v ich mene vypočuli svedkov, alebo vykonali domové prehliadky.

Európsky vyšetrovací príkaz je založený na vzájomnom uznávaní, čiže každý členský štát EÚ je povinný uznať a vykonať žiadosť druhého štátu rovnako, ako by konal v prípade rozhodnutia vydaného vlastnými orgánmi. Konkrétne umožňuje:

- dočasné odovzdanie osôb vo väzbe alebo vo výkone trestu odňatia slobody na získanie dôkazov, 
- kontroly bankových účtov a finančných operácií podozrivých alebo obvinených osôb,
- utajené vyšetrovania a odpočúvanie telekomunikačnej prevádzky,
- opatrenia na zabezpečenie dôkazov.

Tradičné nástroje v oblasti vyšetrovania nie sú vždy prispôsobené digitálnemu svetu, v ktorom žijeme. Súdne orgány musia mať vždy prístup k dôkazom uchovávaným v cloudovom úložisku v inom členskom štáte alebo hocikde inde vo svete. Európska komisia už pracuje na riešeniach, ktoré justičné orgány vybavia moderným nástrojmi v oblasti vyšetrovania s cieľom zjednodušiť im prístup k elektronickým dôkazom. Na zasadnutí Rady pre spravodlivosť 8. júna t.r. predloží riešenia na zlepšenie cezhraničného prístupu k elektronickým dôkazom.

Táto smernica sa vzťahuje na všetky členské štáty EÚ s výnimkou Dánska a Írska, ktoré sa na jej vykonávaní nezúčastnia. Spojené kráľovstvo rozhodlo, že sa na vykonávaní tejto smernice zúčastní. Nahrádzajú sa ňou systémy EÚ v oblasti vzájomnej právnej pomoci na zabezpečenie dôkazov, najmä dohovor EÚ o vzájomnej právnej pomoci z roku 2000 a rámcové rozhodnutie 2003/577/SVV o zaistení dôkazov.

On-line: Mladí odhaľujú príliš veľa  
Zdieľanie čohokoľvek zo svojho sveta sa stalo prirodzenou súčasťou života. Špeciálne v prípade mladých ľudí sa z tejto aktivity stal (zlo)zvyk, s ktorým si v noci líhajú do postele a ráno začínajú nový deň. Väčšina z toho, čo zdieľajú alebo „postujú“ sú však citlivé informácie, fotografie či videá odhaľujúce ich súkromie viac akoby mali.

Tým, že tieto dáta publikujú v rámci verejných domén, vystavujú ich riziku. Novodobé formy správania sa ľudí v on-line priestore sledoval prieskum Kaspersky Lab. Podľa neho až 90% informácií si odovzdávame digitálne, 70% z nás nemá problém so zdieľaním fotografií alebo videí vlastných detí, pričom 45% bez problémov zverejňuje súkromné dáta známych, priateľov či blízkych. Žiaľ až takmer polovica (44%) internetových používateľov publikuje svoje súkromné informácie na doménach, kde nad nimi strácajú úplnú kontrolu. V prieskume sa každý piaty respondent priznal k zdieľaniu citlivých údajov zo svojho súkromia s neznámymi ľuďmi bez toho, aby mali možnosť overiť si, ako bude s nimi ďalej naložené. Týmto spôsobom dali zelenú napr. krádeži ich identity, pri poskytnutí platobných údajov dokonca aj finančnej kriminalite (37%). Mnohí sa priznali k zverejneniu skenov ich pasov, vodičských preukazov či iných osobných dokumentov (41%), niektorí dokonca vedome či nevedome odhalili svoje heslá (30%).

Prieskum navyše odhalil, že ľudia nezdieľajú len dáta, ale aj zariadenia, v ktorých majú uložené citlivé údaje. Desať percent sa priznalo, že minimálne jednej osobe odhalili svoj PIN na prístup k zariadeniu, 22% nechalo svoje zariadenia odomknuté a bez dohľadu v skupinke ľudí. Takmer štvrtina poskytla svoje zariadenia inej osobe... Prieskum ďalej poukázal aj na rozdiely v správaní medzi generáciami. Zatiaľ čo až 61% mladých ľudí vo veku 16 – 24 s obľubou zdieľa fotografie zo svojho súkromia, tento zlozvyk priznalo len 38% respondentov vo veku nad 55 rokov. Rovnako to platí aj v prípade informácií finančnej povahy – dve pätiny mladých zdieľajú verejne svoje finančné a platobné detaily (42% vo veku od 16 – 24), pričom u  ľudí starších ako  55 rokov je to len 27%.

 

EternalRocks: Vážnejší než WannaCry
Nový malvér EternalRocks na rozdiel od ransomvéru WannaCry nepoužíva len dva uniknuté nástroje Národnej bezpečnostnej agentúry (NSA) EternalBlue a DoublePulsar. Využíva ďalších päť: EternalChampion, EternalRomance, EternalSynergy, ArchiTouch a SMBTouch. Šíri sa zneužívaním chýb v protokole SMB pre zdieľanie súborov v OS Windows.

Nový kmeň malvéru funguje dvojfázovo. Najprv stiahne TOR klienta, ktorého použije ako komunikačný kanál a odošle na Command & Control server. Z toho prekvapivo nepríde odpoveď hneď, ale až o 24 hodín, čo je zrejme kvôli tomu, aby oklamal sandbox a bezpečnostnú analýzu. Odpoveď príde vo forme hlavného komponentu taskhost.exe, ktorý vygeneruje zazipovaný súbor shadowbroker.zip s nástrojmi NSA. Po rozbalení súboru začne EternalRocks skenovať internet a hľadať systémy s otvoreným portom 445, ktorý slúži ako brána pre sieťového červa. Niektoré zraniteľnosti, zneužité EternalRocks, vyriešila marcová aktualizácia Microsoftu MS17-010.

Na rozdiel od WannaCry nepôsobí EternalRocks na prvý pohľad tak nebezpečne, pretože nemá žiadny škodlivý dopad – nežiada výkupné ani nezamyká súbory. Skrýva však nebezpečný potenciál, akonáhle by malvér niekto využil a urobil z neho zbraň. EternalRocks navyše nemá zabudovaný „kill switch“, vďaka ktorému by ho bolo možné jednoducho vypnúť. Vzhľadom na to, že využíva rovnaké exploity ako WannaCry, mali by používatelia a administrátori sietí svoje systémy bezprostredne aktualizovať a zabezpečiť. V prípade oboch hrozieb sa oplatí myslieť na to, že prevencia je jednoduchšia ako odstraňovanie následkov prehraného boja s malvérom.